Do Škótska sme prišli len s dvoma kuframi

Do Škótska sme prišli len s dvoma kuframi

Východniarka Monika žije v škótskom meste Aberdeen už od svojich šestnástich rokov. Začať nový život za hranicami Slovenska sa rozhodli spoločne s Monikinou mamkou. Bohužiaľ ich k tomu neviedli veľmi priaznivé udalosti. Práve naopak.

Ich príbeh sa začal stroskotaním vzťahu s otcom, a teda hlavou rodiny. Vtedy sa rozhodli, že začnú odznova na novom mieste a v novej krajine. “Zobrali sme do rúk glóbus, zatvorili oči a zatočili. Dohodli sme sa, že kde mamka ukáže prstom, tam pôjdeme. No a mamka ukázala na Škótsko,” hovorí Monika.

Keď sme s Monikou začínali skypovať, mala slzy v očiach. Spomínala totiž, ako opustila svoje milované Slovensko: “Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie, lebo som sa musela vzdať strednej školy v Košiciach, folklóru, svojich kamarátov, rodiny – a predovšetkým som opúšťala svoju babku.”

Škótsko sa však nakoniec ukázalo ako dobrá voľba. Monika totiž vedela, že ich začiatky budú ľahšie vďaka tomu, že sa chystajú do anglicky hovoriacej krajiny. A Monika angličtinu už v tej dobe veľmi dobre ovládala. V Aberdeene nikoho nepoznali, dostali však kontakt na jednu babkinu známu, ktorá tam žila už niekoľko rokov. Aj keď im nemohla zabezpečiť ubytovanie alebo prácu, počas prvých dní ich prichýlila u seba doma.

“Do Aberdeenu sme pricestovali na moje narodeniny pred deviatimi rokmi. Prišli sme len s dvoma kuframi,” spomína Monika.

Vôbec nevedeli, čo ich čaká a do čoho idú. Pre každý prípad mali kúpené spiatočné letenky…

Pamätáš si na svoj prvý deň?

Veľmi dobre si na to pamätám. Po prílete sme si veľmi vydýchli a zároveň sme sa nadýchli neskutočne čerstvého vzduchu. Bol slnečný deň a všetko naokolo bolo krásne zelené. Hovorili sme si: Wow, kde to sme?.

Sadli sme do taxíka, ktorý nás zobral k našej známej. Už v taxíku sme si obhliadli celý Aberdeen a hneď sa nám tu zapáčilo. Všetko bolo ale úplne iné ako na Slovensku. Naokolo bola krásne upravená zelená tráva a všetky budovy boli granitové (Poznámka: v Anglicku sú typické domy z červených tehličiek a v škótskom Aberdeene sú domy a budovy zo sivého kameňa – granitu).

Keď ste tam prišli, nemali ste vôbec nič zariadené. S čím ste začali ako s prvým?

Prvý týždeň sme to tu len spoznávali. Chceli sme zistiť, čo všetko tu je a ako to tu vyzerá. A potom som sa pustila do hľadania akadémie, kde by som mohla doštudovať a spraviť si maturitu. A mamka si začala hľadať prácu. Popritom som takisto trávila mnoho dní v knižnici, vyplňovala úradné dokumenty a absolvovala potrebné pohovory. Už vtedy bolo moje leto asi trošku iné ako leto mojich rovesníkov.

Školu som si úspešne našla a v auguste som začala študovať. Bolo to ale dosť ťažké, pretože pre cudzincov tu neplatia žiadne výnimky. Máme rovnaké pravidlá ako škótski študenti a na testoch som nemala dovolený ani len slovník.

Mamka začala pracovať pre “fish factory”, kde balila mrazené ryby. Toto robila skoro celý rok. Ja som sa počas tej doby cítila veľmi zúfalá, pretože mi bolo ľúto, keď som videla, ako chodí domov s omrznutými prstami. A to len kvôli tomu, aby sme mali na jedlo a zaplatenie nájmu.

12080924_10153670350058669_97947067_n

Ako to bolo s angličtinou? Ty si už po anglicky vedela. Čo tvoja mamka?

Keď sme sem prišli, mamka nevedela po anglicky absolútne nič. Aby nezostala navždy pri mrazených rybách, musela sa anglický jazyk začať učiť. Začala chodiť na denné štúdium do školy pre cudzincov. A takisto musím podotknúť, že vďaka jednej milej pani z Česka si našla aj novú prácu, kde pracovala po večeroch v kuchyni. Takto moja mamka fungovala tri roky.

Ja som po anglicky vedela a to nám tie začiatky uľahčilo. Mamka by tu asi bezo mňa bola veľmi sama a mala by to tu stokrát ťažšie. Ale keď tak nad tým uvažujem, aj mne by tu bolo veľmi ťažko bez nej. Určite by ma nezobrala do krajiny, kde by to bolo pre mňa náročné a kde by som sa nevedela dorozumieť.

Čo bolo po strednej? Pokračovala si na vysokej škole?

Po strednej som začala študovať na univerzite v Aberdeene. Išlo však o “part-time” štúdium. Nie je to diaľkové štúdium, ako máme na Slovensku. Je to rovnocenné klasickému dennému štúdiu, lenže univerzita sa navštevuje po večeroch a cez víkendy. Ale chodí sa na tie isté semináre, ako majú denní študenti. Za túto flexibilitu som si toto štúdium musela ročne platiť.

Pôvodne som si dala prihlášky aj na normálne štúdium, ale zhodou okolností som vtedy dostala ponuku pracovať ako recepčná a koordinátorka budovy pre francúzsku ropnú spoločnosť.

Takúto ponuku som v podstate musela zobrať, pretože som zarábala viac ako mamka a finančne nám to veľmi pomohlo. Cez deň som pracovala a po večeroch som študovala.

V tej dobe som bola na škole najmladšia študentka a jedna z mála cudzincov. Teraz to už je v Aberdeene úplne iné, pretože je tu veľa medzinárodných študentov. Ale vtedy to tak nebolo. Moji spolužiaci boli predovšetkým starší ľudia a profesionáli, ktorí potrebovali biznis manažment kvalifikáciu.

Ako prebiehalo tvoje štúdium ďalej a ako sa vyvíjal tvoj profesionálny život?

Popri práci na druhom konci mesta to bolo veľmi náročné. Boli dni, keď som bola veľmi vyčerpaná a potrebovala som voľno z práce kvôli príprave na skúšky, no nemohla som si ho zobrať, lebo za mňa nemali náhradu. Ale aj napriek takýmto prekážkam som zvládla všetky svoje skúšky na prvý raz.

A možno aj vďaka tomu manažéri z tejto ropnej spoločnosti spozorneli a brali ma seriózne, keď sa ma pýtali na moje univerzitné štúdium. Po niekoľkých mesiacoch sa ma spýtali na môj životopis a o pár dní som mala pohovor a ponuku na miesto asistentky účtovníka pre jeden z ich kontraktov. Musím priznať, že na toto si pamätám presne práve preto, že som si vtedy vôbec nehľadala lepšiu prácu. Bola som šťastná, že vôbec nejakú prácu mám, že môžem pomôcť mamke a platiť si školu.

Ale keďže nič nie je dokonalé, táto práca bola od mojej školy ešte oveľa ďalej. Denne som cestovala aj 2 hodiny len z práce a na univerzitu. Počas tohto obdobia som zo svojej pozície postupovala a pracovala pre ďalšie podobné medzinárodné ropné servisné spoločnosti.

Keďže som pracovala, na univerzite mi umožnili ukončiť školu za 3 roky (namiesto štyroch). Bolo to vďaka tomu, že som už mala dobrú prácu a pre nich som už bola ako po stáži.

V súčasnosti pracujem pre francúzsku spoločnosť, ktorá je jedna z najväčších zamestnávateľov na svete, ako Management Accountant a Business Analyst pre kontrakt s holandskou ropnou spoločnosťou.

A baví ťa to?

Áno. Mňa moja práca veľmi baví, lebo pracujem s výnimočnými a veľmi inteligentnými ľuďmi z celého sveta. Vôbec si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné. Vyhovuje mi pracovať pre veľkú spoločnosť, ale v kancelárii za počítačom a v menšom tíme.

A ako sa vyvíjala mamkina kariéra?

Mamka sa po “fish factory” presunula do kuchyne. No s lepšou angličtinou a novými skúsenosťami sa aj ona dostala k lepším pracovným ponukám. Teraz organizuje a robí raňajky v hoteloch aj pre 200 ľudí.

Na Slovensku bola vyštudovaná zdravotná sestra a robila v nemocnici a domove dôchodcov. Tu robí niečo úplne iné. Ale takisto ju to baví, pretože je veľmi rada, keď má v práci pohyb. Nie ako ja. Ja si radšej zájdem na meeting a dám v pokoji kávičku pri počítači :-)

Kedy ste sa v Aberdeene zabývali a dostali sa konečne do pohody?

Ja ani neviem. Ešte sa tu necítim úplne zabývaná. Aberdeen je teraz určite môj domov viac ako Slovensko, ale občas mi to príde, ako keby som bola stále na dovolenke. Možno je to aj preto, že aj keď tu už bývam niekoľko rokov, stále je to iná krajina, iní ľudia, iný jazyk a nie je tu naša rodina. Ale keď sme na Slovensku, tak sa už aj často tešíme “domov”, teda do Škótska.

12084090_10153670343663669_635825002_n

Ako často chodíte na Slovensko?

Snažím sa byť s našou babkou aspoň raz do roka. Takže buď ideme na Slovensko my, alebo jej kúpime letenku a ona priletí za nami na dovolenku. Takisto sme mali na návšteve aj môjho bratranca a sesternicu. A úprimne poviem, že preferujem, keď príde niekto z rodiny za mnou. Pretože viem, že pre nich je to nová destinácia a oni si to užijú viac, ako keď my ideme na Slovensko. A okrem toho chcem, aby videli, kde žijeme.

Máš už aj nejakého priateľa?

Áno, priateľa mám a sme spolu už 5 rokov. Je to Angličan a v Škótsku žije už veľa rokov. Je to taký anglický gentleman, rozpráva s príjemným anglickým prízvukom, je milý a inteligentný. Zdieľa so mnou moje nadšenie pre cestovanie. Takže keď nám to obom práca dovolí, snažíme sa veľa cestovať a radi objavujeme nové krajiny. Koncom tohto roka napríklad letíme do Austrálie.

883708_10151561447663669_844040537_o

S akými ľuďmi sa bežne stretávaš?

Tak rôzne. Mám známych zo školy, univerzity, aj z práce. Pochádzajú z Británie, ale aj z rôznych iných kútov sveta, napríklad z Afriky, Ameriky, Ázie, Karibiku atď…

Máš vo svojom okolí aj nejakých Slovákov alebo Čechov?

Áno, áno. Slovákov, Čechov, Poliakov, Maďarov… je nás tu veľa. Ja sa s nimi síce nejako nestretávam, ale vieme o sebe a pozdravíme sa, keď sa vidíme.

Väčšinu našich poznáme cez mamku, pretože tam, kde robí, pracuje veľa ľudí z našich krajín.

Ako tráviš voľný čas?

Teraz som si kúpila zajačika, takže sa mu všetci venujeme. Potom chodíme vonku na koktej s mojimi alebo priateľovými kolegami a často chodím vonku na prechádzky do prírody. Príroda je tu veľmi pekná. Bývame hneď pri pláži a golfovom ihrisku z jednej strany a z druhej pri prírodnej rezervácii s riekou, ktorá ústi do Severného mora s maličkým ostrovčekom pri moste, kde je niekedy možné vidieť tulene.

A keď si človek sadne do auta, tak sa tu môže vybrať na super výlety okolo pobrežia alebo do hôr, kde sa niekedy dá lyžovať až do konca júna. Samozrejme, všetko záleží od nepredvídateľného škótskeho počasia.

10988291_10153211091088669_5710085103177660839_n

Môžeš mi povedať o Aberdeene niečo viac? Aké je tam prostredie?

Aberdeen je hlavné európské ropné mesto. Nachádza sa hneď pri pobreží a lietadlom sa človek dostane za pol hodinu do Nórska. More je tu veľmi studené a všade je tu zeleň. Vďaka príjemnej klíme a čistému sviežemu vzduchu je tu veľa voľne behajúcich srniek a jeleňov, zajačikov alebo bažantov. V mori je občas vidieť delfíny, tulene a v lete sa dajú pri severnejších oblastiach pozorovať veľryby.

Tento región Škótska je tiež známy pre svoju obľubu golfu (viac ako 50 golfových ihrísk). Počas roka sa tu odohrávajú medzinárodné golfové turnaje. V podstate je golf šport, ktorý sa hral prvýkrát v tejto krajine.

Veľakrát som počula, ako niekto prirovnával Škótsko k Novému Zélandu. Až na ten rozdiel, že v Škótsku nie je až tak teplo a národné zvieratko nie je kiwi, ale jednorožec.

A keď už spomínam, čo je také typické škótske, tak sú to jednoznačne highland cows (veľké a veľmi srstnaté hnedé kravy s krásnou veľkou tvárou) a shetland pony (maličké poníky, ktoré zbožňuje aj kráľovna Alžbeta, ktorá tu často chodí na dovolenky).

Mimochodom, aj škótka J.K. Rowling, autorka Harryho Pottera, sa veľmi inšpirovala svojou rodnou vlasťou. Hovorí sa, že aj novela Dracula bola inšpirovaná hradom Slains Castle (neďaleko), keď tam bol autor Bram Stoker na návšteve.

Medzi známe osobnosti z mesta Aberdeen patria napríklad speváčky Annie Lennox a Emeli Sandé.

Táto krajina sa takisto prezentuje v sci-fi filmoch ako Captain America: The First Avenger (2011), Prometheus (2012 – na ostrove Skye), The Dark Knight Rises (2012 – v neďalekých horách Cairngorms), World War Z (2013 – v Glasgowe).

Keď sa vyberieme autom von z mesta, niekedy sa cítim ako na konci sveta, lebo tu potom nie je vidieť žiadne domy, len prírodu, lesy a sem-tam srnky. Je to tu presne ako vo filme Jamesa Bonda Skyfall (2012), ktorý bol tiež nakrúcaný v Škótsku.

12087375_10153670343748669_1745140970_n

A čo počasie?

No, počasie je tu také nevyspytateľné. Celý rok je okolo 12 °C a pofukuje vietor. A väčšinou poprší taká menšia spŕška, ale nie sú tu búrky ako na Slovensku. Bežne nosím v kabelke malý dáždnik alebo tenkú nepremokavú bundu.

V lete je okolo 16 °C a ak máme šťastie, tak aj 20 °C (podarí sa tak jeden týždeň v roku). Vtedy môže veľmi ľahko dôjsť k spálenej pokožke, lebo keď tu svieti slnko, je hrozne silné. Takže ak tu chce ísť niekto na dovolenku, odporúčam jedine v lete.

Je tu príjemný vzduch, taký svieži. A ten mi zdravotne veľmi prospieva.

Ale podotýkam, že počasie tu nie je nikdy zaručené. Ja sa už dlho chystám na západ pozrieť sa na škótske ostrovčeky s bielymi plážami (ako je Isle of Harris), ale tam poväčšine prší. Takže môj plán sa stále skončí tak, že si zájdem na predlžený víkend do južnej Európy, kde mám zaručené slnko a vyjde ma to aj lacnejšie.

Akí sú ľudia v Škótsku?

Ľudia sú tu veľmi zlatí a mám pocit, že aj menej rezervovaní ako na Slovensku. Tu sa všetci začnú len tak rozprávať v autobuse a cez víkend, keď ideš vonku, sa k tebe ktokoľvek “prikmotrí”. Kontakty sa tu teda vytvárajú ľahko. Keď idem na prechádzku do prírody alebo len do parku, každý pravý Škót (či už staršia pani alebo len dieťa na bicykli) sa vždy pozdraví. Je to veľmi príjemné a želala by som si, aby to tak bolo vo všetkých krajinách. Vytvorí to hneď lepšiu atmosféru a vyčarí úsmev na tvári.

Škóti chodia strašne radi večer vonku. Hlavne v piatky a soboty – do rôznych klubov a cocktail barov. Zbožňujú a sú strašne hrdí na svoje whisky. Až tak, že majú oficiálne zaznačené “Whisky Trail” na cestách, ktoré idú cez oblasti s whisky liehovarmi.

Vo všeobecnosti musím povedať, že Škóti sú veľmi hrdí na svoj pôvod a krajinu. Je tu viac ako 2000 hradov a každá pravá škótska rodina patrí do klanu s individuálnym tartanom.

Takisto sú to veľmi ústretoví a vnímaví ľudia, ktorí radi cestujú a vždy sa potešia, keď môžu predviesť svoje geografické znalosti o slovenskom hlavnom meste Bratislave alebo o Tatrách.

Vedia sa veľmi milo správať bez ohľadu na to, odkiaľ človek pochádza alebo z akej je vrstvy. Všetci sú na seba rovnako dobrí a milí.

A hlavne to sú veľkí srandisti. Radi sa zabávajú a veľa rozprávajú. Sú úplne iní ako rezervovanejší Angličania. Ja ich zbožňujem. A takisto aj ich humor a škótsky prízvuk, ktorý sa líši z regiónu na región.

11535859_10153409600503669_443598623993939969_n

A akú majú v Škótsku módu?

Škótsko je zaujímavé tým, že sa tu nikto nesnaží niečím upútať alebo byť veľmi odlišný. Mám dojem, že každý tu chodí oblečený rovnako jednoducho v tmavých a zemitých farbách.

A to platí aj pre domy alebo pre autá. Nikto tu nechce upútavať nejakým najlepším autom alebo vilou. Na to, že je to európske centrum ropy, by tu človek čakal samé luxusné modely, ale nie je to tak.

Dievčatá sa upravujú hlavne cez víkendy. Vtedy sa vyobliekajú do najštýlovejších šiat, namaľujú, obujú dizajnérske lodičky a idú na koktejl. A aj keď tu je sneh a mráz, dajú si vysoké sandáliky a minišaty. Ak je party time, tak ani zima nevadí.

A čo škótske sukne?

Tie nosia chlapci predovšetkým na svadbu alebo počas nejakej slávnosti či rozlúčky so slobodou, ak sa na tom nejaká skupina vyslovene dohodne. Bežne ich ale nenosia.

Aké je typické škótske jedlo?

Haggis. Angličania humorne popisujú, že je zo zvieratka “Haggis Scoticus”. Ale v skutočnosti je to tradičné jedlo, ktoré pravdepodobne pochádza z Highlands a kde si ho obyvatelia pripravovali z ovčích vnútorností. Vyzerá to ako naše slovenské “húrky”, teda jaternice. Jedia to najčastejšie so zemiakmi.

Ďalej sú tu veľmi populárne “oat cakes”, teda ovsené koláčiky, ktoré sa konzumujú k rôznym jedlám a aj s cviklou, “fudge”, čo vyzerá ako veľká poľská krowka, a “scones”, v podstate také upečené buchty.

Polievky veľmi nejedia, ale je tu tradičná krémová rybia polievka, ktorá sa volá “cullen skink“. Varí sa z údenej bielej morskej ryby zo Severného mora nazvanej ”smoked haddock”.

No a potom tu majú „scottish breakfast“, teda alternatívu anglických raňajok. Rozdiel je v tom, že ponúkajú škótske produkty, ako je haggis a “black pudding”. Znie to divne, ale je to celkom dobré s kečupom alebo brown sauce. A takisto majú aj varianty pre vegetariánov.

Počas vianočných “Hogmanay” nesmie na párty chýbať veľká pečená morka a škótsky losos. Jedlo sa servíruje so šťavou z mäsa “gravy” a brusnicovým želé “cranberry sauce”. Ako dezert sa podáva “Christmas pudding”. Tentokrát je to už sladká verzia s krémovou brandy omáčkou a nemá to nič spoločné s vyššie uvedeným pudingom :)

Mala si nejaký kultúrny šok, keď si prišla do Škótska? Bolo niečo, čo ťa na krajine zarazilo?

Mala som šok, ale v pozitívnom zmysle. Prekvapilo ma, ako sa tú všetci ku každému pekne správajú. A takisto ma prekvapilo, ako si tu ľudia dôverujú. Či už v práci alebo doma.

Takisto ma prekvapilo počasie, lebo sa počas dňa neustále mení. Niektoré rána je krásne slnečno, poobede trocha sneží a večer zase prší a fúka vietor.

12071454_10153670343763669_1633585194_n

Myslela si si niekedy, že budeš žiť v zahraničí?

Stále. Vždy to bol môj sen. Dokonca môj vlastný otec ma vždy nejak viedol k tomu, že raz pôjdeme do Kanady, pretože je tam krásne a je tam vysoká životná úroveň. Hlavne kvôli tomu som začala študovať na anglickej bilingválnej škole a popritom som sa učila francúzštinu. Takže otec ma vždy viedol k tomu, aby som sa učila cudzie jazyky.

No a ja som nakoniec v zahraničí a on ostal na Slovensku.

Neľutujete spätne, že ste vtedy pred skoro 10 rokmi urobili toto rozhodnutie?

Nie, neľutujeme. Aj keď počas prvých rokov, ktoré boli pre nás nesmierne náročné, som mala iný názor. Teraz sa síce máme celkom dobre, ale ja to vždy beriem tak, že keď si hore, vieš kedykoľvek spadnúť opäť dole. A málokto sa vie z toho dna postaviť. My sme si všetko vybudovali od začiatku a vieme, aké je ťažké niečo si vybudovať. Práve preto si to chránime a ceníme.

Keď sme odišli zo Slovenska,  všetky moje plány a sny sa mi zrútili. Ja som na Slovensku tancovala a spievala, ale keď sme prišli sem, všetky moje záľuby išli bokom. Sústredila som sa na to, že musím hlavne prežiť. A moja logika je takto  nastavená aj teraz. V živote som si už veľa veci odoprela. Takže preto sa orientujem na prácu a vo voľnom čase relaxujem. A snažím sa mať stále pripravený záchranný plán B.

V čom ťa najviac posunul a zmenil život v zahraničí?

Asi v tom, že bez ohľadu na svoj vek som bola postavená do situácií, kedy som sa musela správať ako dospelý človek a vždy si zachovať chladnú hlavu.

Keďže mamka nevedela po anglicky, musela som vybavovať rôzne dokumenty a tlmočiť rôzne situácie. Napríklad keď som tu nastupovala na strednú školu, musela som absolvovať pohovor s riaditeľom, kde musela byť prítomná aj mamka a ja som len tlmočila.

Skončilo to tak, že som si svoj nový život v Škótsku musela zariadiť v podstate sama. A vždy som sa snažila pomôcť aj druhým ľudom, ktorí moju pomoc potrebovali.

Takže toto všetko ma veľmi posunulo a pripravilo do života.

Moni, ďakujem za krásny motivačný rozhovor. Určite budeš pre mnohých inšpiráciou. Držím palce, aby ste boli obe šťastné!

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

  • Matúš Matúš október 25, at 12:44

    Pekný rozhovor, slečne držím palce :)

    Odpovedať
  • Jela Nicova Jela Nicova apríl 27, at 07:05

    Pre Moniku z Aberdeenu, Z Tvojho rozhovoru citit, ze nosis na krku mudru a skromnu hlavu. Je to urcite aj zasluhou Tvojej mamy. Tiez zijem v zahranici, viem, cez co si presla. Ale slava(z moznosti zit vonku)Ti nestupla do hlavy. Drz sa a opatrujte sa obe.

    Odpovedať
  • peter peter september 09, at 22:09

    Pre Moniku s Aberdeenu : Prajem ti aj naďalej dobrý život s tvojou mamkou,a to isté prajem aj môjmu synovi ktorý začal žiť tiež v Aberdeene....aj všetkým Slovákom a Slovenkám ktorí museli kvôli práci odísť za hranice a opustiť vlasť kvôli nedostatku doma.....

    Odpovedať

Pridať komentár