Cyprus je malý ostrov, z ktorého musím z času na čas vypadnúť

Cyprus je malý ostrov, z ktorého musím z času na čas vypadnúť

Alexandra pochádza zo Strážskeho, no už 13 rokov žije na Cypre. Po absolvovaní hotelovej akadémie mala stále pocit, že na Slovensku ostať nechce. Lákalo ju zahraničie, tak bola na skusy vo Švajčiarsku. Po škole pracovala v Prahe, no tá ju svojou hektickosťou nezaujala, preto sa vrátila domov. Stále však chcela ísť pracovať “vonku”.

Prišiel nápad odísť na Cyprus a vyskúšať to tam. Hlavné mesto Nikózia sa napokon stalo jej druhým domovom.

Alex, odkedy si odišla na Cyprus, prešlo už niekoľko rokov. Ako si sa tam dostala? A prečo práve Cyprus?

Ja som najprv chcela ísť do Austrálie alebo na Nový Zéland. Ale keď moja mama zobrala do rúk mapu, tak mi povedala, že si to mám vyhodiť z hlavy :-) Takže som hľadala niečo bližšie k Európe. Uvažovala som aj nad severskými krajinami ale uvedomila som si, že by som tam zmrzla. Mňa stále lákalo teplé počasie, a tak prišiel na pretras Cyprus.

Prácu tam sme s priateľom riešili cez pracovnú agentúru. Našou podmienkou bolo, že chceme bývať spolu. Takže takto nejako sme prišli na Cyprus a doteraz som tu.

10615592_10203562576938768_1288194565431026182_n

Ako sa to na Cypre vyvíjalo? Aké boli tvoje začiatky?

Začiatky sú vždy ťažké. Tu sú ľudia dosť otvorení, priateľskí a veľa sľubujú – ja ti pomôžem, vybavíme, zoženiem ti robotu a bla bla. Moje skúsenosti po toľkých rokoch sú také, že never nikomu a čo nespravíš sama, nikto iný za teba nespraví.

Akým jazykom si sa dorozumievala? A aký je na Cypre oficiálny jazyk?

Vedela som anglicky a nemecky a oficiálnym jazykom je gréčtina.

Predpokladám, že po grécky si na začiatku nevedela. Ako ti to ide teraz? Chodila si na nejakú jazykovku?

Jasné, že teraz už po grécky viem, naučila som sa to sama. Šéf mal minulý rok snahu poslať ma na školu, aby som si urobila kurz. Viem, že by som sa mala zdokonaliť, no škola neprichádza do úvahy. Nebaví ma učiť sa gréčtinu. Keď musím, tak po grécky niečo napíšem alebo prečítam ale žeby som išla do školy a učila sa to, tak to nie. Čo som pre seba spravila bolo, že som sa dala na kurz ruštiny, lebo bez tej je tu človek stratený. Tu je toľko ruských klientov, že bez ruštiny sa to nedá.

Prejdime teda k práci, ako si začínala?

Začala som robiť v takej menšej kaviarni. Najhoršie na tom bolo, že na Cypre nie je tak vyvinutá doprava ako u nás. Tu neexistujú vlaky, každý má vlastné auto. To mi dosť vadilo, že som skončila v práci o druhej v noci a nemala som sa ako dostať domov. Stále som sa snažila nájsť si lepšiu prácu. Vedela som, že do 50tky čašníčku robiť nemôžem.

Hoci som skončila hotelovú akadémiu, vedela som, že nechcem pracovať v hotelierstve.

425546_3088513225544_1920879739_n

Čo bolo teda ďalším krokom?

Stále som sa snažila dostať vyššie a dostala som sa k inzerátu na letušku. Povedala som si, že to vyskúšam. Po niekoľkých kolách pohovorov ma zobrali. Asi tri alebo štyri mesiace sme mali tréning, rôzne skúšky a testy. Potom som začala lietať. Naša spoločnosť mala len jedno malé lietadlo. Okúsila som, čo táto práca obnáša, že to nie je len roznášanie kávy a jedla. Táto práca je veľká zodpovednosť, hoci si mnohí myslia, že je to len o úsmeve a káve. Bola som rada za túto skúsenosť, no vedela som, že ani táto práca ma neláka. Firme sa nakoniec nedarilo a musela som si hľadať inú prácu. Medzitým som si konečne spravila vodičák a kúpila auto.

Vedela si jazyk, mala si auto. Bolo to už potom s prácou jednoduchšie?

Cyprus je daňový raj, zakladajú sa tu spoločnosti a jedna práve hľadala recepčnú. Vtedy som už plynule rozprávala po rusky. Ako recepčná som tam pracovala asi rok, potom ma posunuli do audítového oddelenia. Práca v audítovom oddelení bola monotónna a nudná, chcela som vyskúšať korporačné služby, lebo boli lepšie platené.

Vedela som, že ako korporačná asistentka nebudem mať na Cypre s prácou problém. Vďaka kolegyni som dostala miesto v korporačnom oddelení. Naučila som sa všetko o korporačných službách, teda ako sa zakladá spoločnosť, ako sa pracuje s registrom, ako sa vypĺňajú všetky žiadosti a papiere, bolo toho veľmi veľa. Pracovala som tam asi tri roky a kým som sa dostala k terajšej práci, skúsila som ešte dve rôzne firmy.

10600421_10203562589779089_5924311360189312452_n

Zdá sa, že si si vyskúšala naozaj všeličo. Kde pracuješ teraz?

Od mája 2015 pracujem v právnickej firme a môžem povedať, že som spokojná. Sme skvelý tím, pomáhame si navzájom, vládne dobrá nálada. Nechcela by som odtiaľ odísť, lebo nie vždy sa stretnú takí ľudia. A to nielen v práci ale stretávame sa aj vo voľnom čase. Čiže nie sme len kolegyne ale aj dobré kamarátky. Potom sa to odzrkadľuje aj na pracovisku, všetko klape ako má.

Na Cypre si sa teda zabývala a po tých rokoch môžeš zhodnotiť, aké to tam je. Akí sú Cyperčania?

Sú to priateľskí a veľmi srdeční ľudia, ktorí radi pomôžu. Zároveň sú temperamentní a dosť hluční.

Čo ťa na Cypre najviac prekvapilo?

No v prvom rade doprava, ktorá bola katastrofálna. Mohla som čakať na zastávke autobus aj tri hodiny, no ten takmer nikdy neprišiel v danom čase. V roku 2009 boli tie autobusy ako konzervy. To boli také, na ktorých sme na Slovensku v dávnych časoch chodili na zemiakové brigády :-) O pár rokov autobusy vymenili, čiže všetky sú úplne nové a aj doprava sa celkovo zlepšila.

Na čo som si nevedela zvyknúť, bolo teplo. V lete tu býva aj  45 ˚C v tieni. Tu vo vnútrozemí je to ešte v pohode, lebo je síce horúco ale nie je tu vlhko. Ale keď ideš k moru, tak tam je napríklad 38 ˚C ale je tam veľmi vlhko. Takže ja si neviem predstaviť život v prímorskom meste.

1012191_10200827637246985_1191543609_n

Je život na Cypre lacnejší ako na Slovensku?

Keď mám pravdu povedať, neviem, aké sú ceny na Slovensku. Keď som tam na týždeň, ceny až tak neriešim. Na Cypre je asi drahšie ako na Slovensku ale ceny sa približujú. Napríklad liter mlieka tu stojí 1,40 €, väčší chlieb aj 3 €. Čo sa týka bývania, tak ja mám plne zariadený 2-izbový byt a vrátane upratovania platím mesačne 400 €. Samozrejme, voda a elektrika sa platí zvlášť. Za vodu platím za 2 mesiace asi 20 € a elektrika závisí od ročného obdobia. Takmer každá budova má na streche solárne panely, ktoré ohrievajú vodu. Čiže ak je slnečno, nemusím riešiť ohrev teplej vody. Iné je to, ak je zamračené.

Bývaš v hlavnom meste, v Nikózii. Je to taká pravá metropola?

Mesto má 300 000 obyvateľov. Je rozdelené na grécku časť a Turkami okupovanú časť.

Nikózia je posledné mesto na svete, ktoré je rozdelené hranicou.

Ako si vedľa seba tieto národy nažívajú?

Nažívajú v pohode ale nemajú sa radi. Snažia sa vyriešiť otázku územia z roku 1974, keď boli napadnutí Turkami a severná časť ostrova je nimi okupovaná. Nemyslím, že táto politická otázka sa niekedy vyrieši. Lebo keby to chceli vyriešiť, tak by to vyriešili už dávno. Veľkú rolu v tom hrá politika. Hore na severe sú krásne pláže. Keby im územie vrátili, investori by z mesta duchov, ako sa momentálne nazýva mesto Famagusta, spravili druhé Miami. Tam je neskutočne dlhá a krásna pláž s bielym pieskom. Je to nádhera. Tu dole, na južnej polovici ostrova, sú prímorské mestá Limassol a Larnaka, ktoré majú vulkanický, čierny piesok. Keď chce ísť človek na peknú pláž s bielym pieskom, tak treba cestovať na východnú časť ostrova, do miest ako Ayia Napa a Protaras alebo na západnú časť ostrova, do mesta Pafos.

Keď už spomínaš tie krásne pláže, čo na Cypre sa ešte oplatí vidieť?

Smerom do mesta Pafos, čo je asi 150 km od Nikózie, je Afroditina pláž. Miestni to nazývajú miesto lásky, kde sa zrodila bohyňa Afrodita z peny. Je tam veľmi pekne, chodia tam zaľúbenci.

Mladí ľudia, ktorí majú radi nočný život, by nemali vynechať mesto Ayia Napa. Je to tretie najbláznivejšie miesto na svete, kde sa dá aj oddýchnuť, aj poriadne zabaviť. Je tam veľa hotelov, reštaurácií, barov a diskoték, tak isto aj obchody sú otvorené do neskorých nočných hodín a nie je problém nakúpiť aj o polnoci. Stojí to za to.

11896107_793452804085597_7366944391685221511_n

Zvykneš vo voľnom čase vybehnúť niekde do kina alebo divadla?

Do divadla som nemala možnosť zavítať ale do kina samozrejme chodím. Vo voľnom čase sa snažím oddychovať. Keďže mi sedavá práca nerobí dobre, zvyknem po práci chodiť behať do parku.

Majú na Cypre nejaké špeciálne sviatky alebo tradície?

Vianoce nejak neoslavujú, o to viac oslavujú Veľkú Noc. Čo si vedia fakt užiť, sú fašiangové karnevaly. Je tam aj 15 000 ľudí, všetci tancujú a zabávajú sa, skoro ako v Riu :-)

Aká je cyperská kuchyňa?

Tradičným jedlom je souvlakia, čo sú kúsky mäsa na špajli grilované na uhlí. Oni to robia skoro stále, či sú Vianoce, Veľka Noc, nejaká oslava alebo len tak na obed v nedeľu. K tomu jedia chlieb pita s gréckym šalátom a omáčkami ako humus a tahini. Ja mám rada baraninu so zemiakmi, ktorá sa pečie aj 8 hodín v špeciálnych hlinených peciach. Majú tu taký zvláštny stravovací zvyk, a teda, že chodia na večeru veľmi neskoro. Bežný Cyperčan neje celý deň, pije iba kávu, po prípade zje malý snack a ide sa najesť večer o 21. – 22.00. Funguje to tak hlavne v lete, keď je veľmi horúco.

DSC_0385

Mávaš ešte po tých 13 rokoch pocit, že si tam cudzinka?

Cyperčanky sú veľmi žiarlivé a pravdupovediac, tie ženy nie sú nejaké ideály krásy. Hlavne zo začiatku mi to dávali pocítiť. Momentálne s tým už nemám problém.

Bola si zo začiatku v kontakte s nejakými Slovákmi?

Ani nie. V poslednom čase však vyhľadávam nových kamarátov – práve Slovákov. Zistila som, že s nimi je tu veselšie.

Ako často sa ti darí chodiť na Slovensko?

Väčšinou chodím domov raz, maximálne 2x do roka. Pretože po prvé, mám nárok iba na 21 dní dovolenky ročne, čo je pre mňa veľmi málo, hlavne ak by som chcela na Slovensku stráviť 2 týždne v lete a 2 týždne počas Vianoc. Okrem toho chce človek cestovať aj inde. Povedala som si, že musím spraviť nejaký kompromis, že pôjdem domov raz ročne a na tú ďalšiu dovolenku sa vyberiem napríklad do Talianska alebo hocikam mimo Cypru. Človek odtiaľ musí často cestovať preč, pretože ja keď som tu už dlho, tak mi všetko vadí a som podráždená. Jednoducho už cítim, že musím ísť odtiaľto preč. Cyprus je malý ostrov, rýchlo sa dostaneš z jedného konca na druhý.

Aj týždeň mimo Cypru stačí na to, aby sa človek vyvetral.

10628599_10203562583538933_1106559400654617416_n

Ak potrebuješ zmeniť prostredie, kam najradšej cestuješ?

Keď človek stále žije na ostrove, ktorý síce má nádherné pláže, stále ho ťahá niečo lepšie a krajšie. Slovák by bol rád, ak by mohol prísť na dovolenku na Cyprus. Ja tu žijem 13 rokov a už tu nemám čo objavovať. Neláka ma ani Grécko. Keď už mám niekam ísť, nech je to poriadna exotika.

Človek určite musí vidieť Barcelonu. Bola som tam pred pár rokmi s kamoškou a bolo to tam úžasné. Nedávno som bola v Luzerne vo Švajčiarsku. Bolo tam nádherne, akurát tie ceny boli neskutočné. S kamarátkou momentálne rozmýšľame, že sa v októbri vyberieme do Karibiku.

IMG_20150823_151130

Chýba ti niečo zo Slovenska?

Najviac mi chýba rodina a priatelia. Čo sa týka potravín, máme tu slovenský e-shop, kde si môžem slovenské potraviny objednať. Chýba mi slovenské jedlo. Sem tam so Slovákmi zájdeme do reštaurácie, ktorá ponúka aj slovenské špeciality.

Sleduješ slovenské weby alebo správy? Vieš, aká je na Slovensku situácia?

Kamaráti Slováci, ktorí tu žijú, majú satelit, a teda môžu sledovať slovenské programy. Čiže keď idem k nim na návštevu, počujem z telky slovenčinu alebo češtinu a už mi to príde divné. Ja na telku nemám čas. Keď prídem z práce, radšej si pustím nejaký film alebo seriál. Sem tam pozriem nejaký slovenský web a viem, čo sa na Slovensku deje.

Keď si na Slovensku, máš pocit, že sa za tých 13 rokov nejako zmenilo?

Ani nie, také veci počas toho jedného týždňa dovolenky vôbec neriešim.

Akú máš predstavu o svojej budúcnosti?

Neviem, zatiaľ mi je tu dobre. Minulý rok som mala taký úmysel, že sa vrátim na Slovensko ale nevedela som si predstaviť, čo tam ja budem robiť. Zvykla som si na svoju nezávislosť. A keď som sa aj pozerala po nejakých ponukách práce, za tie peniaze to je pre mňa neprijateľné. Vyzerá to tak, že ostanem tu. Ale nikdy nehovor nikdy. Neviem, čo mi život prinesie..

Saši, ďakujem za príjemný rozhovor. Prajem ti veľa úspechov, nech sa už rozhodneš žiť kdekoľvek!

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár