Keďže som z východu, Chorvátom som aj lepšie rozumel

Keďže som z východu, Chorvátom som aj lepšie rozumel

Expat Marek pochádza zo Svidníka a má 31 rokov. Chvíľu žil v Anglicku, aby sa zdokonalil v angličtine a momentálne pracuje už rok a pol ako profesionálny inštruktor potápania. Vďaka potápaniu strávil takmer rok v Chorvátsku a jedno zimné obdobie v Thajsku. V našom rozhovore sme sa rozprávali o tom, ako sa mu žilo v zahraničí a takisto o tom, aké sú Marekove plány do budúcna.

Marek, ako si sa dostal k potápaniu?

Cielenou náhodou :-) Ja som najprv pracoval v Bardejove na internej JIS-ke a potom som robil u nás vo Svidníku na OAIM “áre”. Popri práci som mal pocit, že som sa od vysokej školy dlho nič neučil. Preto som si hľadal nejaký kurz, vďaka ktorému by som sa mohol niečo nové naučiť a rozšíriť si tak obzory. A ani neviem ako, zaujala ma možnosť urobiť si potápačský kurz. Potápanie bol môj sen od malička. Takže som si našiel inštruktora v Prešove a začal si robiť prvý potápačský kurz. Bolo to v roku 2011.

Potápačský kurz si robil v Prešove? Je to vôbec možné? :)

Áno, kurz som si robil v Prešove. Prvé výcvikové tréningy sa robia v bazéne a potom sú štyri tréningy na otvorenej vode, takže v jazere, rieke alebo vo vodnej nádrži.

Potápanie má však viacero profesionálnych levelov. Ja som šiel pracovať do Chorvátska, keď som dosiahol prvý profesionálny level ako Dive Master.

Potom som si v Thajsku spravil inštruktorský kurz a získal tak titul inštruktora. Dive Master a Inštruktor sú skoro rovnaké tituly, avšak Dive Master nemôže oficiálne učiť, ani vydávať hlavné certifikáty. Takže Inštruktor skôr učí a Dive Master robí skôr „fun dive“, teda normálne ponory pre ľudí, ktorí si nerobia certifikát. Prípadne asistuje inštruktorovi. Potápanie má ešte mnoho ďalších levelov a špecializácií a na každý je treba extra školenie.

14435275_1769906429940068_6935866278716231678_o

Ako si sa dostal do Chorvátska? Viem, že vďaka potápaniu … ale prečo práve tam?

Keď som žil v Anglicku, tak som popri štúdiu takisto pracoval. Práca ale za veľa nestála a rozhodol som sa to zmeniť. Nakoľko som už mal za sebou prvé tréningy potápania a titul Dive Mastera, rozhodol som sa nájsť prácu spojenú práve s potápaním.

V Anglicku som na to veľa príležitostí nemal a tak som začal rozposielať životopisy všade do sveta. To trvalo niekoľko mesiacov. V určitých krajinách totiž cudzinec nemôže zohnať takúto prácu, pokiaľ má nižší titul ako Inštruktor. Napríklad v Thajsku alebo Egypte to je úplne nemožné. No neskôr sa zadarilo. Prišli mi až dve ponuky na prácu na Ibize a v Chorvátsku. Rozhodol som sa teda pre Chorvátsko a začal som pracovať na ostrove Hvar.

Čo ťa na potápaní najviac baví?

Predovšetkým podmorský život, ktorý môžem vidieť. Ten pocit pod vodou je neopísateľný. Fascinuje ma to. Rovnako som nadšený z práce s ľuďmi. Vďaka potápaniu trávim čas s ľuďmi vo chvíli, kedy sú strašne šťastní. A to je super!

IMG_0742

S akým typom ľudí najčastejšie pracuješ?

Tým, že Hvar je veľmi známym turistickým miestom s dlhou históriou aj práve kvôli potápaniu, mal som možnosť pracovať s ľuďmi z celého sveta. Mal som Austrálčanov, Aziatov, Japoncov, či Kanaďanov.

V hlavnej sezóne pracujem prevažne s mladšími ľuďmi, ktorí sú aj menej skúsení. Avšak mimo sezóny sa začínajú potápať viac skúsení potápači a jachtári.

Čo všetko si mal v rámci práce zabezpečené, keď si prišiel do Chorvátska? Mal si napríklad ubytovanie?

Áno, ubytovanie je v Chorvátsku základ. Keď som sa rozprával s kolegami Chorvátmi, povedali mi, že keď niekto ponúkne nejakému Chorvátovi prácu a nie je v tom zahrnuté minimálne ubytovanie a strava, vôbec na takú ponuku nereaguje. Majú zaužívané, že k práci dostanú minimálne ubytovanie a k tomu aspoň polpenziu.

Ja som mal tiež v podmienkach to, že mi spoločnosť, pre ktorú pracujem, zabezpečí ubytovanie a obed. Obedy sme mávali v hoteli, ktorý bol hneď vedľa Diving centra.

Takže po príchode do Chorvátska som nemal v podstate žiadne vybavovačky. Prišiel som do hotového. Jediné, čo som musel urobiť, je prihlásiť sa na polícii a v poisťovni.

Keď si chodil po týchto úradoch, ako si sa dorozumel?

Keď som šiel vybavovať dôležitejšie veci, uprednostňoval som angličtinu. Cítim sa v nej viac komfortnejšie. Bol som prekvapený, že v Chorvátsku vedia takmer všetci veľmi dobre anglicky. Niektorí až excelentne. Starší Chorváti s tým mali troška problém. Tí vedeli skôr taliansky alebo nemecky.

IMG_20161001_111200

A mimo úradov? Naučil si sa po chorvátsky?

Prvú sezónu v Chorvátsku som sa zo začiatku dosť obával rozprávať chorvátsky. Skôr som počúval. Avšak počas druhej sezóny som začal rozprávať chorvátsky prakticky od začiatku. Našťastie sa so mnou aj veľa kolegov Chorvátov rozprávalo len po chorvátsky. Keď som si niekedy nebol istý, o čom rozprávajú, tak som použil angličtinu. Ale oni aj tak pokračovali po chorvátsky :) Takže v konečnom dôsledku som im ľahšie rozumel, ale nevedel som sa poriadne vyjadriť.

Po dvoch sezónach som sa chorvátčinu naučil celkom dobre. Na konci druhej sezóny som rozprával už len po chorvátsky.

Keďže som z východu, kde máme veľa nárečí, tak som Chorvátom aj ľahšie rozumel. Ich slová sú veľmi podobné našim a často sú aj rovnaké, akurát s malými odchýlkami.

Musel som sa naučiť len to, že niektoré slová, ktoré máme síce rovnaké, majú u nich úplne iný význam ako u nás.

Ale v Chorvátsku som stretol aj mnoho Slovákov zo západu a tí rozprávali len anglicky, pretože pre nich to až také jednoduché nebolo.

Aké zmýšľanie a mentalitu majú ľudia v Chorvátsku?

Oni sa s ničím neponáhľajú. Ráno si vedia dať napríklad v pohode kávičku a nestresujú sa. Vedia pracovať tvrdo a veľa. Ale keď im skončí sezóna, tak úplne vypnú a prakticky nič nerobia. Ale niektorí Chorváti sú naopak dosť spomalení a nechce sa im pracovať. Ale to sa nedá škatuľkovať na všetkých ľudí.

Ja som bol v chorvátskej oblastí Dalmácia, kde chodilo pracovať veľa ľudí zo severu. A tí sú podľa mňa o dosť viac pracovitejší. Takisto tu pracovalo veľa ľudí z Bosny a Hercegoviny. Hlavne v hotelierstve. Počas sezóny tu je veľký turistický ruch a oni si tak zarobia celkom slušné peniaze.

Chorváti majú totiž dosť problém nájsť si dobrú prácu. A keďže dobre zaplatený je predovšetkým turistický ruch, práve preto tu je aj tak veľa ľudí zo severu.

G0012201

Ako to vôbec vyzerá v Chorvátsku po sezóne?

Keď je sezóna, tak to v Chorvátsku úplne žije a keď sezóna skončí, nikto tu nemá čo robiť. A to predovšetkým na ostrovoch, kde žijú hlavne z turizmu. Sezóna je obmedzená aj počasím, keďže vo veľmi zlom počasí nepremávajú lode.

Koncom septembra až októbra je už zatvorená aj väčšina klubov a barov. Po sezóne sa im to už vôbec neoplatí nechávať otvorené.

Po sezóne sa domáci venujú skôr svojim pozemkom a poliam, takže zbierajú hrozno a olivy, s čím majú tiež celkom dosť práce.

A čo Slováci? Bola v Chorvátsku nejaká slovenská komunita?

Konkrétne na ostrove Hvar bolo veľmi málo Slovákov. Dokonca aj Čechov a Poliakov tu bolo pomenej. Ani medzi turistami ich nebolo takpovediac veľa. Možno som ich len nestretol, ale osobne si myslím, že pre nás Slovákov je Hvar celkom drahý „špás“. Ceny na Hvare sú dosť vysoké.

WP_20150531_002

Ako veľmi vysoké?

Napríklad za ubytovanie si turista počas hlavnej sezóny zaplatí od 50 € do 150 € (niekedy aj viac) na noc za izbu pre 2 až 3 osoby. Na hoteli, ktorý bol vedľa nášho potápačského centra, bola najlacnejšia izba za 120 €. Samozrejme záleží od lokality ubytovania a ďalších služieb, ale podľa mňa už aj tie najlacnejšie hotely boli veľmi drahé.

Potom, keď som si napríklad potreboval kúpiť niečo na oblečenie, tak bolo pre mňa výhodnejšie ísť do Splitu a nakúpiť si to tam. Takisto potraviny. Keď prichádza hlavná sezóna, ceny za potraviny sa zvyšujú. Všetko je o 30% drahšie ako na pevnine. Ale myslím, že je to taká normálna prirážka, keďže to musia voziť loďou.

Keď som prišiel napríklad niekam do baru a rozprával som anglicky, dostal som turistickú cenu. Ale ak som začal rozprávať chorvátsky, automaticky som dostal polovičnú cenu. Ale to záleží od miesta. Niekedy to neriešia a dávajú rovnakú cenu turistom aj domácim. Inokedy to je presne naopak.

Inak tretinkové pivo stálo napríklad v najznámejšom klube Hula Hula 5 až 7 € a káva približne 4 €.

Čo bolo pre teba najviac pozitívne na živote v Chorvátsku?

Asi to, že som sa tam úplne cítil ako doma. Od prvého okamihu. Žijú tam totiž veľmi dobrosrdeční a milí ľudia, ktorí sú vždy ochotní pomôcť. Aj vďaka tomu, že sme mali podobný jazyk, tak som to Chorvátsko považoval za svoj druhý domov. Okrem iného tam bolo aj nádherne prostredie a more :)

Takou zaujímavosťou je aj to, že raz, keď som bol na pár dní s kolegom na ostrove Vis, kde mal kolega veľa známych, tak som sa s mnohými z nich zoznámil. A oni boli strašne super ľudia. Hneď ma brali za svojho a hovorili o mne ako keby som bol tiež Chorvát.

Takže som fakt rád, že predovšetkým s ľuďmi som takto dobre vychádzal a že som sa takto medzi Chorvátov dokázal začleniť.

G0010908

Čo si robil vo voľnom čase?

Viac menej som oddychoval, nakoľko som mal vždy veľa práce. Ďalšia vec je aj to, že pri potápaní sa telo nasycuje dusíkom, čo spôsobuje, že je človek veľmi unavený.

Moje telo si na to už zvyklo. Avšak, ak som mal nejaké hlbšie ponory, telo sa nasýtilo dusíkom o to viac. Takže po potápaní sa veľmi neodporúča ani žiadna fyzická námaha. Človek by mal len oddychovať a hydratovať.

Telo sa pri potápaní dehydratuje a nakoľko sa dusík dostane do kostí, svalov alebo šliach, mohlo by sa v tele niečo poškodiť.

Pracoval si každý deň alebo si mal aj nejaké voľné dni?

Každý deň som pracoval od 8:30 do 16:00 s hodinovou pauzou, ale tá nebola vždy. No a v nedeľu som zvykol mať voľno.

Máš odhad, koľko krát si sa za jednu sezónu ponoril pod vodu?

Za jednu sezónu som spravil celkom cez 300 ponorov, čo sú dva ponory za deň. Jeden raňajší a jeden poobedňajší. Niekedy som stihol medzi týmito dvoma ešte jeden. Ale viac ako 3 ponory denne by som z osobného presvedčenia nerobil.

Aj keď sa to môže zdať málo, nie je. Je to veľmi namáhavé. Napríklad keď sa človek pri ponore rýchlo vynorí, môže to spôsobiť problémy. A to sa občas klientom stáva. Keď môj klient neovláda neutrálnu pozíciu vo vode a rýchlo vystupuje hore, musím ísť s ním aj ja, aby som mu vypustil vzduch a pomohol zostať v neutrálnej pozícii.

Vždy sa im s tým snažím pomôcť, pretože rýchle vynáranie nie je zdravé a môže to spôsobiť problémy. Človek pociťuje malátnosť alebo bolesť hlavy. A bohužiaľ, keď som s klientom, vystavujem týmto problémom aj samého seba.

Ak takto pomáham viacerým, tak je to pre mňa ťažšie. Niektorí si totiž neuvedomujú, čo to môže spôsobiť. Po ponore potom niektorí za mnou aj prídu, ospravedlnia sa a poďakujú. Niektorým to je zase úplne jedno. Myslia si, že keď sú na dovolenke, môžu si robiť, čo chcú. A tým, že si za to platia, tak to berú ako moju povinnosť. Ale pri tom sú certifikovaní potápači za seba zodpovední sami.

GOPR1652

Ty si strávil jednu sezónu potápaním aj v Thajsku. Ako si sa k tomu dostal?

V Chorvátsku som sa toho veľmi veľa naučil. Zároveň som tam mal jednu kolegyňu, ktorá chcela ísť veľmi do Thajska. Rovnako ako aj ja, pretože to bol vždy môj veľký sen. Jedného dňa mi zavolala, že má kúpenú letenku a či nechcem ísť s ňou. Povedal som si, že toto je cesta, v ktorej chcem pokračovať a o dva týždne som už letel do Thajska urobiť si inštruktorský kurz.

Kamarát, ktorý ma na inštruktorský kurz pripravoval, mi neskôr ponúkol aj prácu. A tak som tam ostal jednu sezónu rovno pracovať.

Z Thajska som sa potom vrátil domov na Slovensko a po mesiaci som sa vrátil do Chorvátska, keďže mi tam znova ponúkli prácu. A tak som tam strávil ďalšiu sezónu ako inštruktor a len prednedávnom som sa vrátil domov na Slovensko.

Aké máš ďalšie plány?

Vyzerá to tak, že sa opäť vrátim do Thajska. Kamarát mi tam znova ponúkol prácu, takže ostáva požiadať o pracovné víza, pracovné povolenia a podobne. Ale to je znova práca na jednu sezónu, nakoľko robiť inštruktora potápania je čisto sezónna práca. Takže zháňanie práce začína vždy po piatich mesiacoch na novo :)

13653418_1734218330175545_2696329451160971832_o (1)

Chystáš sa aj niekde usadiť?

Teraz by som rád potiahol aspoň dva roky to potápanie. Chcem aj pocestovať a potom uvidím, čo bude ďalej. Predovšetkým chcem nazbierať skúsenosti, kontakty a poriadne si vylepšiť jazyk.

Ja sa snažím neustále sám seba zdokonaľovať a zlepšovať svoje vedomosti. V budúcnosti by som chcel rozbehnúť aj vlastný biznis, ale to ešte uvidím, ako sa to všetko podarí.

Pri takom životnom štýle ako mám ja a pri cestovaní, človek nikdy nevie, čo bude. Stále sa to mení.

Usadiť by som sa samozrejme chcel. Asi ako každý. Premýšľal som aj nad tým, že by som sa usadil na Slovensku. Zo začiatku som túto myšlienku úplne vylúčil, ale s novými skúsenosťami si uvedomujem, že to tu vlastne nie je až také zlé :)

Tiež som začal premýšľať nad tým, že by som sa vrátil naspäť do zdravotníctva. Mojím veľkým snom je totiž dostať prácu v leteckej záchranke. Ak by mi tú prácu dnes ponúkli, tak zajtra nastupujem. Pokojne by som kvôli tomu zrušil všetky moje plány. Pretože dostať túto prácu je veľmi veľký problém. Myslím, že na Slovensku je len jedna vrtuľníková zdravotná záchranná služba – ATE a dokopy 7 helikoptér.

Super. Otázka na záver. Ako ťa zmenil a obohatil život v zahraničí?

Obohatil ma najmä tým, že som nabral nové skúsenosti a nový obzor. Na veci sa pozerám úplne inak, pretože si viac uvedomujem, ako to vo svete funguje. Získal som veľa nových kontaktov a spoznal mnoho dobrých ľudí, ktorí mi pomohli v ťažkých časoch. Takisto som sa dobre naučil anglický jazyk a to bola moja priorita.

Veľa som cestoval a tým, že som sa rozprával s ľuďmi o ich krajinách, veľa som sa dozvedel. Ak niekto ide na dovolenku na týždeň – dva, nezistí veľa o lokálnych ľuďoch. Ja som však žil v troch krajinách a dostal som sa aj medzi domácich ľudí. Viem, aký je tam život a ako to tam funguje. Vždy sa snažím viac začleniť do komunity miestnych a lepšie ich spoznať.

Zdokonalil som sa aj v potápaní, keďže som vystriedal rôzne prúdy a typy vôd. Vďaka tomu som videl a zažil reálny podmorský svet, ktorý som dovtedy obdivoval len v televízii.

Takže život v zahraničí ma obohatil určite dosť.

Marek, vďaka za super rozhovor. Držím palce s potápaním a takisto s tvojím snom stať sa súčasťou leteckej záchranky. Verím, že ak niekto niečo veľmi chce, určite sa mu to raz podarí!

Ak vás Marekov príbeh zaujal, sledujte ho aj ďalej napríklad na jeho Youtube kanále alebo na Instagrame.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár