Je bežné, že párty v Berlíne trvá až do pondelka

Je bežné, že párty v Berlíne trvá až do pondelka

Zoznámte sa s Ninou. Dievča z Púchova a techno dídžejka, ktorá zapustila korene v Berlíne. Momentálne tu je už druhé leto a prvýkrát sem prišla kvôli techno festivalu Atonal, kde hrali jej najväčší techno hrdinovia. V tom čase ešte žila v Brne a študovala na vysokej škole.

“Keď som prišla do Berlína, okamžite som sa do mesta zaľúbila. Páčilo sa mi, ako to tu vyzerá. Javilo sa mi to ako niečo veľmi známe. Ako keby som tu vôbec nebola cudzincom. Taká Bratislava a Brno spolu s niečím, čo ešte nepoznám. Všetci boli priateľskí, usmievaví a posedávali všade, kde sa dalo. Nikto sa neponáhľal. Veľa parkov a zelene, veľa opustených budov, betón a socíkovský nádych Berlína vo mne vyvolával pocit domova už od prvej návštevy.”

S myšlienkou života v Berlíne sa pohrávala už od začiatku.

“Úplne si pamätám ten prvý týždeň, keď som tu bola. Sedeli sme s kamošmi na jednom námestí a bavili sa o tom, že by vlastne bolo celkom fajn tu bývať. Môj problém ale vtedy bol, že ja som takto chcela bývať skoro v každom jednom meste. Podobne som si totiž zamilovala Viedeň alebo Stockholm. Preto som si povedala, že to teraz nebudem riešiť. Že možno za pár rokov by som sem mohla prísť, keď už budem mať skončenú školu, nájdem si prácu… Takže som sa do Berlína vracala len raz za čas na nejakú návštevu, no stále som žila a študovala v Brne.“

Občasné návštevy sa neskôr zmenili na pravidelné víkendové návštevy a prespávanie na gaučoch u kamarátov. Berlín Ninu nepustil.

“Berlín je veľmi zvláštny v tom, že to mesto v človeku zanechá nejakú takú nákazu. A ja som sa potom cítila ako taký Berlín zombie a nejak som cítila, že sa potrebujem vrátiť naspäť. Takže som sa začala vracať čoraz viac a častejšie. To, čo mi chýbalo doma v takom šedom česko-slovenskom prostredí, som v Berlíne nachádzala a bolo to úplne bežné a normálne.”

10405442_10204378597259388_4722923182672077998_n

O tom, že sa Nina nakoniec presťahovala do Berlína, sčasti rozhodla technopárty v Brne, kde boli pozvaní aj dvaja Berlínčania. Nina sa s jedným z nich skamarátila, dali sa dokopy a tak sa Nina často ocitla v Berlíne aj na mesiac. Vtedy sa  v meste oťukala ešte viac a zistila, že tohto Berlínčana už nechce. Zato Berlín áno.

A vtedy som už tak nejak vedela, že tu budem bývať. A neuvedomovala som si žiadne negatíva alebo nebezpečenstvá sťahovania. Proste mi prišlo úplne prirodzené, že budem bývať v Berlíne.”

Nina sa oficiálne do Berlína presťahovala 1.6.2014. Nemala vtedy ešte skončenú školu, ale jediné, čo jej zostávalo, bolo dopísať diplomovú prácu. Vo firme, kde pracovala, mala možnosť pracovať aj z domova, a teda jej nič nebránilo odísť do Berlína. V tej dobe sa nasťahovala k súčasnému priateľovi, ktorého spoznala v jednom klube.

“Najprv sme sa len stretávali, ale v dobe, keď som ja zháňala bývanie, jemu odchádzal spolubývajúci. Takže to bolo také jedno s druhým, povedali sme si, že to spolu skúsime a ak to nevyjde, tak sa nič nedeje a odsťahujem sa. Ale som tam doteraz a zatiaľ nám to funguje.”

Techno background

Nina ma ako expat zaujala práve kvôli svojmu techno backgroundu. Nina je dídžejka a hrá pod menom Nina Pixel. Tohto roku hrala aj na Slovenskom festivale Pohoda, kde mala veľký úspech.

Odjakživa mala rada techno hudbu, industriál, elektroniku a podobné štýly. K technu sa vlastne najviac priblížila v Brne, kde sa na jednej párty zoznámila s ľuďmi, ktorí sa technu venujú. Postupne sa začali kamarátiť a ona sa stala súčasťou ich skupiny.

Zo začiatku som im, samozrejme, dávala nejaké svoje “veľké” rady. A na základe toho ma nahovorili, že by som to mala s technom skúsiť tiež.

V tej dobe však Nina nad hraním ešte úplne neuvažovala, pretože jej stačilo, že má ľudí z techno scény okolo seba. Neskôr jej však kamaráti ukázali ako na to, naučili ju hrať na jednoduchom programe a povedali, že o mesiac ide na to!

Išla som do toho, pretože to pre mňa bola výzva. Zdalo sa mi to ako prekonanie svojich zábran a možnosť osobne rásť. Sama by som sa k tomu ale asi neodhodlala.

“Keďže to nebolo vôbec náročné, začínala som hrať skôr také tanečné veci. Vtedy to nebolo ani poriadne techno, skôr party elektro veci. K tomu by som sa už teraz najradšej ani nepriznávala. No a raz som si doma povedala, že nahrám niečo, čo by sa páčilo mne. Pretože väčšinou som hrávala niečo, čo som si myslela, že by sa malo na párty hrať. Tak som to zmenila a vytvorila niečo, čo je môjmu srdcu blízke. Potom som to dala na SoundCloud a začali sa sypať pozitívne reakcie od ľudí, ktorých som si vážila, a aj od slovenských hudobníkov, ktorých som predtým počúvala. A vďaka tomu som si uvedomila, že má asi celkom zmysel robiť to, čo sa páči mne, a nerobiť len to, čo si myslím, že by som mala robiť.”

 1779881_231831976940973_624252357_n

V poslednej dobe už Nina sama cíti, že nie je spokojná len s dídžejovaním.

“To, čo robím teraz, spočíva len v tom, že vyberám krátke kúsky z toho, čo už existuje, a tie postupne spájam dokopy. Ale tie zvuky si už chcem vyrábať sama. Každopádne na tom pracujem a už som sa posunula ďalej. Pred pár dňami som hrala svoj prvý “live set”, čiže vystúpenie zložené z mojich nahrávok a zvukov.”

Mňa osobne veľmi zaujímalo, čo Ninu na techne baví najviac.

Na techne ma najviac baví výsledný efekt, keď sa to dá všetko dohromady. Techno má nejaký vývoj a príbeh a ja aj ten set väčšinou robím tak, že sa to vyvíja odniekiaľ niekam. Takže pre mňa to je také rozprávanie príbehu.”

V tejto súvislosti ma ešte viac zaujalo, keď Nina začala rozprávať o tom, ako bola vždy tvorivá osobnosť. Maľovala, písala básničky alebo úvahy a vždy sa nejako snažila vyjadriť.

“Hudba mi nikdy neprišla ako niečo, čím by som sa mohla vyjadrovať, pretože som nevedela hrať na žiaden nástroj ani spievať. Vyrastala som vo svete, v ktorom som si myslela, že keď toto neviem, tak nemôžem robiť hudbu. A to je blbosť. Pretože treba len vystúpiť z tej krabice a nájsť si iné možnosti. Ja som si ich našla vďaka počítačom a elektronickým prístrojom. Vďaka tomu môžem robiť techno a vyjadrovať sa prostredníctvom hudby. “

Expat život v Berlíne

Nina sa dídžejingu venuje len vo voľnom čase. Po príchode do Berlína pracovala z domu pre e-shop so sídlom v ČR, kde robila všetko možné od grafiky cez marketing, analýzu, výskum a podobne. Neskôr si však našla prácu v nemeckej firme, kde pracuje ako manažér kvality pre slovenský portál.

Dídžejing nie je niečo, čo by ma uživilo. A ani neviem, či by som sa tým chcela živiť.

Ako už Nina niekoľkokrát spomenula, v Berlíne sa cíti úplne prirodzene. Keď som sa jej pýtala, či nejako vníma to, že je Slovenska žijúca v Berlíne, odpoveďou bolo, že to nijak nevníma. Byť expatom v Berlíne je vraj veľmi jednoduché. A aj keď tu už býva celkom dlho, stále sa tu cíti ako na dovolenke. So sťahovaním nemala najmenší problém, pretože jej odpadli problémy s hľadaním práce alebo bytu, a tým pádom bolo pre ňu všetko jednoduché a plynulé.

Ako keby som sa presťahovala do ktoréhokoľvek mesta na Slovensku. Žije sa mi tu dobre, pretože atmosféra mesta mi je blízka, takže sa tu cítim úplne prirodzene.”

Ani jazyková bariéra jej nerobí veľký problém. Z nemčiny síce maturovala, no v Berlíne ju nepoužíva, pretože ju k životu nepotrebuje. Všetko si je schopná vybaviť v angličtine.

Po nemecky síce rozumiem, ale nerozprávam. Mám v sebe nejaký blok začať. Stáva sa mi totiž, že buď na mňa Nemci rovno prehovoria po anglicky, keď počujú moju strašnú nemčinu, alebo ja mam pripravenú maximálne jednu vetu a tým končím. Ale momentálne je to pre mňa výzva. Odbúrať tu bariéru a začať nemčinu používať.“

Celý jej život sa ale odohráva v angličtine. Dokonca aj so svojím nemeckým priateľom komunikuje po anglicky.

Ako každého expata, aj Niny som sa pýtala na povahu Nemcov a na to, ako ich ona sama vníma. Dostala som odpoveď, že veľa Nemcov nepozná aj keď s jedným zdieľa spoločnú domácnosť :-)

Ľudia v Nemecku (alebo aspoň v Berlíne) na mňa pôsobia tak, že sa neboja a nie sú neustále z niečoho ustráchaní. Viac sa smejú a snažia sa ísť si za svojím. Majú odvahu a chuť niečo robiť. Na Slovensku sa medzi sebou napríklad cudzí ľudia veľmi nerozprávajú, pretože nikto nikomu veľmi neverí a každý sa niečoho bojí. Tu mi to príde, naopak, otvorenejšie. Ľudia sa medzi sebou neustále bavia. Ale musím podotknúť, že takí sú ľudia, s ktorými sa stretávam ja. U ostatných to môže byť úplne inak.”

Nina má v Berlíne veľa kamarátov a ja osobne som rada, že medzi nimi sú aj niekoľkí Slováci a Česi. Nielen vo firme, kde pracuje, ale aj mimo nej. Okrem toho sa jej prednedávnom prisťahovala do Berlína kamarátka z Púchova, s ktorou sa od strednej školy takmer nevidela. A teraz býva 5 minút od Niny, čo je pre obe dievčatá určite veľmi príjemné.

11836717_10207591842783233_1552485242599443552_n

Ako každému expatovi, aj Ninu veľmi trápi vzdialenosť od rodičov a fakt, že sa s nimi nemôže vídať tak často, ako by chcela.

“Na druhej strane máme možno práve vďaka tomu pokojnejší a menej problémový vzťah. Pretože neriešime veci, ktoré riešia ľudia, ak od seba nie sú vzdialení.”

Okrem rodičov jej v Berlíne chýba príroda a hory. Až keď sa presťahovala, uvedomila si, že Slovensko je nádherná krajina. V Berlíne sa jej môže o kopcoch len zdať. Svoju prvú dovolenkustrávila práve v horách na Slovensku.

V súčasnosti Nina nejak zásadne nepremýšľa o tom, či ostane v Berlíne žiť, alebo či sa niekedy na Slovensko vráti.

Momentálne nemám žiaden plán. Ja chcem žiť tam, kde to budem mať rada. A pokiaľ nebudem mať pocit, že som Berlín už “prežila”, tak tu zostanem. Zatiaľ ten pocit nemám. A ešte by som si chcela nájsť nejaký loft alebo byt s peknou strechou a žiť na peknom mieste v Berlíne. Pretože tu je hrozne veľa pekných miest na život. No a potom by som sa už teoreticky mohla posunúť aj inde. Ale ešte neviem, či na Slovensko.”

Techno prostredie a nočný život v Berlíne

Berlín je mesto, ktoré je veľmi špecifické práve kvôli svojej techno scéne. Nejeden expat sa tu sťahuje práve kvôli búrlivému nočnému životu a klubom, kde párty bežne trvajú do nedele či pondelka. Aj Nina sa tu z veľkej časti ocitla práve vďaka tomu a niekoľko mesiacov si tento párty život aj naplno užívala.

“Techno scéna v Čechách a na Slovensku bola veľmi malá, čo znamenalo, že keď prišlo na párty 100 ľudí, tak to bolo veľa. Málokto sa o techno zaujímal. Keď ide človek na párty v Berlíne, tak tu príde minimálne 1000 ľudí. Tu proste počúva techno každý, hrajú ho vo všetkých kluboch a je to cítiť aj v celom meste.

Pre ľudí v Berlíne ísť na párty neznamená ísť na pivo a dať si pár panákov vodky. Pre nich je párty a klubový život často aj ich životný štýl.

Predtým, ako som začala chodiť do Berlína, som pozerala veľa dokumentov o meste a o techno scéne. Aká bola hudobná scéna v 90-tych rokoch a ako to tu vyzeralo. Vždy som z toho mala zimomriavky. A ten background minulosti je v Berlíne aj stále cítiť. Je tu veľa starých klubov, ktoré technom začínali a ktoré boli pre techno scénu vždy dôležité. Ja som o nich vedela a chcela som ich objavovať a chodiť na tie miesta.

1554466_653009228081229_2146892230337793695_n

Bežne som trávila v nejakom klube aj celé víkendy. V úplných začiatok aj týždeň, ak bol nejaký festival. V Berlíne proste človek párty nemusí nikdy skončiť. Tu sa začne a pokračuje z párty na párty. Je tu bežné, že párty trvá od soboty do pondelka a že okolo 3 –4-tej ráno všetko len začína.

Predtým, ako som sa presťahovala do Berlína, som si niekedy vyslovene šetrila, aby som mohla prísť na konkrétnu párty. Vždy tu totiž hrali veľké mená, ktorých hudbu som počúvala. Skoro každý víkend hral niekto super a ja som vždy mala pocit, že tam proste musím byť. Ale potom som mala ten pocit úplne každý víkend. Prišlo mi to ako nejaká povinnosť. Ako keď niekto chodí každú nedeľu na omšu. Po čase sa to však stalo až veľmi normálnym, bežným a rutinným. Objavovanie skončilo a už som sa v tých kluboch cítila viac doma ako v cudzom prostredí.

V berlínskych kluboch to je úplne iný svet, ktorý človeka úplne pohltí a vtiahne do seba. Na tej párty je každý milý a bezproblémový, pretože tam je jeden malý svet a každý tam zdieľa tú radosť z momentálneho bytia. A to sa mi vždy páčilo.

Takisto sa mi páčilo, že tie miesta boli pre mňa vždy ako keby také útočisko od stresujúceho života, kde si človek oddýchne. Veľká časť klubov je postavená tak, že si tam človek môže oddýchnuť, pospať a potom ísť ďalej tancovať alebo pokecať s ľuďmi.

10570449_10203947744168330_883599886943803501_n

Po nejakej dobe som si ale uvedomila, že táto rutina mi už nepríde až tak zaujímavá a že tento spôsob života nie je vlastne až taký nevšedný. Všetko sa tam opakuje. Ľudia sú tam znovu a znovu tí istí, bavia sa o tých istých veciach dookola a jednoducho sa na tej párty zasekávajú.

A aj keď tam človek stretne nových ľudí, neskôr si uvedomí, že to sú len nejakí turisti, pre ktorých je berlínsky klub len víkendová atrakcia, alebo lacní muži, ktorí chcú ženu zatiahnuť niekam na záchod. No a samozrejme ľudia pod vplyvom, ktorí sa snažia niečo “hľadať” a vôbec to nenachádzajú.

Vtedy som si uvedomila, že ten čas môžem využiť úplne inak a že sa tam nechcem zaseknúť tiež. Čím ďalej, tým viac ma tento spôsob života rozčuľoval a už mi fakt nič nedával.

Nakoniec je to vlastne veľmi prázdne. Tá sila a energia, ktorú som tam pôvodne hľadala a ktorú som videla vo všetkých dokumentoch, už pre mňa prestala existovať.

Čo je dôležité pri týchto kluboch spomenúť, je tzv. door policy (*poznámka autora: Door policy – nepísané pravidlá, podľa ktorých sa rozhodne, či vás do klubu pustia alebo nie), ktorá je v Berlíne veľmi bežná.

Často sa o nej hovorí v súvislosti s Berghainom, čo je najpopulárnejší Berlínsky klub s históriou v 90-tych rokoch. Pôvodne to bol gay klub a nebol taký veľký, ako je teraz. Veľa klubov v Berlíne boli pôvodne práve gay alebo sex kluby. V Berghaine sa vďaka door policy snažia udržať určitú rozmanitosť ľudí a chcú, aby tam boli ľudia, o ktorých vedia, že budú pripravení na to, čo tam uvidia. Berghain má totiž v sebe hrozne veľkú neznámu a je veľmi zaujímavý pre ľudí, ktorí tam nikdy neboli. Je špeciálny tým, že poriadne nikto nevie, čo tam je, pretože sa o tom veľmi nehovorí a vždy to sú len nejaké domnienky.

Dlho som zvažovala svoj názor na Berghain. Ale doteraz som nenašla lepší klub ako tento. Aj keď som svoj klubový život celkom obmedzila, tam si občas ešte zájdem, keď si potrebujem oddýchnuť alebo vypnúť. To je miesto, kde nikto nikoho nerieši a tým, že ja chodím na párty celkom rada sama, vždy sa tam nejak stratím…

Čo sa však ešte týka door policy, ja osobne si myslím, že je to dobrá vec. Inak by sa stratila duša toho miesta. Najväčší problém sú väčšinou turisti, ktorí do Berlína prichádzajú za tzv. “planou” zábavou a potom to dosť kazia. Takže vlastne aj vďaka týmto pravidlám tam človek nestretne veľa opitých ľudí, nestretne sa s nejakými potýčkami alebo bitkami. V niektorých kluboch občas bývajú aj nebezpečné miesta, kde si človek môže ublížiť, takže treba odhadnúť, kto to zvládne a kto nie.

Ďalšou vecou je, že berlínske kluby sú väčšinou staré betónové továrne alebo opustené fabriky. Pokiaľ tam je párty, tak to má svoju dušu, ale keď párty skončí, je to len obyčajný priestor.

Môj pohľad na Berlín sa veľmi vyvíja. Pred rokom by som ti možno hovorila niečo úplne iné.

Momentálne mám takú párty depresiu a cítim sa zaseknutá. Na jednej strane mám tie kluby rada, na druhej strane mi to už nič neprináša a nechce sa mi tam tráviť čas, pretože mi to príde ako strata pekného víkendu. Už sa síce necítim previnilo, ak nejdem v sobotu do klubu, no stále sa toho neviem vzdať úplne.

Cítim ale, že by som tie kluby teraz radšej vnímala z druhej strany. Buď chcem tú párty organizovať, alebo na nej hrať. To by mi vrátilo silu a energiu, ktorú som pred tým mala. Celkovo premýšľam nad pauzou od dídžejingu a o návrate k inému druhu umenia. Experimentujem s nahrávkami rôznych priestorov a objektov. Rodí sa nový projekt. V rozprávaní príbehov pokračovať budem, ale asi budú “rozprávané inak”. Magickosť a tajomnosť v mojej hudbe naďalej zostane. Nechcem sa dostať do príliš jednoduchého sveta tanečnej hudby. Skôr utekám k napätiu, temnote a cestám časom a priestorom, inšpirovaným prírodou, rozprávkami a povesťami, na ktorých som vyrástla. Fascinuje ma tá temnota, ktorá ide z našej literatúry a lesov. Niečo čarovné, čo som si uvedomovala už ako malé dieťa a lákalo ma to. Momentálne ma to inšpiruje najviac a láka ma to hlbšie a hlbšie do lesa :-)

Berlín ako bublina

V súčasnosti má už Nina, ako sama hovorí, pokojnejší život a pokojnejší vzťah k Berlínu.

Keď sa tu človek presťahuje, chce všetko rýchlo vidieť a zažiť. Teraz sa už za tým toľko neženiem. Radšej si idem zabehať a niečo dobré si navarím. Žijem zdravšie a odkedy som v Berlíne, robím s jedlom rôzne pokusy. Prešla som si obdobím surovej stravy, vegetariánstva a momentálne som v období paleo stravy. Okrem toho mám rozbehnuté nejaké projekty.“

Nina určite nebude jediný berlínsky expat, ktorý vám potvrdí, že život v Berlíne vytvára veľký tlak na každého, kto tu žije. Každý má pocit, že musí štýlovo vyzerať, štýlovo bývať a dokonca sa aj štýlovo stravovať. Všetko sa musí robiť tak, aby to bolo cool.

“Keď do Berlína príde normálny priemerný človek a je v tomto prostredí, tak sa tu cíti, ako keby mal najnudnejší život na svete. Typický človek v Berlíne niečo vyvíja alebo pracuje na niečom vlastnom, má startup alebo aspoň blog, nakupuje v dizajnových obchodoch, je vegán a stravuje sa bio. A to je trocha strašidelné, pretože každý je vystresovaný z toho, že musí byť taký istý.“

Sama Nina mi potvrdila, že sa bojí “len chodiť do práce” a nerobiť nič naviac. A takisto si nedokáže predstaviť, že by sa neobliekala štýlovo alebo nebývala v štýlovom byte.

“Okrem toho ale v Berlíne žije veľa povrchných ľudí, ktorí vlastne nič nerobia, len sa tak tvária. Sú to také “cool kids”, ktoré chodia na párty, dobre sa obliekajú a príliš veľa času strácajú tým, ako sa budú prezentovať.”

Odkaz ostatným expatom

Nina je presvedčená o tom, že každý by si mal ísť za svojím vnútorným hlasom a robiť to, čo si myslí, že je dobré pre neho. A nie to, čo je dobré pre spoločnosť alebo pre ostatných ľudí. A to sa môže týkať všetkého. Či už sťahovania sa do novej krajiny, zmeny práce alebo len toho, ak chce niekto začať nové hobby.

A niekedy je dobré dokonca len niečo skúsiť. Niekedy o tom netreba byť na 100% presvedčený. Stačí sa odhodlať a nejak začať.

Môj život sa vždy zmenil k lepšiemu vo chvíli, keď som si uvedomila, že robím niečo, čo som chcela a čo je pre mňa dôležité, a že vôbec nezáleží na tom, ako sa na to pozerajú ostatní. Či už to bolo s Berlínom alebo s hudbou.

Ďakujem za krásny a “dychberúci” rozhovor. Dúfam, že ste ho všetci prečítali až do konca :-) Ak by ste si chceli vypočuť nahrávky od Niny, navštívte jej SoundCloud profil. Prípadne ju sledujte na Instagrame, kde často postuje krásne fotky z Berlína.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

  • SkiFi SkiFi september 30, at 12:34

    dlhe citanie ale konecne to je nieco realne a pocas citanei clovek vnima ako dotycna osoba prekonavala prekazky .. zaujimave citanie ;) na Sk som chodil od prvych Party presne viem o com rozprava 100 ludi to bolo skor Vela :D ale zas taky paradog ci boomerang tam sa naslo aj cez 1,5 tisic :))) drzim palce .. no nic idem dorobit neaky Techno track inspiracia je :)

    Odpovedať
  • Lucia Lucia október 13, at 16:13

    Ach, presne presne...najprv som aj ja chodila na kazdu party a teraz mam pocit ze to je strata vikendu a ist v pondelok do prace rozbita je pre mna hrozne. Myslela som si ze len starnem ale asi tym prechadzaju aj ini :)

    Odpovedať

Pridať komentár