Keď mi niekto hovoril o izraelsko-palestínskom konflikte, vôbec som to nechápala

Keď mi niekto hovoril o izraelsko-palestínskom konflikte, vôbec som to nechápala

Peťa je z Prešova a momentálne žije v Prahe. Pred tým ako tu zakotvila, strávila dva roky v Izraeli, kde študovala právo.

Aj keď je Izrael jednou z hlavných vojnových zón, stále priťahuje expatov z rôznych kútov sveta. Ako som sa presvedčila po rozhovore s Peťou, je to skvelé miesto nielen na život ale aj ako turistický cieľ. Peťa si z Izraela odniesla super skúsenosti a ja verím, že aj vás dnešný rozhovor presvedčí o úžase tejto krajiny!

Peti, uveď nás do obrazu. Čo ťa zaviedlo do Izraela a prečo si si vybrala práve túto krajinu?

Do Izraela ma pritiahlo predovšetkým štúdium práva, ktoré som pôvodne začala v Banskej Bystrici. Na škole som sa veľa naučila, ale vo všeobecnosti štúdium spočívalo predovšetkým v nekonečnom bifľovaní sa. Výučba nebola veľmi interaktívna a nebola zameraná na rozvíjanie kritického myslenia. Ja som vtedy vedela, že mi to nestačí a chcela som niečo viac. V mojom prípade to znamenalo ísť študovať do zahraničia a keďže som mala 20 rokov a nekriticky som si verila, chcela som ísť do Ameriky na niektorú z Ivy League (Harvard, Yale, Standford…) univerzít. Bohužiaľ, štúdium v Amerike by ma vyšlo veľmi draho. Rok na niektorej z týchto škôl stojí približne 50 000 $ a za internát by som zaplatila ďalších cca 25 000 $.

Preto som sa musela porozhliadnuť po alternatívach a Izrael bol jednou z možností, ktoré prichádzali do úvahy. Izrael má totiž výborné univerzity, na ktorých učia a hosťujú elitní profesori z celého sveta. V čase, kedy som sa rozhodovala pre štúdium v zahraničí, v Haife otvorili študijný program, ktorý kombinoval profesorov práve z Ivy League, sudcov z medzinárodného trestného tribunálu a mnoho ďalších. Boli to ľudia, ktorých by som ja normálne nikdy nestretla a tak som túto šancu chcela využiť.

A čo tvoje štúdium v Banskej Bystrici ?

V Bystrici som skončila bakalára, požiadala o individuálny študijný plán a odišla som do Izraela. Prvý rok som študovala zároveň v Bystrici aj v Izraeli. Keďže v Izraeli je židovský kalendár a najväčšie židovské sviatky pripadajú približne na september (židovský kalendár je lunisolárny, čiže sviatky každý rok pripadajú na iný deň), tak mi tento posun umožnil odštudovať v Bystrici aj v Izraeli zároveň. Keď som mala po skúškach v Izraeli, nasadla som na lietadlo a robila skúšky v Bystrici. Počas toho roka som ukončila 2 akademické roky (4 semestre) v dvoch krajinách naraz. A to aj napriek tomu, že som mala za rok asi tak tri voľné dni a bežne som sa škole venovala aj 12-14 hodín denne. Po získaní malého doktorátu v Bystrici som sa vrátila do Jeruzalema na Hebrejskú univerzitu a dokončila si tam postgraduál.

38959_422359191767_1894723_n

Čo bolo pre teba po príchode do Izraela najťažšie? 

Asi nič. Keď som išla do Izraela prvý krát, tak som mala 21 rokov a vôbec som si nejak neuvedomovala, čo to znamená, že idem sama do cudzej krajiny, kde nikoho nepoznám. Ja som vlastne ani nemala takú tú ťažkú časť, kedy človek rozmýšľa nad dôsledkami alebo sa niečoho bojí.

Jediné, čo som si v tom veku hovorila bolo “wow, ja idem žiť k moru!”

Nemala si problém ani s jazykom?

Nie nemala. Je jasné, že som si na neho musela na začiatku zvykať. Ale zvykla som si, lebo som musela. A keď človek zvládne jazyk, tak už je potom všetko jednoduchšie. Stačí byť otvorený novým veciam a nemyslieť si, že naša kultúra, naše názory a to čo sme sa ako mladí naučili, je úplne to najlepšie.

Komunikovala si po anglicky alebo si sa učila aj hebrejčinu?

Predovšetkým po anglicky, pretože tam v podstate každý anglicky rozumie. Ak sa ale človek naučí jazyk krajiny, v ktorej žije, uľahčí mu to tam život. Ja som sa teda jeden rok intenzívne hebrejsky učila. Hodiny som mala 4x do týždňa a po dvoch rokoch som bola schopná dohovoriť sa na miernej konverzačnej úrovni. Aj napriek tomu však vždy všetci uprednostňovali angličtinu, pretože si ju sami aj chceli trénovať.

45450_427986161767_1961447_n

A čo ľudia, s ktorými si sa stretávala? Nemala si problém nájsť si kamarátov, či vybudovať nové vzťahy?

Ľudia, s ktorými som sa stretávala, boli strašne super. V škole sme mali medzinárodný kolektív a ja som s nikým nemala žiaden problém. Ja totiž prvoplánovo nesúdim, nepúšťam sa do zbytočných konfliktov a preto zvyčajne vychádzam dobre s každým.

Nájsť si kamarátov nebol problém ani trocha. Keď sa človek odsťahuje do nového sveta a začína bez rodiny a od nuly, tak sa to môže zdať ťažké ale nemusí to tak byť. Obzvlášť ak s domovom udržiavate pravidelný kontakt a zároveň sa v novom prostredí socializujete. Ja som sa už niekoľko krát takto odsťahovala, takže to celkom dobre poznám. Ale je pravda, že v tom čase som v tej situácii nebola sama. Hlavne na univerzite sa v jeden deň ocitne v rovnakej situácii ďalších 50 ľudí. Takže tam sa vytvorí taká malá rodina, ktorá si vždy vo všetkom pomáha.

Mala si v medzinárodnom kolektíve nejakú národnosť, ktorá ti bola srdcu najbližšia alebo práve naopak?

To je ťažko povedať. Je síce pravda, že väčšina národností má svoje charakteristiky ale to je ťažko súdiť, lebo s týmito ľuďmi som sa stretávala už v zahraničí, nie v ich krajinách pôvodu. A každý človek, ktorý žije v zahraničí sa mení a prispôsobuje prostrediu. Takže málokto ostane typickým Slovákom, Francúzom či Talianom. Takže ak mi bol niekto bližší ako niekto iný, tak to záležalo skôr od osobnosti človeka a nie od jeho národnosti.

40572_426236581767_3518364_n

A stretávala si sa v Izraeli aj so Slovákmi?

Jasné. Väčšinou to boli židovskí Slováci, ktorí zo Slovenska odišli. Ak je Slovák Žid alebo bol niekto z jeho rodiny Žid (počítajú sa dve generácie dozadu), tak si títo ľudia môžu požiadať o izraelské občianstvo, ktoré im bude udelené pomerne jednoducho. Veľa ľudí tak aj urobilo a odsťahovalo sa do Izraela. Musím povedať, že Slovákom sa v Izraeli veľmi darí, sú úspešní, robia na zaujímavých projektoch a výborne nás reprezentujú.

Čo jedlo a izraelské špeciality? Čo bolo tvoje najobľúbenejšie?

Keďže do Izreala prišli Židia z celého sveta, čo naozaj ozvláštnilo ich kuchyňu, tak každý si tam nájde to svoje. Jedlo majú úžasné a vo výbornej kvalite. Židia z Jemenu a Iránu varia skvele a asi najlepšia kuchyňa, akú som kedy v živote ochutnala, bola od marockých Židov. Čo sa týka kuchyne, tak veľký vplyv mala aj naša európska. V Izraeli je možné nájsť veľa jedál podobných tým slovenským a hlavne poľským, len sa to inak volá. Väčšinou sú názvy v jidiš, teda v jazyku, ktorý používajú Židia v Európe.

Ja osobne mám veľmi rada čerstvý hummus, či kozí syr, ktorý sa volá Labane. Sú to guličky syra, nakladané v olivovom oleji a je to relatívne kyslé. To ma rovno privádza k šušbaraku. Ide o druh polievky, ktorej súčasťou sú cestoviny plnené mäsom a zaliate jogurtom, čo vytvorí ako keby jogurtovo-mäsovú polievku. Do toho je možné pridať ešte ten kozí syr (labane). Pre našinca to možno znie trocha divne ale je to fantastické! V tomto prípade ide o arabské jedlo, nie je totižto košér.
38567_422359306767_5732052_n

Ako si trávila voľný čas?

Chodila som na pláž. Skoro neustále. Aj učiť som sa chodila na pláž, chcela som využiť každú sekundu toho, že bývam pri mori. V Tel Avive som preto bývala 7 minút pešo od pláže. A okrem toho som samozrejme trávila čas s kamarátmi, užívali sme si nočný život, či aktivity ku ktorým sa veľmi človek na Slovensku nedostane a cestovali sme po krajine. Okrem iného sú v Izraeli aj skvelé možnosti charitatívnych aktivít, ktorých sa ľudia môžu zúčastňovať a ponúkajú množstvá stáži pre študentov. Je tam všetko, stačí si vybrať.

Ako si vnímala Izraelčanov?

Izraelčania sú veľmi pozitívni a sociálne otvorení ľudia. Nevadí, že niekoho poznajú hodinu. Tohto človeka radi prívítajú v každých dverách, na každej party, ale aj na svadbe (bežne pozívajú 600-800 ľudí), či šabatovej večeri s ich rodinou.

Iný je aj ich prístup k veciam. Všetko je možné a všetko sa dá nejak spraviť. Aj keď majú nejaký deadline, ktorý nestíhajú, aj tak sú v pohode, lebo aj to sa dá nejak poriešiť. V podstate sa teda nad malichernostami nestresujú, aj keď to ľudom tak nemusí pripadať, lebo ich konverzačný štýl by cudzinec ľahko vyhodnotil za hádku. V Izraeli je totižto úplne akceptovateľné kričať a hádať sa s cudzími ľudmi pokiaľ s niečim nie sú úplne spokojní či nesúhlasia. Na to si Európania musia zvyknúť a nebrať to osobne. Málokedy je to totiž myslené osobne.

Odvodene to však znamená, že sú veľmi flexibilní v tom, čo robia, pretože nemusí byť všetko presne a do bodky tak ako to bolo plánované. Radšej veci priebežne prispôsobujú svojím predstavám a to aj za cenu verbálnych stretov, ktorým sa by sa ľudia na Slovensku radšej vyhli.

Izraelčania sú prototypom myslenia “out of the box”, myslím si, že je to jeden z dôvodov prečo majú tak veľa start-upov.

Takže je pravda to, čo sa hovorí? Že Izrael zažíva svoj boom v startupovej scéne?

Tak boom tam bol už dávno a nie len teraz v poslednej dobe. Dá sa povedať, že Izrael dal význam slovu start-up, volajú ho predsa aj “start-up nation”.

A aké je to v prípade, že si cudzinci chcú nájsť práve v nejakom startupe v Izraeli prácu? Je to problém?

Pokiaľ človek nie je Žid a je profesíjne veľmi hodnotný, nie je to problém, lebo stačí, že vie po anglicky. Problém je dostať pracovné povolenie, pretože v Izraeli majú veľké množstvo vlastných kvalifikovaných ľudí, takže skôr expandujú, ako keby mali niekoho príjmať. Najjednoduchší spôsob, ako získať pracovné povolenie, je nájsť si dopredu nejakú prácu, respektíve sa dohodnúť s firmou a na základe toho si žiadať o pracovné víza. Takže to nie je úplne jednoduché, pokiaľ človek nie je vyslovene nejaký vysoko kvalifikovaný odborník.

nasurfe

Povedz nám teda niečo o Izraeli. Aké je tam prostredie? Je to tam nebezpečné, ako si niektorí myslia?

Ja som počas tých dvoch rokov v Izraeli vystriedala tri mestá – Haifu, Tel Aviv a Jeruzalem – a musím povedať, že každé mesto je úplne iné.

Haifa je veľmi rozťahaná, keďže leží na pohorí a cestovanie tam trvá aj hodinu. Preto sa môže zdať, že to je veľké mesto ale v podstate to je niečo medzi Bratislavou a Košicami. Haifa je takisto pri mori, takže je tam veľmi príjemne. Keď mi niekto rozprával o izraelsko-palestínskom konflikte, tak som to vôbec nechápala, pretože ten tam nie je ani trocha viditeľný. V Haife sa kamaráti každý s každým, či už sa jedná o Arabov, Židov alebo medzinárodných študentov.

Čo sa týka Tel Avivu, tak to je asi najlepšie mesto, aké som kedy mala možnosť vidieť. Ja osobne som vďačná za čas, ktorý som tam mohla stráviť, pretože to bolo fakt super. Je ale nutné si uvedomiť, že ak chce mať človek v Izraeli život ako z filmu, musí byť mladý, úspešný, pekný a mať peniaze. Práve Tel Aviv je totiž typický tým, že je extrémne drahý a väčšina ľudí, ktorí tam žijú sú práve takýto.

Keď mi niekto rozprával o izraelsko-palestínskom konflikte, tak som to vôbec nechápala, pretože ten tam nie je ani trocha viditeľný.

A aké to bolo v Jeruzaleme?

Keď som sa presťahovala do Jeruzalema, tak som už zistila, o čom všetci hovorili v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom, pretože tam to už bolo cítiť. Hebrejská univerzita je najstaršia univerzita na Blízkom východe a je na svojej pôvodnej lokalite, okolo ktorej rokmi vyrástlo veľa arabských dedín. Je to v podstate hranica s východným Jeruzalemom a dá sa povedať, že tam začína Palestína.

Bežne som cez otvorené okno počula v diaľke streľbu. No a keďže sa v lokalite pohybuje veľmi veľa medzinárodných študentov, v okolí bolo verbálne sexuálne obťažovanie v podstate na dennom poriadku. To však Izrael rieši posilnenými policajnými hliadkami v okolí univerzitného campusu. Tým ale nechcem nikoho odstrašiť od návštevy Jeruzalema. Konflikt je tam cítiť až po dlhšom čase strávenom v meste a na druhej strane v Izraeli sú na rôzne nepríjemnosti dokonale pripravení. Izraelská bezpečnosť je preslávená po celom svete, polícia a vojaci to tam fakt strážia a sú maximálne ostražití pri všetkých podozrivých situáciách, oveľa viac než  v iných štátoch. Obzvlášť sa to týka miest kde sa pohybujú turisti.

spontana-tancovacka-jeruzalem

A aké to je v Jeruzaleme teraz počas vojny?

Ja som odišla z Jeruzalema asi 12 hodín pred prvou raketou z Gazy. Už keď som odchádzala, tak situácia bola dosť nepríjemná a vyhrotená. V Jeruzaleme a okolí sa objavovali rôzne násilnosti, v tom čase som už bývala v Tel Avive a do Jeruzalema skoro denne dochádzala do školy.

Čo by si odporučila turistom?

Po prílete do Tel Avivu je možné si prenajať auto, či minibusom (monit šerut) sa zviesť rovno do Jeruzalema, ktoré je posvätným mestom 3 najväčších svetových náboženstiev a ich historický odkaz je tam naozaj hmatateľný. Potom je možné pokračovať k Mŕtvemu moru vzdialeného asi hodinu cesty autom, nechať sa nadnášať vodou, urobiť fotky a poprípade sa vybrať na výlet do púšte alebo plávať pod vodopádami v oázach.

Cestovať je možné po celom území Izraela. Na severe je krajina zelenkastá, obzvlášť v okolí jazera Kineret. Na juhu krajiny sú zasa púšte. V Tel Avive sú stovky reštaurácií, barov a obrovská nekončiaca promenáda okolo mora. Aj tam je však cítiť históriu krajiny a to hlavne v Yaffo, čo je starý arabský prístav, kde je možné ochutnať skvelú arabskú kuchyňu. Tiež je všade možnosť požičať si bicykle a takto si jednoducho prejsť celé mesto.

armada

Nepremýšľala si nad tým, že by si v Izraeli ostala dlhšie?

Áno, pôvodne som plánovala ostať a urobiť si tam Ph.D. V práve však nie je úplne jednoduché robiť full-time výskum a dostať za to zaplatené tak, aby sa z toho dalo vyžiť. Obzvlášť pri nákladoch na život v Izraeli. Je potrebné neustále riešiť nejaké granty a štipendiá, na čo som po tých rokoch už po pravde nemala energiu a rozhodla som sa ísť pracovať. Vrátila som sa teda do Európy, dostala som pracovnú ponuku v Prahe a to Ph.D. prišlo tiež.

A ak by si dostala dobrú pracovnú ponuku práve v Izraeli, vrátila by si sa tam žiť?

Určite! Izrael je perfektná krajina na život a ja si to tam viem úplne živo predstaviť. Minimálne sa tam budem celý život vraciať za kamarátmi.

Skvelé, ďakujem za tipy a rozhovor!

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár