Do novej krajiny sa presúvam vždy, keď mi vypršia víza

Do novej krajiny sa presúvam vždy, keď mi vypršia víza

Ľubo z blogu samsebepan.sk vie, ako človeka namotivovať, aby žil lepším životom. Odkedy som pred pár mesiacmi objavila jeho blog, prečítala som všetky jeho články. Chalan z Prievidze, ktorý sa snaží vyhýbať hlúpemu či nelogickému správaniu a žiť životom, ktorý ho teší a vďaka ktorému môže motivovať ostatných… No, určite zaujme aj vás!

Jeho prvá destinácia mimo Slovenska bola Austrália. Strávil tam skoro tri roky. Po Austrálii sa z neho stal digitálny nomád. Človek, ktorý cestuje z krajiny do krajiny, spoznáva nové kultúry a nových ľudí a popritom všetkom ešte pracuje. Zarába online a stačí mu kvalitné pripojenie na internet. Jednoducho si žije svoj vysnívaný život.

Keď som s Ľubom skypovala, nachádzal sa práve v Taipei na Taiwane. V čase publikácie tohto rozhovoru už ale pomaly balí svoje dva ruksaky a zberá sa do novej destinácie. Poďte si prečítať rozhovor s ním!

Ahoj, Ľubo! Ako si sa vlastne dostal k digitálnemu nomádstvu?

Keď som po viac ako dva a pol roku odchádzal z Austrálie, vedel som, že chcem ostať žiť v zahraničí. Vtedy som však ešte nevedel, ako by sa to dalo urobiť. Náhodou som sa dostal k stránke jedného Američana, ktorý robil niečo podobné digitálnému nomádstvu. V tých rokoch sa to však ešte takto nevolalo. Tamto bolo tuším niečo ako “location independence”. Ten týpek na stránke postoval video z Thajska, konkrétne z nejakej pláže na ostrove Krabi. Vysvetľoval, ako dal v práci výpoveď a momentálne môže pracovať z ktoréhokoľvek kúta sveta. Keď som v tom videu videl tie nádherné pláže, hneď ma to zaujalo a vlastne aj dosť namotivovalo.

Po Austrálii som sa najprv vrátil na Slovensko a trvalo mi ďalšie dva roky, kým som sa k niečomu takému odhodlal sám. V januári 2014 som prvýkrat odišiel do zahraničia a začal zarábať čisto online.

Takže si nechcel žiť v zahraničí tak, že budeš pracovať v nejakej firme?

Ja som nikdy nechcel pracovať vo firme. Mal som živnosť, odkedy som skončil strednú školu. Po škole som si dal prihlášku na dve vysoké školy, ale nakoniec som nešiel ani len na prijímačky. Chcel som robiť digitálnu počítačovú grafiku a v tej dobe som mal možnosť buď kresliť so štetcom, alebo programovať. Obe možnosti boli mimo toho, čo som chcel robiť. Tak som si namiesto školy založil živnosť a začal pracovať sám na seba.

A potom si odišiel do Austrálie. Tam si už s podnikaním nepokračoval?

Nebolo to možné. Austrália je veľmi drahá. Tam keď človek robí aj tú najpodradnejšiu prácu, dostáva minimálnu mzdu, ktorá je 17 dolárov na hodinu. Takže v Austrálii som robil čašníka, vykladal kamióny a podobné blbosti :-) Ale po celý čas som vedel, že to nie je niečo, čo budem robiť stále. Že je to iba na to, aby som si zarobil na ten život.

V Austrálii som musel aj študovať a chcel som si aj trocha užiť život, nie len pracovať pre klientov. Ale ani to nebol hlavný problém. Ďalším problémom bol časový posun, ktorý je 10 – 12 hodín. Ja som bol vtedy ešte relatívne mladý a neskúsený a nevedel som, ako si ten čas manažovať a ako komunikovať s klientmi. V tej dobe (2009 – 2012) neboli klienti zvyknutí na to, že budú komunikovať cez maily. Vtedy sa chodilo na schôdzky a telefonovalo. Takže to bol dôvod, prečo som väčšinu klientov stratil.

Kedy prišiel ten zlom, že sa odhodláš a začneš pracovať čisto online?

Keď som sa vrátil na Slovensko, znova som svoju firmu rozbehol. Za tie dva roky, ktoré som tam bol, som bol schopný rozbehnúť to natoľko, aby som sa tou prácou dokázal živiť. A potom som sa rozhodol odísť do Ázie.

Keď som odišiel, stal som sa aj vďaka tomu trochu viac populárnym a aj vďaka svojmu blogu som začal získavať nové zakázky.

sout korea lubo

Aká bola tvoja prvá nomádska destinácia a prečo?

Prvou destináciou bolo Thajsko. V Thajsku som sa zastavil už cestou z Austrálie. Strávil som tam vtedy len 10 dní a obehal si nejaké veci. Veľmi sa mi tam páčilo a vždy som si chcel vyskúšať žiť v tropickej destinácii, kde je teplo a more. Veľkým dôvodom bolo aj mesto Chiang Mai, kde je veľa digitálnych nomádov, čo som vtedy vedel. Zároveň je Thajsko relatívne lacné, a preto som sa rozhodol práve pre túto destináciu.

Čo si od tejto skúsenosti očakával? Splnilo sa to?

Už si vlastne ani nepamätám, čo som od toho očakával, keďže to bolo skoro pred dvoma rokmi. Ale myslím, že to moje očakávania predčilo. Ja som hlavne na začiatku vôbec nevedel, či to zvládnem. Nevedel som, či budem mať dosť zákaziek a peňazí na to, aby som sa uživil. Na začiatku som mal nejaké projekty, o ktorých som vedel, že ma uživia prvých pár mesiacov. Ale vôbec som netušil, čo bude potom. Ale nakoniec mi vlastne dosť pomohol môj blog, vďaka ktorému som získal nové zakázky a spoznal veľa nových ľudí.

thajsko-dedina

Blog si si budoval cielene za týmto účelom?

Ani nie. Keď som si blog založil, o digitálnom nomádstve sa ani veľmi nehovorilo. Takže som skôr chcel inšpirovať ďalších Slovákov. Prvé články boli predovšetkým o pozitívnom myslení, motivovaní a žití lepšieho života.

Cestovanie a nomádstvo sa k tomu potom pridalo tak nejako prirodzene, lebo ľudia sa o to začali zaujímať. Začal som teda písať veľa článkov o tom, čo som sa naučil v jednotlivých krajínách. Tento typ článkov baví ľudí doteraz asi najviac.  

Tvoji klienti sú predovšetkým Slováci?

Väčšinou áno. Ale často sú to aj Slováci, ktorí žijú v zahraničí. Robil som weby pre veľa Slovákov, ktorí si rozbiehajú podnikanie práve za hranicami Slovenska.

Ako často sa presúvaš z krajiny do krajiny?

Keď mi vypršia víza :-) To je niečo, čo asi najviac ovplyvňuje, kde sa práve nachádzam. Keď som išiel do Thajska, požiadal som o polročné víza a tak dlho som tam aj ostal. V Kórei alebo v Taiwane nám Slovákom stačí pečiatka do pasu, takže v týchto krajinách je možné ostať tri mesiace bez toho, aby som musel niekomu niečo oznamovať.

Podľa čoho si vyberáš, kam pôjdeš?

Podľa toho, kde si myslím, že by sa mi páčilo. Teraz je to už jednoduchšie v tom, že tie krajiny poznám lepšie a viem, kde sa mi páči a kde nie. Takisto som v kontakte s inými ľuďmi, ktorí veľa cestujú, takže sa ich môžem povypytovať.

Kóreu som si napríklad vybral preto, lebo mi bola blízka, odkedy som mal kórejskú priateľku. Páči sa mi kórejčina, pretože už v nej viem aj niečo málo povedať a takisto sa mi páči kórejská kultúra a kórejské dievčatá.

Teraz som na Taiwane, pretože som počul, že je tu veľa milých ľudí, čo sa mi skutočne potvrdilo. Všetci sú tu neuveriteľne priateľskí. A Taiwan je opäť niečím iný. Nechodí sem až tak veľa ľudí ako napríklad do Thajska.

malaysia

Ako je to u teba s jazykom? Vravel si, že vieš niečo málo po kórejsky. Ovládaš aj nejaké iné ázijské jazyky?

Len tú kórejčinu. V Kórei som sa naučil dosť na to, aby som ľuďom spôsobil šok, keď na nich po kórejsky prehovorím :-) Ale plynulo neviem. Fakt len také jednoduché základné konverzácie.

V krajine sa snažím naučiť aspoň pár základných fráz. V Thajsku som sa vedel opýtať, koľko čo stojí, vedel som počítať a povedať, že nechcem štipľavé jedlo. Také základné frázy na prežitie.

Dobre, poďme sa teda trochu baviť o Taiwane, kde sa momentálne nachádzaš. Aké to tam je?

V Taiwane trávim čas väčšinou prácou a okrem toho chodím do posilňovne a na rôzne lekcie tanca, jogy alebo kickboxu. Veci, ktoré som nikdy predtým nerobil. Na tých lekciách je zaujímavé, že keď vie inštruktor aspoň trocha po anglicky, vždy kvôli mne zmení lekciu do angličtiny. Aj keď som tam väčšinou jediný cudzinec, všetci ostatní sú miestni. Takže to mi od nich príde hrozne milé. Ale vo všeobecnosti som na tých lekciách vždy najhorší, lebo oni sú strašne ohybní.

Ale to sa mi na ľuďoch tu páči. Veľmi sa snažia, pomôžu a sú milí. Bývam v jednej lokálnej štvrti, takže tu nie sú skoro žiadni cudzinci. Keď si objednávam jedlo, nemajú väčšinou ani len obrázky. A to je často problém, keďže po anglicky nevedia. Raz sa mi stalo, že sa mi jeden starý pán snažil vysvetliť, čo má vlastne na výber. Normálne mi akoby načapoval z takých troch omáčok a dal mi ich ochutnať. Ja som si z toho potom vybral. Mal so mnou strašne veľa práce, ale veľmi mi to chcel vysvetliť.

A ako vyzerá Taipei?

Ako veľkomesto. Na ulici je strašne veľa skútrov, ktoré jazdia ako šialené. Bez ohľadu na zelenú. Je normálne, že človek ide po prechode a za ním aj pred ním sú skútre.

taipei

Majú nejaké svoje typické jedlo?

Sú tu klasické čínské jedlá ako dumplings a rezance. Ale typické a tradičné taiwanské jedlo je stinky tofu. Je to smradľavé tofu, ktoré fakt vonia, ako keď niekde človek nechá dva týždne odpad. Chuťovo je to vraj veľmi dobré a oni to majú radi. Ja som to skúsil, ale nechutilo mi to, lebo som tam stále cítil ten zápach.

Je niečo typické pre Taiwan ako taký?

Poznáš Cat Cafés? To sú také kaviarne s mačkami, ktoré sú už teraz populárne po celom svete. Jednoducho ideš do kaviarne, kde je kopec mačiek, ktoré tam voľne pobehujú. Ty sa s nimi môžeš hrať alebo s nimi len tak sedieť a hladkať ich. Prvé Cat Café vzniklo v Taipei v Taiwane v roku 1998. Odvtedy sa to rozšírilo po celej Ázii a myslím, že teraz je to už aj vo väčších mestách v Amerike a Európe.

A potom sú to ešte čaje Bubble Tea, ktoré sú v Ázii takisto veľmi obľúbené. Vymysleli ich na Taiwane. Je to vlastne čaj, v ktorom sú také malé guľôčky. Teda, mali by to byť nejaké bublinky, ale je to skôr také želé.

Pred niekoľkými týždňami bol na Taiwane tajfún. Zažil si ho tiež? Ako to tam vyzerá poťas tajfúnu?

Áno, zažil. Keď je tajfún, fúka tam strašne silno. Vietor má rýchlosť cca 170 km za hodinu. Celý deň pršalo, ale takým štýlom, že keď som sa pozrel von, normálne som videl, ako ten dážď prší bokom. A bolo cítiť, že sa chveje celá budova.

Nebál si sa?

Nebolo mi všetko jedno. Bol som vtedy sám doma a keď fúkalo, zovšadiaľ sa ozývali samé divné zvuky. Nad bytom máme strechu s kovovými dverami, takže to bolo riadne počuť. Ale kamaráti išli pred tým do mesta, ešte ma aj volali a akurát sa stihli vrátiť, keď to začalo. Takže u nás to bolo v pohode, ale viem, že niektoré tajfúny sú oveľa horšie. Jednej kamarátke to odfúklo strechu.

Odkiaľ pracuješ? Pracuješ z domu?

Väčšinou áno. Záleží od podmienok. Ale pokiaľ nemusím, tak do kaviarne radšej nechodím. Doma mám väčšie pohodlie, môžem si kedykoľvek odbehnúť, najesť sa alebo si dať prestávku. Keď som v kaviarni, musím už celý čas pracovať. A keď potrebujem ísť napríklad na záchod, musím sa stresovať, či mi niekto neujde s notebookom. Neviem, ako to riešia ostatní. Keď je kaviareň plná, je to väčšinou v pohode. Ale nikdy nevieš.

sri lanka

Neskúšal si nejaký coworking?

Zatiaľ nie. Ale rozbieham nový projekt pre digitálnych nomádov, ktorí prídu na Taiwan, takže mám v pláne niektoré coworkingy a kaviarne obehať. Ale zatiaľ som ich nevyužíval aj preto, že sú väčšinou priamo v centre a ja momentálne bývam dosť ďaleko od centra. Môj spolubývajúci je grafik a má na poschodí štúdio, takže tam uňho môžem v pokoji pracovať.

Ako si hľadáš ubytovanie, keď prídeš do novej krajiny?

Ako kde. V Thajsku nie je problém ubytovať sa na pár dní v hosteli a skútrom si potom pobehať okolie a niečo si nájsť. No a v Kórei a v Taiwane som mal to šťastie, že mi zakaždým pomohol ubytovanie nájsť niekto z mojich miestnych kamarátov.

Nemajú ti ľudia problém prenajať byt, keď vedia, že si tam len tak na krátko?

Väčšinou majú. Minimálne tu v Taiwane som s tým mal problém, lebo všade chceli zmluvu na rok alebo aspoň na pol roka. Prípadne chceli za mesiac nehoráznu sumu za nájom. Ale vďaka tomu, že mi stále niekto pomôže, sa mi to nakoniec vždy nejako podarí.

Ázia je relatívne lacná, však? Takže moja otázka znie, akým životným štýlom žiješ.

Taiwan a Kórea nie sú vôbec lacné krajiny. V Kórei som mal náklady v priemere 700 € na mesiac. V Thajsku cca 300 až 500 € na mesiac a Taiwan je niečo medzi tým. Ale v Taiwane je drahšie, ako som očakával. Napríklad ovocie je tu mimoriadne drahé, čo ma veľmi prekvapilo. Mimo Taipei sú mestá lacnejšie, ale keďže ja som práve v hlavnom meste, tak si aj viac zaplatím.

Každopádne, žijem takým normálnym životným štýlom. Snažím sa neplytvať peniazmi, keď nemusím. Nepotrebujem žiť v prepychu. Stačí mi zaplatiť si za dobré jedlo, zaplatiť posilňovňu a som v pohode. Nechodím vyslovene každý deň na masáže alebo do luxusných reštaurácii.

Nie je pre teba niekedy únavné takto neustále cestovať z miesta na miesto… ?

Únavné to určite je, preto sa to snažím nerobiť až tak často. Tri mesiace sú pre mňa taký ideál. Za ten čas si stihnem v danej krajine zvyknúť, zistiť, čo a ako funguje, a nájsť si kamarátov. Po troch mesiacoch, keď odchádzam, je mi väčšinou smutno, že opúšťam niečo, čo mám rád. Lebo nikdy neviem, či tých ľudí ešte uvidím. Často áno, ale človek nikdy nevie. Ale tri mesiace sú dobrá doba, aby človek zažil z danej krajiny dosť.

friends

Zvládaš potom tie vzťahy nejako udržiavať?

Ako kedy. Problém je, že na začiatku sú ľudia v kontakte a potom to postupne opadne. To sa stalo s mojimi slovenskými kamarátmi, keď som odišiel do Austrálie, a stalo sa to aj s mojimi austrálskymi kamarátmi, keď som odišiel na Slovensko. Na jednej strane viem, že keď tým ľuďom napíšem, ozvú sa späť, a že keď som zase v krajine, tak sa aj uvidíme. Ale nie je to nejaké intenzívne. Keď spoznáš toľko veľa ľudí, nedá sa byť s každým v kontakte. To by som potom nerobil nič iné, len si písal a skypoval s ľuďmi každý deň.

Neláka ťa už niekde zostať a usadiť sa?

To nezáleží len odo mňa, ale aj od mojej budúcej priateľky. Je to rozhodnutie, ktoré by som nechcel robiť sám.

Ak by si si mal hypoteticky zvoliť krajinu, kde by si sa rád usadil?

Ak si odmyslím priateľku a víza, od ktorých to tiež záleží, tak asi Austrália. Je to úžasná krajina na život. Je tam vysoká životná úroveň, veľa kultúr a je tam cítiť aj tú ázijskú kultúru, ktorú mám veľmi rád a ktorá mi je blízka. Skrátka, je tam super život a je tam stále čo robiť. Ľudia sú tam priateľskí a človek si tam vie dobre zarobiť.

Ako často sa vraciaš na Slovensko?

Nemám to nejako fixne nastavené. Teraz som bol napríklad doma v lete po roku a pol, pretože bratovi a jeho priateľke sa narodilo bábätko. A to som im sľuboval, že sa vrátim na ich svadbu alebo keď sa im narodí malé. V lete som sa dozvedel, že ďalšie leto je svadba, takže to vyzerá tak, že ďalší rok v lete som zase na Slovensku. Mám len jedného brata, takže si to nemôžem nechať ujsť.

Rád by som chodil domov aj častejšie, ale letenka ma stojí cez 800 €. A okrem toho cestovaním zabijem minimálne 3 dni.

Stretávaš sa na cestách aj s nejakými Slovákmi?

V Thajsku je veľa Slovákov, takže tam som sa s nimi pomerne často stretával aj spolupracoval. Inak veľmi nie. Pár ľudí som stretol v Kuala Lumpur. Napríklad chalana, čo cestuje okolo sveta na bicykli. Alebo párik zo Slovenska, čo vydali jednu z najúspešnejších kníh o varení.

Keď sa mi napríklad niekto cez blog ozve, že je tam, kde som práve ja, rád sa s ním stretnem. Pokiaľ sú z takéhoto online / podnikateľského / cestovateľského prostredia. Minule som išiel práve v Taipei na stretnutie Slovákov a Čechov. Prišlo tam asi 30 ľudí a ja som bol veľmi prekvapený, že je ich tu tak veľa. Väčšinou sú to však študenti, ktorí sú prvýkrat niekde v zahraničí a riešia také veci, ktoré mňa už nebavia. Keď sa stretnem s nejakým cestovateľom alebo podnikateľom, je to pre mňa úplne iný level rozhovoru. Takže tam som bol, lebo mi prišlo zaujímavé, že sa tu niečo také deje, ale druhýkrát tam už asi nepôjdem.

A chodíš aj na nejaké iné meetupy?

Ako kde a ako kedy. Väčšinou ani nie, pretože na to nemám čas ani chuť. Radšej si zájdem niekam von s kamarátmi. Ale keď som býval v Thajsku v Chiang Mai, tam som na rôzne meetupy chodieval. Vtedy som vlastne býval prvýkrát sám a cítil som sa trocha osamelý, takže som to viac vyhľadával. Teraz už ale veľmi nie.

thajsko2

Koľko toho máš so sebou, keď cestuješ?

Dva vaky. V jednom mám notebook a elektroniku a v druhom mám len drogériu a nejaké oblečenie. Ak by sa mi napríklad ten druhý vak stratil, nebude mi to ani prinajmenšom prekážať. Kamoška sa mi už minule smiala, že stále chodím v tom istom. Ale nemám potrebu si stále niečo nové kupovať. Je potom zložité sa s tým stále vláčiť.

(Poznámka autora – Ľubo mi na Skype oba vaky názorne ukázal. Fakt sú to dva malé vaky. Nejedná sa o veľkú krosnu, ako by ste si mohli mylne myslieť.)

Celý tvoj životný štýl vyzerá tak pekne. Je na tom niečo negatívne?

Chýba mi rodina a kamaráti. Je smutné, že sa často lúčim s ľuďmi, s ktorými sa zblížim. Keď nájdem napríklad dievča, ktoré sa mi páči a potom musím odísť, tiež to nie je nič príjemné. Takže vzťahy sú na tom to najhoršie. Párkrát som už býval aj na miestach, kde nebolo veľa cudzincov ani miestnych ľudí. Takže aj vtedy je človeku smutno, keď sa nemá ani s kým porozprávať.

A aké sú tvoje ďalšie plány?

Z Taiwanu o chvíľu odchádzam a potom pôjdem pravdepodobne na tri mesiace do Thajska. Potom asi na tri mesiace do Kórey a v júli by som chcel ísť na Slovensko na tú svadbu. A potom uvidím. Nikdy neplánujem na viac ako pol roka dopredu.

Ľubo, ďakujem ti, že si si na mňa našiel čas! Držím ti palce v tvojich projektoch, s cestovaním a hlavne v tom, aby si viedol čo najspokojnejší život. Verím, že sa čoskoro uvidíme aj osobne!

Ak vás rozhovor s Ľubom bavil, určite ho sledujte ďalej na blogu samsebepan.sk alebo na jeho Facebooku či Instagrame.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Pridať komentár