Ak niekto tvrdí, že vo Švajčiarsku zarába málo, mal by zľaviť zo svojich nárokov

Ak niekto tvrdí, že vo Švajčiarsku zarába málo, mal by zľaviť zo svojich nárokov

Mišo má 33 rokov. Pochádza z Banskej Bystrice, no celý život prežil v Nižnom Klatove (pri Košiciach). Od mala sa aktívne venuje spoločenskému tancu. Ako absolvent hotelovej akadémie rozbehol vlastný biznis. Po nejakom čase sa na základe finančnej situácie rozhodol, že vycestuje do zahraničia, konkrétne do USA. Videl to aké jediné riešenie poriadne zarobiť. Nakoniec to vyhralo Švajčiarsko.

Prečítajte si o tom, ako si Mišo počas “cesty” do USA stihol otvoriť vlastnú tanečnú školu vo Švajčiarsku.

Mišo, povedz nám, čo ťa viedlo k tomu presťahovať sa do Švajčiarska?

Na Slovensku som mal vlastnú firmu, no veľmi som v tom nevedel robiť. Keď som usúdil, že situácia nie je dobrá, rozhodol som sa vycestovať do USA. Jednoducho, potreboval som zarobiť peniaze a na Slovensku som už nevidel žiadnu inú možnosť. Na ceste som sa zastavil u kamaráta vo Švajčiarsku a už som tu ostal. Som tu 9 rokov a ten kamarát je už dávno v USA :-)

Slovensko milujem, no situácia ma donútila ísť von a zarobiť. Inak by som neodišiel.

Mal si vo Švajčiarsku nejaké zázemie?

Bol tu ten môj kamarát Dano, tancoval tu. Bol veľmi úspešný a dokonca bol trojnásobný majster Švajčiarska. Uňho som býval na začiatku, po krátkom čase som už býval s vtedajšou priateľkou. Zázemie som nemal, všetko som začínal robiť od nuly.

A čo jazyková bariéra?

Po nemecky som vedel len trošku, no ja sa veľmi rýchlo učím, za behu. Nehanbil som sa rozprávať. Na začiatku mi jedna pani povedala, že mám rozprávať, že tak sa naučím najrýchlejšie a že keď ma niekto chce pochopiť, tak ma pochopí. Tak som rozprával a dnes ovládam tú ich nemčinu poprepletanú švajčiarskym dialektom skoro ako domáci (až na ten prízvuk). Aj tu je to tak, že od regiónu k regiónu je iný dialekt, ako napr. na Slovensku.

Bolo po prisťahovaní niečo, s čím si sa musel naozaj popasovať?

Mal som trošku problémy s prihlásením na pobyt. Keďže ja som sa mal prihlásiť ako niekto, kto chce získať povolenie na pobyt a ja som sa prihlásil ako niekto, kto chce dostať povolenie na prácu. A to je podstatný rozdiel. Keďže takých, čo chcú pracovať, je tu dosť veľa, trvalo dlho, kým som to vyriešil. Od začiatku som bol „opečiatkovaný“ ako niekto, kto im chce zobrať robotu. Keby som sa hneď prihlásil správne, asi by to bolo všetko jednoduchšie. Ale s prácou som problémy nikdy nemal, vždy som si niečo našiel a za celý čas, čo som tu, som bol asi len 3 týždne nezamestnaný.

Čím sa vo Švajčiarsku živíš?

Zo začiatku som robil na stavbách, kde som zarobil super oproti slovenským platom. Počas tejto doby som stretol tanečníčku, s ktorou sme sa rozhodli tancovať súťažne. Hoci sa nám darilo, po nejakom čase sa naše cesty rozišli. Obmenil som ešte zopár tanečných partneriek a dosiahli sme tu naozaj dobré umiestnenia. Keďže sme popri tanci stále normálne pracovali, nemohli sme sa porovnávať s pármi, ktoré trénovali a tancovali dennodenne. Aj keď sme mali potenciál dosiahnuť viac, museli sme aj pracovať, keďže život vo Švajčiarsku je drahý. Až neskôr prišiel nápad s tanečnou školou.

Nikdy som si nemyslel, že sa tancom budem živiť.

Untitled

Tak o tomto nám musíš povedať viac!

V roku 2011 vznikla naša tanečná škola Dance More. Už predtým mala priateľka tanečný klub, ktorý ale nespĺňal naše predstavy a chceli sme niečo viac. Chceli sme dať deťom možnosť rozvíjať svoj talent, a to bol hlavný dôvod k založeniu školy. Disponujeme najväčším parketom vo Švajčiarsku (čo sa týka škôl) a momentálne máme približne 100 detí, z ktorých 15 párov tancuje súťažne a zvyšok spolu so 150-200 dospelými sú hobby tanečníci.

Je to časovo náročné, keďže okrem soboty, kedy chodíme s deťmi na súťaže, učím každý jeden deň v roku, dennodenne mám súkromné hodiny.

IMG_9684

Okrem bežných kurzov som tento rok začal s výučbou svadobného tanca. Či už sa páry chceli naučiť len valčík alebo chceli natrénovať zdvíhačku z Hriešneho tanca. Je o to veľký záujem.

Budúci rok v októbri naša škola organizuje Majstrovstvá Švajčiarska vo všetkých kategóriách a už teraz pracujem na reklame a letákoch. Keď chcem niečo spropagovať, musím s tým začať už v predstihu. Takže toto je moje živobytie.

s detmi

Otázka o tom, čo robíš vo svojom voľnom čase, je asi trošku zbytočná, však?

Tanečná škola mi zaberá všetok voľný čas. Vstávam cca o 10.00 ráno, počas dňa učím a hodiny mám až do 22.00 večer. Domov prídem pred polnocou, robím papiere a venujem sa webovej stránke. Spať idem o 2-3.00 ráno. Niekedy, keď prídem zo školy, si pozrieme s priateľkou nejaké seriály, aby sme spolu strávili aspoň nejaký čas. Ona ide spať a ja sa venujem papierovačkám. A tak sa to opakuje takmer každý deň. Ale niekedy potrebujem aspoň na 2 dní vypnúť a vtedy ignorujem počítač.

Tomu sa povie oddanosť svojej práci.

Trochu voľnejšie je to počas letných prázdnin, aj keď tie tu trvajú len 6 týždňov. Prvé 2 týždne máme intenzívne kurzy pre dospelých a zvyšné 4 týždne mám voľno. Rovnako je to aj počas školského roka. Keď sú nejaké prázdniny, využívam tento čas na cestovanie, ktoré milujem. Švjačiarsky zárobok mi umožnil precestovať takmer polovicu sveta, so slovenským platom by som si mohol dovoliť maximálne tak Chorvátsko. Už niekoľkokrát som navštívil aj USA, odkiaľ si prinášam nové poznatky a tie potom posúvam ďalej v tanečnej škole.

Máš nejaké plány so svojou školou?

Keďže máme len jednu sálu, radi by sme sa presťahovali niekam, kde bude tých sál viac. Mne by sa však páčilo pracovať tak, ako predtým, mať pevnú pracovnú dobu. Ešte nejaký čas počkám, posnažíme sa zveľadiť školu, prijmeme nejakých nových učiteľov. Uvidím, ako sa to celé vyvinie.

skola

Akí sú podľa teba Švajčiari?

Švajčiari stále pracujú. Keď ideš do Zurichu okolo 16-tej poobede, tak nikto nie je vonku, lebo všetci ešte robia. Sú v práci od 7.00 rána do 18.00 večer. Tu je zvykom robiť dlhšie, to som na začiatku vôbec nechápal. A keď idú potom všetci domov, tak síce sú zápchy ale vôbec to nie je také hrozné.

Ani večer veľmi nechodia vonku do barov a neopíjajú sa. Samozrejme, mladí sú výnimka. Čím starší sú ľudia, tým menej chodia vonku. Keď už idú, tak samozrejme do lepších podnikov, kde sa dobre najedia, jednoducho si doprajú. A neradi púšťajú druhých do svojho osobného života, napr. o nejakých problémoch v rodine sa s nimi veľmi neporozprávam.

Na úradoch sú ľudia ústretoví a mierumilovní. To sú služby, ako napr. v reštaurácii, dostaneš len to najlepšie. Možno mám len ja veľmi dobré skúsenosti, no vždy som sa vedel dohodnúť a nemal som s ničím problém. Keď sa nejaký problém vyskytne, pokúšajú sa človeka z toho problému dostať a keď už aj dostane nejaký trest, tak je dosť nízky.

Veľmi sa mi páči, že ľudia sú ohľaduplnejší. Keď nastupujú do auta, tak pozerajú, či niekomu pri otváraní neoškrú dvere. Zastavovanie na prechodoch je samozrejmé. Inak je tu bezpečne, napr. si nikto nemusí zamykať bicykel pred obchodom.

Čo bolo pre teba vo Švajčiarsku úplne iné ako na Slovensku?

Čo je tu fakt dobré, je verejná doprava. Všade chodia vlaky a autobusy a ich presnosť je takých 98%. Takmer nikdy nemeškajú a keď aj, tak to tu vo veľkom oznamujú. To sa mi tu páči a určite sa to oplatí využívať.

Poistku si každý musí platiť sám, čo je od 200 frankov (cca 180 €) mesačne, to ma na začiatku fakt prekvapilo. Sú rôzne úrovne poistenia (do akej sumy si človek platí sám) a z toho sa potom odvíja aj napr. štandard pobytu v nemocnici. V nemocniciach to funguje celkom dobre ale aj tu sa nájdu zlí lekári, asi ako všade.

Je tu čisto, autá vyzerajú, akoby boli v umyvárni každý deň. Tu sa o cesty starajú, čistia ich a umývajú. Potom sa nepráši a teda fakt nie je nutné často umývať auto.

Čo je tu naozaj iné, sú platy. Sú oveľa vyššie ako na Slovensku. A hoci sú tu aj vyššie náklady na život, nikde tak dobre nevyžiješ ako tu. Keď poplatíš všetko na Slovensku, ostane ti 50€, keď všetko poplatíš tu, ostane ti mnohonásobne viac.

Naozaj sa mi tu páči ako to funguje v škole. Na Slovensku, keď som chodil na strednej praxovať, tak som za to nedostal ani korunu, možno ten podnik prispel niečo škole. Tu už zo začiatku ideš do školy na pár dní a zvyšok je prax a dostaneš za to zaplatené. Taký stredoškolák dostáva mesačne 800 frankov (cca 740 €)  a potom každým rokom viac. Čiže už mladí ľudia vedia, že keď budú robiť, budú mať peniaze. A že keď skončia školu, úplne v pohode sa zamestnajú.

Ale čo sa ma naozaj prekvapilo je princíp sociálnych dávok. Keď ľudia dostávajú sociálku, tak vlastne im len požičiavajú peniaze. Ako náhle dostanú robotu, musia všetko vrátiť. Aj tu sú takí, čo zneužívajú systém.

Poberať dávku môže človek aj celý život, no už sa na neho budú ľudia pozerať ako na krysu.

Keď niekto poberá dávku a býva v drahom byte, už úrady zisťujú, odkiaľ si môže dovoliť taký byt, keď poberá sociálku. Čiže každý si radšej časom prácu nájde.

Čo také ceny vo Švajčiarsku?

Niektoré ceny sú vysoké, niektoré nižšie ako na Slovensku. Napríklad elektronika je lacnejšia, no taký chlieb a syr sú tu o dosť drahšie. Čo je podstatne drahšie, sú služby. Myslím si, že to vyplýva z hodinovej mzdy, ktorá je vo Švajčiarsku oveľa vyššia, ako na Slovensku. Keď tu je hodinová mzda napr. 25 €, tak aj reštauračné služby sú oveľa drahšie. Tak je to aj v iných oblastiach.

Aj keď si dáš to isté jedlo tu a na Slovensku, kuchár tu je drahší a z toho plynú vyššie ceny.

Veľmi drahé sú tu nehnuteľnosti, preto takmer nikto nevlastní byt. Pri cene bytu 600 000 frankov (cca 550 000 €) sa platí ročne 7% daň. Čo je veľmi veľa peňazí. Preto si ľudia byty buď prenajímajú (čo je tiež drahé) alebo si vezmú na byt hypotéku. Splácajú tak banke, no byt je v podstate v ich vlastníctve, len z neho nemusia platiť spomínanú daň.

Navaríš si občas niečo slovenské? Je niečo slovenské, čo ti v obchodoch chýba?

Aj keď som vyučený kuchár – čašník, neviem variť. Ale viem skvelý kurací stroganov. A  každý rok v zime si robím kapustnicu z miestnych ingrediencií do 7-litrového hrnca a jem ju vkuse!

Samozrejme, keď príde mamka na návštevu, vždy mi donesie Horalky, Kávenky a podobné keksíky, ktoré tu nezoženiem.

Typické švajčiarske jedlo?

Je to syrové fondue a raklet – to je taký gril, kde dole máš syr a hore si opekáš mäsko alebo zemiaky.

Stretávaš sa vo Švajčiarsku aj so Slovákmi?

Jasné, mám veľa kamarátov Slovákov a dokonca aj moju školu navštevuje veľa krajanov.

Pocítil si niekedy, že si cudzinec, riešia to nejako domáci?

Určite to riešia ale ja som to nikdy nepocítil. Je tu veľa etnických skupín, mieša sa to. Originál Švajčiarov je tu málo, takmer každý ma predka z inej krajiny. Ja som zástanca toho, že človek tam, kde žije, sa má „napasovať“.

Keď si človek myslí, že sa mu krivdí, nech ide domov.

Čo sa vo Švajčiarsku oplatí navštíviť?

Ja som na začiatku žiadne turistické miesta nenavštevoval, mňa pamiatky nezaujímajú. Mám rád prírodu a tá je tu naozaj krásna. Z každého miesta je vidieť hory. Keby mi prišla návšteva, tak ju vezmem niekde sa kúpať. Na každom rohu sú skvelé termálne bazény.

Čo sa naozaj oplatí vidieť, je jazero Bodensee. Dá sa tam zadarmo kúpať, je to krásne upravené a chválili si to aj kamaráti, s ktorými som tam bol.

priroda

A čo kultúrne vyžitie?

Určite sú tu aj divadlá, no nikdy som v nich nebol. Veľmi obľúbené sú tu kiná a ak mám čas, rád idem aj ja. Raz za čas sa dostanem aj do nejakého tanečného klubu, napr. ja mám rád salsu, tak idem do salsa klubu.

Ľudia radi navštevujú rôzne sezónne podujatia, mestské festivaly, kde sa radi porozprávajú.

Švajčiari vypadnú z bytu a radšej sa stretnú na nejakej akcii.

Cestuješ aj na Slovensko?

Nie často, možno 1-2krát do roka, radšej príde napr. mama ku mne na návštevu. Keď mám možnosť cestovať, tak idem radšej niekam za teplom.

Zvažuješ v budúcnosti návrat na Slovensko?

Nemám žiadny plán. Keby mi priateľka povedala, že poďme do Austrálie, tak by som sa zbalil a išiel by som. Možno keď budem mať veľmi veľa peňazí a budem v penzii, tak pôjdem umrieť na Slovensko :-)

Je niečo, čo by si odporúčal, resp. odkázal Slovákom chystajúcim sa vycestovať?

Odporúčam ľuďom, aby boli šťastní. Si spokojný tam kde si? Tak tam ostaň. Nie si spokojný? Tak choď vonku a skús.

Keď som bol mladší a keď som ešte býval na Slovensku, takmer každý večer sme sa stretávali v nejakom podniku. Bolo to fajn, stretnúť sa a pokecať, no teraz mám pocit, že mi veľa vecí uniklo. Napr. také vzdelanie. Nechýba mi vysoká ale nebolo by zlé, keby som ju mal. Po strednej ma ani nenapadlo urobiť si vysokú. Mladí na Slovensku často rozmýšľajú inak, spoliehajú sa na rodičov, aj čo sa peňazí týka. Ja som nič nerobil, vysedával som s kamarátmi. Tu som sa naučil, že tak sa fungovať nedá.

Keď sa chcete mať dobre a chcete niečo dosiahnuť, pracujte na tom a nespoliehajte sa na iných.

Michal, ďakujem veľmi pekne za príjemný rozhovor a prajem ti veľa úspechov s tanečnou školou! 

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

  • Jozef Chocholáček Jozef Chocholáček november 18, at 23:40

    Pekný rozhovor, vďaka! Môžem potvrdiť prakticky všetko, čo Michal o Švajčiarsku hovorí. A človek si vždy rád prečíta o krajanoch, ktorým sa darí.

    Odpovedať
  • Lenka Lenka január 13, at 15:23

    Zdravím, rada som si prečítala Váš članok, môj syn pred mesiacom odišiel pracovať do Švajčiarska v oblasti gastronomie, aj keď je to veľmi pracovitý mlady muž, znáša tie začiatky dosť ťažko, inu mentalitu, systém práce, dlhu pracovnú dobu 1. krát sam v cudzej krajine...Krajina sa mu páči, ľudia su mily, ale inak bojuje s tym každý deň, našťastie to nevzdal a zisťuje čo musí meniť aby sa týmto podmienkam prispôsobil, preto mu posielam Váš članok na povzbudenie, dufam že to nevzdá a ostane. Máte môj obdiv, že tak tvrdo pracujete , zároveň ste neprerušili styky s krajanmi, veľa šťastia a uspešnú karieru prajem. Ešte raz vďaka za ďalšieho úspešného krajana.

    Odpovedať
  • pedro pedro október 02, at 21:36

    uzasne adojimave od teba Misko klobuk dolu prajem ty vela úspechov a dobru naladu este raz vrelo ta obdivujem ....

    Odpovedať

Pridať komentár