Francúzi sa zvyknú cez prsty pozerať na ľudí, ktorí nepijú pri jedle ale mimo neho

Francúzi sa zvyknú cez prsty pozerať na ľudí, ktorí nepijú pri jedle ale mimo neho

Janka s Radom* sú z Košíc a tvoria nádherný pár už viac než 10 rokov. Pred viac ako rokom a pol by ste ich našli ešte v Prahe, avšak momentálne sa nachádzajú na Francúzskej riviére v mestečku Antibes.

*Poznámka: Rado bude ďalej v rozhovore vystupovať pod prezývkou Muro, ktorá je odvodená od jeho priezviska. Keďže chcem na blogu zachovať autentickosť, budem o Radovi ďalej písať ako o Murovi, keďže ho takto väčšina kamarátov oslovuje.

Muro je šikovný programátor a nie je asi jediný, ktorého oslovila zahraničná spoločnosť so zaujímavou ponukou práce. Ponuka pracovať do firmy Amadeus mu prišla ako inak než cez LinkedIn. Amadeus je najväčší svetový poskytovateľ IT služieb pre cestovný sektor a Muro tak stojí v pozadí softvéru, ktorý zabezpečuje rezervácie veľkej časti svetových aeroliniek. Muro si prácu aj spoločnosť veľmi pochvaľuje : “Keď som prišiel do Francúzska na prvý pohovor, tak som mal preplatené všetko od letenky, cez stravu až po hotel. To bolo od nich veľmi milé. Práca ma momentálne baví, akurát jej je teraz celkom dosť a čakajú ma nejaké deadliny, takže to je miestami stresujúce.”

Janka má vyštudovanú psychológiu a keď Murovi prišla ponuka práce vo Franúzsku, bola práve na Erasmus programe v Nemecku. Momentálne nepracuje, ale hľadá si prácu so špecializáciou na HR (Ľudské zdroje): “Bohužiaľ v tomto regióne nie je dostatok pozícii v mojej oblasti. Keďže nemám bezchybnú francúzštinu je to celkom oriešok”, vraví Janka.

Poďte si už ale prečítať, ako sa obaja vo Francúzsku zabývali a ako celú túto etapu života vnímajú.

Aké boli vaše reakcie, keď Murovi prišla pracovná ponuka? Váhali ste nad tým, či sa presťahujete alebo ste sa do toho jednoducho vrhli?

Janka: Váhali sme hlavne kvôli mne. Nemala som totiž vôbec predstavu o tom, či si budem schopná nájsť prácu v tomto regióne a vo svojej oblasti. Keďže nemám plynulú francúžštinu, tak sa ťažko odpovedalo na otázku, či to bude jednoduché alebo zložité. Odpoveďou je, že je to zložité. Hlavne v tomto regióne a hlavne pre môj obor, kde je nevyhnutná perfektná znalosť francúžštiny.

Muro: Váhali sme nad tým, mimo iného, aj kvôli peniazom. Plat tu je síce vyšší, ale náklady tu sú takisto vyššie. Okrem toho nám chvíľu trvalo, kým sme pochopili, ako funguje daňový systém vo Francúzsku a mohli si tak vypočítať, či sa nám tu finančne oplatí ísť alebo nie.

A čo vás naopak motivovalo sa do Francúzska presťahovať?

Muro: Veľké pozitívum bolo napríklad more :-)

Janka: Ale po roku sme zistili, že keď sa človek prisťahuje na miesto, kde je more, tak až tak často k moru nechodí. Síce si chodíme popri mori zabehať každý víkend, ale na pláž nechodíme skoro vôbec. Ja si tam občas zájdem poležať a prečítať nejakú knihu.

Muro: Ale to je tak trocha aj moja vina, že tam často nechodíme, pretože ja nejak extra neobľubujem to “nič nerobenie” na pláži.

Ako teraz spätne vnímate vaše rozhodnutie presťahovať sa?

Janka: Keďže sme sa rozhodovali pre Francúzsko aj preto, že sme ešte mladí a nemusíme riešiť rodinu, bola to pre nás ideálna príležitosť vyskúšať si to. Neskôr by to už bolo podľa mňa komplikovanejšie. A v tom prípade to bolo fakt dobré rozhodnutie.

Ja to ale ľutujem kvôli tomu, že mám taký problém nájsť si prácu. Verím tomu, že na Slovensku alebo v Čechách by som to mala jednoduchšie. Tu je totiž na také malé množstvo ponúk z HR oboru príliš veľa uchádzačov. A zamestnanci HR často zostávajú na jednej pozícii príliš dlho. Aj počas celej kariéry. Takže chvíľu trvá, kým sa nahradia novou generáciou. A aj preto mám teraz pocit, že som tu dorazila v nesprávný moment.

Preto si hľadám inú cestu…

Aká je tá iná cesta?

Do konca júla by som mala vedieť či ma príjmu na univerzitu.* A ak áno, tak mám dve možnosti.

1) Študovať a pracovať naraz vďaka špeciálnému programu, ktorý umožňuje byť týždeň v práci a týždeň v škole. Po roku tohto štúdia by som dostala diplom.

2) Študovať klasicky a v rámci štúdia absolvovať 4-mesačnú stáž.

Takže si momentálne hľadám firmu, v ktorej by som mohla stáž absolvovať. A potom uvidíme či to bude jednoduchšie nájsť si prácu s diplomom.

*Poznámka: Rozhovor sme robili v júli a teraz už môžem s radosťou povedať, že Janka sa na školu úspešne dostala.

A ak to nevyjde?

Ak to nevyjde, budem si ešte do jesene hľadať prácu a pokiaľ sa ani do vtedy nič nenájde, tak sa vrátím do Prahy.

Sama?

Janka: Zatiaľ sama, lebo Muro chce dokončiť projekt.

Muro: Vykryli by sme to tak, že Janka by prišla do Prahy, našla si prácu, “usadila sa” a ja potom prídem za ňou.

Janka: … alebo získam nejakú prax a budem potom pre Francúzsko atraktívnejšia.

A vrátila by si sa teda žiť do Francúzska?

Viem si to predstaviť. Francúzsko je príjemná krajina na život. Neviažem teda budúcnosť na Prahu. Aj keď je pravda, že mi momentálne Praha veľmi chýba, takže ak sa vrátim späť, tak do Prahy.

A čo vám na Prahe chýba?

Obaja: Atmosféra mesta!

Janka: My žijeme v meste, ktoré má niečo okolo 75 000 obyvateľov. A aj keď je to mesto veľmi krásné a očarujúce, chýba mu dynamika.

Muro: A nie je tu toho veľa, čo sa týka napríklad kultúrného vyžitia. Okrem toho tu žijú väčšinou nezamestnaní a anglickí dôchodcovia. A okrem nich programátori z mojej firmy. Keď idem do obchodu, tak si podám ruku pomaly s každým kolegom.

10869365_10204552749112369_6873759714671376999_o

Tak v tom prípade nemáte problém nadvazovať vzťahy, keď je to také malé.

Janka: Problém to celkom je. Muro striktne oddeľuje pracovné vzťahy s osobným životom.

Muro: S nimi je totiž ťažké baviť sa. Oni sú veľmi rôznorodí. Jednak sú starší a majú rodiny, alebo sú naopak mladí, slobodní a užívajú si večery flákaním sa po baroch.

S kým sa teda stretávate?

Janka: Máme niekoľko známosti. Občas máme nejakú spoločnú akciu so susedmi a občas zájdeme na nejaký meetup. Ale nemáme nikoho, kto by nám vyslovene viac sadol a s kým by sme si vytvorili nejaký hlbší vzťah.

Muro: A čo sa týka nejakého nadväzovania vzťahov, tak je pravda, že tu máme určité kultúrné bariéry, čo sa týka alkoholu a zábavy. Nechcem to sice škatuľkovať, ale podľa mňa na nás Francúzi pozerajú trocha inak, keď pijeme. Pre nich je normálne dať si pohár vína, ale keď si ho dáme my, tak si povedia “aha, už zase pijú”.

Janka: Nie je to síce pravidlo, ale Francúzi sa zvyknú cez prsty pozerať na ľudí, ktorí nepijú pri jedle, ale mimo jedla. Pre nich je zvykom dať si víno pri večeri a pre nás naopak nie. My si dáme radšej pohár po večeri, k filmu alebo len tak, keď si posedíme na terase.

Ak nie Francúzi, tak čo nejakí Slováci alebo Česi vo vašom okolí?

Muro: Tých v okolí tiež nemáme. Ale raz sme boli na jednej expat akcii a bol som celkom prekvapený, koľkých Slovákov sme tam stretli. Dokopy nás tam bolo 7. A to mi prišlo na také malé mesto pomerne veľké číslo. Ale nestretáváme sa s nimi.

Ako to máte s jazykom? Rozprávate po francúzsky alebo anglicky?

Janka: Ja som sa pred tým ako sme sem prišli, učila francúžštinu vo voľnom čase, pretože sa mi ten jazyk vždy páčil. Teraz keď je potreba, tak sa dohovorím a po pravde po anglicky veľmi nerozprávam. Oni preferujú moju skomolenú francúžštinu ako keby sa so mnou mali rozprávať po anglicky. Zo začiatku som s tým mala celkom problém, pretože som mala len základné znalosti a jazykovú bariéru som veľmi cítila. Ale teraz mi už napríklad aj na tej susedskej párty hovoria, že sa mi francúžština veľmi zlepšila.

Muro: Ja som tu tiež už s nejakou znalosťou išiel, pretože pred tým som žil rok v Belgicku, takže som si už francúzsky hovoriacu krajinu zažil. A som za to rád, lebo úprimne nechápem ako to tu niekto bez francúžštiny zvláda. Je pravda, že tu mám veľkú časť kolegov, ktorí rozprávajú len po anglicky a existujú tu nejakým spôsobom. Ale vo všeobecnosti, bežný Francúz sa veľmi po anglicky rozprávať nechce a často to ani nevie. V Paríži to je asi iné, ale toto je predsa len malé mesto.

11667458_10205896359181781_3840595916555951005_n

Čo je pre vás horšie? Rozumieť alebo rozprávať?

Obaja: Rozprávať!

Janka: Ale u mňa to záleží aj od toho s kým komunikujem. Napríklad na poslednom teste z francúžštiny som ústnú časť absolvovala lepšie ako tú písomnú.

Mysleli ste si niekedy, že budete žiť v zahraničí?

Janka: Myslim, že sme s tým rátali, že to raz skúsime. Vždy sme to brali ako možnosť, pretože obaja hovoríme niekoľkými jazykmi a nikdy sme sa zahraničiu nebránili. A ak by neprišla ponuka do Francúzska, tak by prišla iná ponuka.

Muro: Ja ani nepovažujem Francúzsko za nejaké extrémne zahraničie, keďže je súčasťou Európskej Únie. Nemusíme si vybavovať trvalý pobyt alebo sa niekde nahlasovať. A asi by sme nad tým uvažovali viac, ak by sme museli podobné veci riešiť. V tom prípade by to bolo trocha zložitejšie. A aj keď tu sú ľudia iní, tak to sú všade. A nás ani neberú ako cudzincov, pretože to čo platí pre miestneho, platí aj pre nás.

Povedzte mi niečo o mestečku v ktorom žijete.

Muro: Antibes je jachtárské stredisko stredozemia. Je tu obrovský prístav s jachtami z celého sveta a niektoré jachty majú dokonca vlastnú stránku na Wikipedii. Je to mesto založené Grékmi a turistické centrum, vyhľadávané predosvšetkým dôchodcami. A žil tu Picasso!

lode1

A čo je špecifické na tom, že tam chodí tak veľa turistov?

Janka: Kvôli tomu, že je to malé rozkošné mesto, ktoré nemá nejaké veľké centrum a nie je hlučné. Je milé si tu posedieť niekde v reštaurácii v centre mesta a potom si napríklad urobiť prechádzku okolo starých hradieb z výhľadom na more a jachty. A všetko sa to dá absolvovať pešo.

Kam rádi chodíte vy a čo by ste odporučili turistom?

Janka: Je tu jedna výborná talianská zmrzlina, kde radi chodíme. Určite by som doporučila Cap d’Antibes, čo je miliárdarská časť. Je tam nádherný chodníček okolo ktorého sa dá prejsť a aj napriek tomu že sú dookola pozemky miliardárov, tak je to sprístupnené. Je to takisto popri mori a je to veľmi pekné.

Muro: Ďalej tu je svetoznámý jazzový festival “Jazz à Juan”, ktorý sa každoročne usporiadava. Tento rok tu príde Santana a Lionel Richie. Minulý rok tu bol Stevie Wonder. Potom tu je výhľad na hotel Cap-Eden-Roc, kde sa usporiadavajú najväčšie afterpárty po festivale v Cannes.

A chodíte aj mimo Antibes?

Muro: Okolie spoznávame ešte asi viac ako samotné Antibes. Človek tu musí mať auto, vďaka nemu sa pohybujeme v okolí. Antibes je veľmi malé mestečko, takže aspoň máme možnosť spoznávať celý región.

Janka: Presne tak! Skoro každý víkend chodíme na nejaké nové miesto. Ale bez auta by to fakt nešlo. Doprava je tu nedostatočná, vlaky meškajú, štrajky tu sú na denom poriadku a autobusové spojenia sú za trest.

11038987_10205896360421812_3763783544924066447_n

A aké to tam je jazdiť autom oproti Slovensku?

Muro: Áut tu je veľa, takže sa veľmi ľahko človek dostane do zápchy a všetko tu trvá až príliš dlho. Každopádne tu jazdím radšej ako na Slovensku. Minule som v tej zápche buchol pani predo mnou. Zaparkovali sme vedľa, pozreli sa na menší škrabanec, ona mávla rukou, usmiala sa a odišla. Nechala to jednoducho tak.

Janka: Tu ma každý poškrabané auto, čo je výsledok úzkých ciest, ktoré mne osobne veľmi vadia. A aj preto sa ešte trocha bojím a nie som úplne zvyknutá. Ale na druhej strane to tu je príjemnejšie v tom, že ľudia akceptujú ak niekto spraví chybu. Dajú tomu druhému prednosť, počkajú kým zaparkuje a nevytrúbia ho hneď na prvykrát. Tu sa napríklad parkuje výhradne paralelne, takže to mi vždy chvíľku trvá, ale aj napriek tomu sú ku mne tolerantní.

Čo robíte vo voľnom čase, keď práve nespoznávate Francúzsko?

Muro: Ja programujem :-) A okrem toho pozeráme veľa filmov…

Janka: Chodíme behať popri mori a začali sme chodiť viac plávať. Takisto veľa varíme. Nakupujeme viac potravín a neustále hľadáme a vytvárame nové recepty. V tomto nás veľmi inšpirovala stredozemská kuchyňa a stalo sa to pre nás takou spoločnou vášňou.

A čo také varíte?

Muro: Teraz sme začali napríklad koncept vegetarinánských víkendov, lebo sme mali pocit, že jeme nejak veľa mäsa..

Janka: … takže varíme veľa rýb, morských plodov a veľa zeleniny. Minule sme robili prvýkrát slávky.

Chýba vám aj niečo zo slovenskej kuchyne?

Muro: Ja slovenskú kuchyňu nejak obvzlášť neobľubujem, pre mňa je veľmi ťažká na žalúdok, takže ani nie.

Janka (hovorí Murovi): Ale obľubuješ syry a dokonca sme vo Francúzsku našli ekvivalent oštiepku. A od návštev vždy vyžaduješ piškoty, burizony a 3bit :-). A mne veľmi chýba bryndza.

Zmenil sa nejak váš vzťah od kedy ste sa presťahovali?

Muro: Áno, sme PACS-nutí. To znamená, že sme registrovanými partnermi. Ale to je niečo, čo je uznávané len vo Francúzsku, takže keď prídeme do inej krajiny, tak to nič neznamená.

Čo znamená PACS-nutie vo Francúzsku?

Muro: Zdieľame daňové limity a podávame jedno daňové priznanie. Keďže Janka nemá príjem, tak dostávám daňový bonus. Janka čerpá aj moje zdravotné poistenie a čo sa týka úradného styku, tak nás vnímajú rovnako ako keby sme boli manželmi.

Ako funguje proces PACS-nutia?

Janka: Veľmi zložito. Francúzsko je byrokratický raj a každý dokument je potrebný minimálne trikrát. Je potrebné dodať napríklad rodný list, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace. Je potreba požiadať veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Francúzsku, aby potvrdili, že nie sme zosobášení na Slovensku. A ďalšie komplikované záležitosti. Nám trvalo veľmi dlho, kým sme dali všetky dokumenty dohromady. Keď sa nám to nakoniec podarilo, tak nám za veľmi neromantickým okienkom ako na pošte, opečiatkovali papier a bolo hotovo…

Zažili ste nejaký kultúrný šok, keď ste sa do Francúzska presťahovali?

Janka: Ja ani nie.

Muro: Pre mňa bolo najväčším šokom to, ako tu majú organizovanú prácu. Zo začiatku som si na to veľmi ťažko zvykal. Napríklad keď prídem do práce, tak si musím podať ruku s každým kolegom. Ďalej je zvykom, že si zamestnanci veľmi potrpia na kávičky. Takže deň vyzerá takto: Ráno okolo 8:00 – 9:00 prídem do práce, niečo málo odpracujem, o 10:00 je prvá prestávka na kávu, potom idem ďalej pracovať. Ale len na chvíľu. O 12:00 je obed, ktorý trvá viac ako hodinu, často až dve. Potom opäť chvíľu pracujem, o 16:00 je ďalšia prestávka na kávu. A potom z práce odchádzam po 19:00. Tento rozvrh bol pre mňa zo začiatku dosť náročný. Teraz sa snažím tie prestávky na kávu vynechávať, pretože ma nejak extrémne nebavia. Tie prestávky nie sú síce “povinné”, ale často to je veľmi nepríjemné, vkuse niekoho odmietať.

10865751_10204552743032217_1020792504827968297_o

Na záver som sa Janky a Mura pýtala na tri najhoršie a tri najlepšie veci na živote expata. Dávali sme to dokopy troška dlhšie, pretože už boli asi z našeho rozhovoru vyčerpaní. Ale tak nejak sa nám to podarilo a tu je výsledok:

To najlepšie:

  1. Človeku veľa prepáčia, pretože je expat.
  2. Expat zo Slovenska sa cíti viac výnimočne, pretože nás je málo. Poliaka tu pozná každý, ale Slováka nie.
  3. Spoznanie novej kultúry a vyvrátenie / potvrdenie stereotypov o danej krajine.

Francúzi nenosia baretky ani pružkované tričká. Ale bagety majú fakt radi.

To najhoršie:

  1. Človek sa dostávat do situácii, ktorým by sa ľahko vyhol, keby zvládal jazyk perfektne.
  2. Konkrétné na Francúzsku nám vadí, že tu je tak horúco, draho a že Francúzi nechcú rozprávať po anglicky.
  3. Každá vybavovačka je dobrodružstvo. Vyžaduje si to veľa výzkumu dopredu, pretože každá krajina má vlastné postupy ako sa určité veci riešia.

Keď idete na Slovensku k doktorke, tak viete, že keď ráno prídete, máte sa zapísať na lístok a potom poslušne čakať. Takto to ale všade nefunguje.

Ďakujem za rozhovor a dúfam, že inšpiroval aj niekoho z vás. Teraz už viete, kde vo Francúzsku nájdete k dispozícii vily miliardárov. Verím, že sa aj do tohto mestečka niekto z vás zatúla.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

  • ivanqua ivanqua august 25, at 09:00

    bola som rok vo fr, na juhu a stotožňujem sa takmer zo všetkým čo som si prečítala, anglicky hovoriť je zlá voľba ale je milé ak troška zablábolite francúzsky otvára to dvere aj ich srdcia. Ale pravdu povediac, my ako slovenskí manželia sme mali priateľov len zo zmiešanými manželstvami kde bol aspoň jeden cudzinec. Raz na križovatke v Arles nás stopla Slovenka žijúca po skončení Sorbonne v manželstve s francúzom, a tá bola taká dojatá a zároveň nadšená, že sme si skoro dali adresy... mám pocit že jej život je v tejto priateľskej krajine asi veľmi zložitý. Aj ja som mala tú česť, ale bola som tam šťastná, a bola to dobrá skúsenosť. Francúzi sú milý rozkošný a žoviálny a veselý, ale dajú vám mantinely od/do ;-)

    Odpovedať
  • Rita Laczkoova Rita Laczkoova august 25, at 11:50

    Super clanok,pekny a zaujimavy,ja som bola v Provensalsku,ale pochodila som i mestecka okolo....prenadherne,a ludia mili.Vam drzim palce....fuu keby som vedela rec...ostavam tam.pekny den.

    Odpovedať
  • Lindush Lindush september 08, at 11:48

    Zijem vo FR uz 13 rokov plus 5 v Luxemburgsku, ale nemam rovnaku skusenost ani nazor na francuzov (hlavne co sa tyka pitia alkoholu :-)). Je fakt, ze Antibes je krasne ale bohuzial "dochodcovske" mesto. Je to trosku ine ako zit vo velkyh mestach. Janke drzim palce s pracou aj s univerzitou, presla som si tym a je fakt ze to da zabrat :-)

    Odpovedať
    • Gabka Gabka september 08, at 16:50

      Ahoj Lindush, ďakujeme za komentár. Nechceš sa aj ty podeliť o skúsenosti v Luxemburgsku ? :) Ak by si mala záujem, napíš mi na info@nasiexpati.sk. Pekný deň!

      Odpovedať

Pridať komentár