Erasmus v Grécku: Štúdium je tak trochu anarchia

Erasmus v Grécku: Štúdium je tak trochu anarchia

Erika je bývalá študentka lingvistiky a novogréčtiny. Vysokú školu neštudovala na Slovensku, ale na štátnej Ženevskej univerzite vo Švajčiarsku.

Erasmus program absolvovala na Aristotelovej univerzite v Solúne, v Grécku. Strávila tam letný semester v roku 2007. Od tej doby prešlo už deväť rokov.

Avšak práve táto doba zanechala v Erike silné zážitky a priviedla ju až k napísaniu knihy “Na výmennom pobyte v Grécku”.

Erika, čo bolo pre teba najlepšie na Erasmus programe?

Zmena. Aj keď vymeniť Švajčiarsko za Grécko sa najskôr nejaví ako najlepšia voľba. Ale ja som to brala tak, že odchádzam do krajiny s fantastickým počasím. Bývala som pár minút od pobrežnej promenády (a pomerne lacno), mala som výhľad na more a na pláž sa dalo dostať autobusom MHD. Všade dookola znela gréčtina, ktorá sa po čase začala lepiť aj na mňa.

Tiež musím spomenúť fakt, že v Grécku som si užila skutočný študentský život. Po škole som nemusela utekať na brigádu, ako to bolo pravidlom vo Švajčiarsku. Ale mohla som sa len tak flákať po meste, skočiť na kávu alebo do knižnice.

koraby kaviarne

Čo bolo pre teba naopak najhoršie na Erasmus programe?

Študentské štrajky, ktoré ochromili celú krajinu. Grécki študenti okupovali univerzitné budovy a búrili sa proti pripravovaným vládnym zmenám univerzitného systému, ktoré počítali s okresaním mnohých sociálnych výhod. Prednášky boli „zamrznuté“, profesori boli mimo fakúlt a tiež štrajkovali.

Ja ako študentka novogréčtiny som mala navštevovať kurzy spolu s gréckymi študentmi, preto som bola závislá od toho, ako sa táto situácia vyvinie. Našťastie, v apríli sa všetko upokojilo.

Aké bolo štúdium v Grécku v porovnaní so Švajčiarskom?

Vo Švajčiarsku je výhodou, že každý študent si sám nakombinuje študijné odbory na Filozofickej fakulte. Nevýhodou môže byť konflikt rozvrhov, keď sa prednášky jedného odboru kryjú s prednáškami druhého odboru a štúdium sa tak môže natiahnuť o rok alebo o dva. A to vzhľadom na vysoké ceny v krajine nie je výhra. Inak štúdium na Filozofickej si vyžaduje veľa čítania, prezentácii, písomných referátov (dva som pripravovala aj na diaľku z Grécka). Je tam však priestor pre diskusiu a profesori majú „ľudský“ prístup. Systém hodnotenia ponúka voľbu medzi záverečnou skúškou alebo pravidelnými písomkami v priebehu semestra a mnohí študenti si vyberú práve písomky.

V Grécku je to trochu anarchia. Na kurzy sa mešká, niekedy sa diskutuje, ale nie vždy s prednášajúcimi. Študenti fajčia priamo v sále, ale takto to tam chodí. Nad tým sa pohoršuje len cudzinec. Na konci semestra, ktorý sa predĺžil kvôli štrajkom o mesiac, ma čakali písomné skúšky.

Ako by si opísala krajinu a domácích ľudí?

Grécko je nádherná krajina. Veď prečo by sme tam inak chodili na dovolenky?

Solún sa mi spočiatku zdal chaotický. Veľa ľudí a veľa áut, ktoré parkovali všade. V centre je hluk aj o tretej ráno a more je pri pobreží špinavé. Prišla som z menšej krajiny, z menšieho mesta, musela som si zvyknúť.

Domáci sú bezprostrední a otvorení. Za jeden semester som ich spoznala toľko, čo sa mi sotva podarilo za päť rokov na švajčiarskej univerzite. Bežne sa v zahraničí spoznáte rýchlejšie s cudzincami, ale v Grécku nie je problém skamarátiť sa i s miestnymi. Vedia si užívať život a relaxovať. V jednej taverne nám majiteľ za objednávku v gréčtine dal priniesť na stôl karafu vína zadarmo.

Pravdaže, v Grécku, ktoré žije z turizmu, sú miestni jazykovo zdatní. Aj náš prenajímateľ bytu, ktorý mal niečo cez sedemdesiat, hovoril plynulo po anglicky.  Na druhej strane vedia byť dosť emotívni, hluční, bez okúňania tykajú. Auto môže na vás trúbiť, aj keď ako chodec prechádzate na zelenú.

promenada Solun

Ak by si raz dostala možnosť ísť žiť do Grécka znova, vrátila by si sa tam?

Ja som sa do Solúnu vrátila na konci leta ešte v tom istom roku 2007.

Máš nejaký vtipný, smutný alebo nezabudnuteľný zážitok o ktorý by si sa chcela podeliť?

Smutný sa mi zdal osud túlavých psov. Ponevierali sa všade. Keď boli hladné, čakali pri univerzitnej jedálni. Keď po hlavnej ulici Egnatia tiahol dav demonštrantov, psi boli na jeho čele. V centre bola premávka hustá, jedno auto letelo za druhým a niekedy zúfalý pes, ktorému sa nedarilo prebehnúť na druhú stranu cesty, nervózne pobehoval po chodníku a štekal do kolies áut. Iní sa naučili čakať na zelenú na semafore s davom ľudí, čo ma fakt ohúrilo. O dva roky neskôr som bola v Ioannine. Tam bola situácia s túlavými psami v kampuse ešte horšia. Boli agresívnejšie a neoplatilo sa vyjsť z jedálne s jedlom v ruke, pretože by vás pes dokázal napadnúť a pohrýzť.

pobrezna promenada Solun

Chceš niečo dodať, vypichnúť, doplniť?

Po deviatich rokoch som dala dokopy e-knihu pod názvom Na výmennom pobyte v Grécku. Je to krátka zážitková, cestopisná próza. Miestami beletrizovaná, ale netiahne sa ňou od úvodnej kapitoly po záverečnú jedna dejová línia. Nie je to román či novela. V desiatich kapitolách rozoberám, ako môj Erasmus prebiehal. Prevediem vás od vybavovania formalít, bývania, cez študentské okupácie (kde sa dozviete napríklad, odkiaľ sa vzal nedotknuteľný status študentských kampusov v Grécku, prečo na tomto území nemôže zasiahnuť polícia) až po jazykové okienko a ako je to trebárs s gréckymi mužmi. V texte sa objavia aj tri kamarátky, každú z nich na inom konci sveta trápia vlastné problémy. No a nakoniec som sa knihe snažila dať študentskú cenu.

Erika, vďaka za rozhovor a postrehy. Nech sa ti darí v živote aj s predajom knižky.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár