Mäsové guličky, ktoré poznáme z Ikey, sú stále tradičným švédskym jedlom

Mäsové guličky, ktoré poznáme z Ikey, sú stále tradičným švédskym jedlom

Patrícia je z Piešťan a momentálne žije v Štokholme vo Švédsku, kde sa presťahovala spolu so svojím priateľom. Pre Paťu to nie je prvýkrát, čo žije v zahraničí. Vysokú školu študovala v Brne a pol roka strávila na Erasmus programe v Madride.

Vo Švédsku si robí doktorát z biológie a keďže má vášeň pre cestovanie a blogovanie, venuje sa svojmu blogu thejourneyjournal.com, cez ktorý som ju aj objavila.

Ahoj, Pati! Môžeš mi dať nejaké intro do tvojho života vo Švédsku?

Vo Švédsku som už dva roky a robím si tu doktorát z biológie na Štokholmskej univerzite. Mojím skutočným pracoviskom je však švédske prírodovedecké múzeum. Skúmam historickú DNA, teda DNA fosílii, múzejných vzoriek a vyhynutých organizmov. Konkrétne je moje PhD. zamerané na štúdium vyhynutého organizmu – mamuta srstnatého. Skúmam genetiku poslednej populácie mamutov pred tým, ako vyhynuli.

Okrem toho mám svoj vlastný cestovateľský blog, ktorému sa venujem vo voľnom čase. To tak trocha súvisí aj s mojou prácou. Keďže veľa cestujem a rada spoznávam nové kúty sveta, mala som potrebu zaznamenávať svoje cesty a niekde zhromažďovať všetky svoje fotky.

Takže cestovanie máš spojené s prácou?

Viac-menej. Samotné cestovanie nie je v náplni mojej práce. Avšak v rámci práce chodím občas na nejakú konferenciu alebo na kurz do zahraničia, a to sa vždy snažím čo najviac využiť. Takže väčšinou zostávam dlhšie a vždy si pozriem aj mesto. Zároveň vyhľadávam také konferencie, ktoré sa nachádzajú v mestách, kde by som sa chcela pozrieť.

Prečo si si vybrala práve Švédsko?

PhD. som si nevyberala podľa krajiny, ale podľa témy. Pôvodne som si hľadala PhD. niekde bližšie ku Slovensku. Chcela som ísť do Rakúska alebo do Švajčiarska, ale to mi nevyšlo. Potom som našla túto pozíciu a prijali ma. No a Štokholm vlastne vôbec nie je zlé mesto :-)

Ako funguje doktorandské štúdium vo Švédsku? Je to rovnaký princíp ako na Slovensku alebo v Čechách?

Vo Švédsku je to tak, že doktorandi už nie sú považovaní za študentov. Na jednej strane som stále študentkou, ale zároveň som zamestnaná na pozícii doktoranda. To znamená, že dostávam normálny priemerný plat, odvádzam dane, sociálne poistenie a fungujem ako riadny zamestnanec. Nie je to teda ako u nás, že doktorand je vlastne považovaný za večného študenta.

stokholm

Pracuješ v angličtine?

Áno. Na univerzite a aj u nás v múzeu je veľa medzinárodných ľudí, takže angličtina je tu veľmi rozšírená. Ale vo Švédsku to celkovo nie je problém, pretože všetci vedia po anglicky veľmi dobre. Jedine ak občas bývajú nejaké oficiálne porady na vyššej úrovni, tie musia byť zo zákona po švédsky. A takisto zápisy z nich musia byť po švédsky. Ale inak všetko funguje po anglicky.

Po švédsky sa neučíš?

Učila som sa a mala som aj dva kurzy. Ale zaberalo mi to veľmi veľa času a mám pocit, že to nejak nefungovalo. Tým, že všetci vedia tak dobre po anglicky, je veľký problém si trénovať švédčinu. Oni keď počujú, že som niečo nevyslovila správne, odpovedajú mi automaticky po anglicky. Mám pocit, že pre nich je väčšia otrava, keď sa po švédsky snažím rozprávať ja, ako keď sa oni majú rozprávať po anglicky so mnou.

Takže už s učením ani neplánuješ pokračovať?

Ani nie. Ak áno, tak skôr pasívne. Stále mi pomáha, keď švédčinu počujem, viac sa toho na mňa nalepí a potom lepšie rozumiem. Ale viem, že nikdy nebudem schopná rozprávať po švédsky plynulo.

Je švédčina podobná ostatným severským jazykom?

Určite. Všetky tie jazyky sú dosť podobné. Napríklad švédčina a dánčina je niečo ako slovenčina a čeština.

Ako dlho vôbec plánuješ vo Švédsku ostať?

Moje PhD. je oficiálne 4 roky. Dva roky už mám za sebou, takže mi ešte dva roky ostávajú. Dúfam teda, že to pôjde podľa plánu a nebudem musieť predlžovať.

Potom sa chceš vrátiť späť na Slovensko?

Potom sa uvidí. Na Slovensku pre mňa veľa práce nie je, takže uvidím. Ale chcela by som ísť bližšie ku Slovensku. Napríklad do Rakúska alebo Nemecka. Záleží od toho, ako veľmi sa budem chcieť držať toho odboru, v ktorom teraz pracujem. Pretože v tomto odbore až tak veľa možností nie je.

Vo Švédsku by si nechcela ostať?

Ani nie. Príde mi to celkom ďaleko.

Ty si bola asi tá, ktorá rozhodla, že ideš do Švédska. Ako to vnímal tvoj priateľ?

No, nedala som mu veľmi na výber :-) Keď som prišla do Švédska, on mal ešte posledný rok štúdia v Brne pred sebou, lebo si dokončoval magistra, a potom prišiel za mnou.

Asi z toho pôvodne nebol úplne nadšený, ale chápal, že je to pre mňa super pracovná príležitosť, takže sa prispôsobil. Teraz je už spokojný. Je programátor a našiel si prácu v medzinárodnej spoločnosti. Na začiatku to chvíľku trvalo, pretože väčšina pracovných inzerátov vyžaduje švédčinu. Čo je trocha divné, vzhľadom na to, že všetci vedia výborne po anglicky.

DSC_0121-e1429396089169

Mala si nejaký kultúrny šok, keď si prišla do Švédska? Prípadne bolo niečo, na čo si si musela vyslovene zvykať?

Určite boli nejaké veci, na ktoré som si musela zvyknúť, ale už si ani nespomínam na niečo výrazné. Kultúra v Európe je celkovo podobná, takže som nemala žiaden väčší problém.

Tak to je jedine dobre! Povedz mi teda niečo o Švédsku. V niečom sa od nás určite musia líšiť…

Vo Švédsku je veľmi dobrý systém, ktorý funguje. Švédi sú veľmi poctiví, zodpovední, majú silné sociálne cítenie a cit pre rovnoprávnosť. To sú aj veci, ktoré ma vlastne možno na začiatku zarazili, ale v dobrom. Tu sa totiž človek každý deň nedočíta o nejakej kauze a o tom, čo ktorý politik urobil. Tu je situácia pokojnejšia.

Napríklad keď som odchádzala do Švédska, riešila som na slovenských úradoch ukončenie štúdia, prihlásenie na úrade práce a podobne. To bola hotová odysea. Každý ma stále posielal niekam inam, prípadne som si vždy vyplnila iné tlačivo, ako som mala… Nikto mi poriadne nevedel poradiť.

Vo Švédsku je taká zvláštnosť, že každý človek tu má svoje osobné číslo, ktoré sa udeľuje na daňovom úrade, a potom sa s tým číslom všade identifikuje. Či už v banke, u telefónneho operátora alebo u lekára. Do tohto systému potom majú prístup všetci na takýchto úradných miestach.

Takže keď idem napríklad k lekárovi a on mi predpíše recept, je to automaticky na mojom účte. Potom mi stačí prísť do ktorejkoľvek lekárne, preukázať sa osobným číslom a oni mi recept vydajú.

Zároveň je vďaka tomu aj všetko ostatné veľmi jednoduché. Na druhej strane o mne všetci automaticky všetko vedia, ale aspoň nemusím nikde postávať na úradoch a nemám tieto byrokratické problémy. A keď aj idem na úrad, aspoň všetci vedia, čo majú robiť. Takže administratíva tu funguje podstatne lepšie ako na Slovensku.

Aj na úradoch vedia všetci po anglicky?

Ale hej. Tu to je také, že keď sa niekoho spýtam, či vie po anglicky, povedia, že ani veľmi nie. Ale pritom hovoria po anglicky lepšie ako väčšina Slovákov.

OK, takže všetko funguje super. Je niečo, čo ťa, naopak, na Švédsku štve?

Napríklad to, že keď som sa sem prisťahovala, dosť dlho trvalo, kým som vôbec to osobné číslo dostala. A bez toho sa tu človek veľmi nepohne. Takže to mi na začiatku neprišlo až také geniálne.

Je niečo, čo ti vo Švédsku chýba zo Slovenska?

Ťažko povedať. Ja sa nad takými otázkami nikdy nezamýšľam :-) Samozrejme, chýba mi rodina, priatelia a niektoré jedlá ako bryndza a horálky. Ale domov chodím pomerne často, takže asi aj preto je to pre mňa také v pohode a necítim nejaký tlak toho, že by mi niečo chýbalo.

Ako často chodíš domov?

Teraz som chodievala aj každé dva mesiace. Stále boli buď nejaké sviatky, narodeniny alebo svadba, takže som chodila celkom často.

Ako lietaš? Cez Bratislavu?

Väčšinou letím do Viedne, pretože letenky nie sú až také drahé. A cesta z Viedne do Piešťan je potom už v pohode.

Ako vníma tvoja rodina, že si preč? Nechú, aby si sa vrátila?

Chýbať im chýbam, ale asi nechcú, aby som sa vrátila. Oni sú radi, že som si našla dobré miesto v zahraničí. Vedia, že na Slovensku sú tie podmienky mizerné a sú radšej, že som tu. Ale po osobnej stránke by ma určite mali radšej bližšie.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Máš vo svojom okolí nejakých Švédov?

Niekoľkých kolegov áno. Ale inak nemám nejak veľa lokálnych kamarátov.

A akí sú? Vraví sa, že Švédi sú dosť odmeraní.

Ako sa to vezme. Ja som celkovo dosť introvertná sama o sebe, takže mi to aj celkom vyhovuje. Keď to porovnám napríklad s Madridom, kde som bola na Erasmus programe, tak tá kultúra je dosť odlišná. Ale nemyslím si, že by boli Švédi menej srdeční alebo ochotní. Sú veľmi slušní a ohľaduplní, hoci nie sú nejakí vrúcni vo svojich prejavoch. Ale odmeranými by som ich nenazývala.

Sú pekní? Ja mám pocit, že často vyzerajú ako z obrázku.

Haha, to asi áno :-) Všetky ženy majú krásne blonďavé vlasy, modré oči a krásnu pleť. Chlapi sú tiež vysokí a pekní. Tunajšia kultúra je celkovo taká, že sa od nich vyžaduje, aby veľa športovali. Napriek tomu, že majú radi sladkosti a jedia veľa sladkého, nikto tu nie je tučný.

No a je tu klasicky aj taká tá hipsterská móda, ktorá je teraz vo svete trendom. V Štokholme to je cítiť úplne najviac. Ale na druhej strane to vyzerá tak, že sa o seba ani poriadne nestarajú, keď sa obliekajú tak jednoducho. Baby si vezmú kabát a dajú si k tomu tenisky. Pretože pohodlnosť je pre nich dôležitejšia. Ale aj napriek tomu vyzerajú vždy elegantne a upravene, ako keby práve vyšli od kaderníka. Takže ja som ešte ani poriadne nepochopila, ako to vlastne robia.

Stretávaš sa aj s nejakými Slovákmi?

Nie. Slovákov tu nepoznám žiadnych. Poznám zopár Čechov zo školy, takže s nimi sa občas stretávame. Mali sme tu u nás v múzeu na hosťovaní jednu slovenskú študentku, ale okrem toho nikto. Väčšinou sme v medzinárodnom prostredí.

Štokholm je asi veľmi pekné mesto, že?

Samozrejme. Je tu veľa ostrovčekov, všetko je blízko vody a na pobreží je veľa malebných domčekov. Vyzerá to ako obrázky z kalendára. Je to fakt pekné mesto a stále je tu čo pozerať. Aj keď príde niekto na návštevu, vždy je problém, kam ísť, lebo je tu toho tak veľa.

Máš už nejaké svoje vytipované miesta, kde berieš návštevy?

Jedno miesto, ktoré treba vždy vidieť, je staré mesto, teda historické centrum mesta. To je taký ten centrálny ostrov, stredoveká časť mesta, kde sú ešte stále mačacie hlavy, vysoké úzke farebné domčeky a kráľovský palác.

Potom je tu múzeum Vasa, čo je múzeum lode, ktorá sa potopila v 17. storočí asi tak 100 metrov od švédskeho brehu a v 60. rokoch minulého storočia ju vylovili. Teraz má celá loď vlastné múzeum, ktoré je celkom pekné a zaujímavé. Aj pre niekoho, koho múzeá nejak zvlášť nezaujímajú. Zatiaľ sa to páčilo všetkým, koho som tam zobrala.

Ďalej je tu niekoľko takých miest, kde sú pekné výhľady na mesto a to je tiež celkom fajn. Ak človek nechce minúť veľa peňazí, dá sa iba tak poprechádzať a pozrieť si nejakú vyhliadku. No a ešte pobrežná promenáda, ktorá je krásna hlavne v lete, pretože vtedy tam kotvia drevené plachetnice, sú tam zmrzlinárne a pekný výhľad na mesto.

Dáš čitateľom nejaké dobré tipy na podniky, ktoré napríklad nenájdu v sprievodcovi?

Je tu veľa kaviarní, pretože kaviarenská kultúra je tu strašne silná. Majú tu pojem “fika”, čo znamená, že si zájdu na kávu, no neznamená to len, že si dajú kávu. Väčšinou je to spojené aj s niečím sladkým a s tým, že sa vždy s niekým stretnú. Švédi sú od kávy fakt závislí.

Kaviarní, ktoré mám rada ja, je fakt veľa. Napríklad také dve známejšie sú Vetekatten a Sturekatten. Ale tie sú dosť propagované aj v sprievodcoch, takže obvykle je tam dosť plno. Sú to také historické kaviarne, ktoré sú v typickom švédskom štýle. Vyzerajú dosť ošumelo, sú tam rôznorodé kusy starého nábytku, no zároveň sú dosť útulne.

Ale najradšej mám kaviareň Tehuset Kungsträdgården, ktorá je blízko pri kráľovskom paláci a je v rovnomennom parku Kungsträdgården. Táto kaviareň je otvorená len v lete a je na taký francúzsky štýl, takže si tam stále pripadám ako v Paríži.

kava-fika

Aké sú tam vo všeobecnosti ceny?

Je tu draho. Pre mňa ako pre domácu to nie je až také zlé, lebo dostávam normálny plat a aj Švédi tu vedia vyžiť v pohode. Ale ceny sú vysoké. Hlavne pre turistov je Štokholm dosť vysoká pálka. Napríklad múzeá majú priemerný vstup okolo 10 €. Reštaurácie sú tiež dosť drahé. Za hlavné jedlo v priemernej reštaurácii zaplatí človek cca 20 € na osobu. Alkohol v baroch je superdrahý. Pivo stojí cca 8 – 10 €. Takže si treba dopredu premyslieť, do čoho investovať.

Čítala som, že vo Švédsku premýšľajú o zavedení 6-hodinového pracovného týždňa. Vieš, v akom je to štádiu?

Viem, že robia nejaký pokus v Malme medzi dvoma pracovnými skupinami, kde jednej zaviedli 6-hodinovú pracovnú dobu a v druhej skupine nechali normálne 8-hodinovú a potom to porovnávali. Ale zatiaľ som nepočula, že by to plánovali zaviesť v celom Švédsku.

A čo si o tom myslíš ty?

Pre mňa by to bolo, samozrejme, super. Ale neviem. Mám pocit, že Švédi už aj tak pracujú málo. Majú veľa sviatkov a keď je napríklad sviatok vo štvrtok, je voľno aj v piatok. Nie je to oficiálne, ale u firiem je to štandard. A napríklad v lete odchádzajú na 4 – 5 týždňov do svojich letných domov. To je tu trend, že veľa ľudí má rodinné letné domy, takže v júli sa vlastne ako keby všetko zavrie a všetci odchádzajú na dovolenku. A potom sa ešte sťažujú, že majú veľa dovolenky, čo nechápem.

Mám pocit, že Švédi strašne málo pracujú, ale pritom tu všetko tak dobre funguje. Pracujú s rozumom a nepretrhnú sa.

Čo sa týka počasia… Je tam chladno?

Počasie je celkom studené. Ale je to zvláštne, lebo odkedy som prišla, nebol tu ani poriadny sneh. V lete sme mali leto možno dva týždne, inak bolo hnusne chladno, pršalo a väčšinou tu je dosť veterno. Takže aj pocitová teplota je o dosť nižšia. V lete teda nebýva veľmi horúco (okolo 25 stupňov) a v zime nebýva až taká zima.

Aké je typické švédske jedlo?

Je tu veľa vplyvov zo zahraničia, takže je tu veľa medzinárodných kuchýň. Už skoro v každej reštaurácii a krčme majú burgery. Ale skutočne tradičné švédske jedlo sú mäsové guličky (ktoré každý pozná z Ikey) so zemiakovou kašou.

Potom milujú sladké a majú tu systém trafík, kde sa predáva káva, buchty, koláče… Tradičný je škoricový slimák. Nie je to nič špeciálne, ale je to pre nich typické a každý si to hneď všimne, keď sem príde.

Vo Švédsku sú dosť obľúbené české piva, takže je ich tu dosť veľa. Ale aj švédske pivá sú relatívne dobré, napríklad Falcon, Åbro alebo Nils Oscar.

Máte s priateľom vlastný byt?

Áno. Bývame v takom veľkom rodinnom dome, kde rodina prenajíma časť domu, ktorý je fyzicky oddelený od zvyšku domu. To máme v prenájme. Ubytovanie je tu však vo všeobecnosti veľký problém, pretože je tu nedostatok bytov a na prenájom sú tu čakacie listiny, kde sa Švédi zapisujú, keď majú 16 – 18 rokov. Potom si zbierajú body podľa toho, ako dlho sú na listine – podľa toho si byt prenajmú. Takže keď niekto príde zvonku a nemá žiadne body, je to dosť veľký problém. My sme mali šťastie, lebo môj kolega práve odchádzal na PhD. do Berlína a jeho priateľka išla do Londýna. Tým pádom uvoľnili byt, ktorý sme si potom hneď prenajali my.

Ako tráviš voľný čas?

Podľa času a energie. Snažíme sa tu veľa spoznávať. Boli sme napríklad v motýľom dome s akváriom a žralokmi alebo na cintoríne, ktorý je priamo v lese. Boli sme aj v národnom parku kúsok od Štokholmu, kde sa dá ísť na prechádzku. Je tu toho ešte veľa čo vidieť a ja som ešte stále všetko nestihla. Ale inak sa vo voľnom čase dosť venujem blogu.

Snažím sa písať aspoň jeden článok na blog za týždeň. Väčšinou nepíšem za pochodu, ale píšem z ciest, ktoré som absolvovala, takže mám ešte resty, čo všetko musím napísať.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Tvoj blog je po anglicky. Máš na to nejaký dôvod?

Pôvodne som mala blog, ktorý bol v slovenčine a bol určený pre rodinu a kamarátov. Ale potom som tomu prišla viac na chuť a bolo mi ľúto, že sa o tie príspevky nemôžem podeliť aj s ostatnými. Keďže veľa cestujem, mám aj veľa kamarátov z Európy a z iných časti sveta a chcela som, aby si tie moje zážitky mohli prečítať aj oni. Takže som ten osobný blog rozšírila predovšetkým o cestovateľské záznamy a teraz je to miesto, na ktorom si tie svoje cestovateľské zážitky momentálne uchovávam.

Bola si vo Švédsku niekedy pred tým, ako si sa tam presťahovala?

Nie. Keď som tu prišla, bolo to úplne prvýkrát, čo som kedy vôbec bola v severnej Európe. Pred tým som chodievala na dovolenky skôr do južnej Európy.

Teraz už máš severnú Európu precestovanú, že?

Jasné. Keď som už tu, je mi ľúto to nevyužiť. Bola som už v Helsinkách, v Osle aj v Kodani. Takisto som navštívila švédske hory. Snažím sa ten čas využiť a spoznávať všetko, čo sa dá. Zároveň je toho veľa, čo by som chcela vidieť.

Máš spočítané, koľko si už precestovala krajín?

Ani nie. Väčšinou som ale cestovala v rámci Európy, takže veľkú časť európských krajín už mám prejdenú. Mimo Európy som bola na 10 dní v Amerike a na tri týždne na Novom Zélande.

P1270160-e1429395902213

Máš nejaké svoje obľúbené mesto v Európe?

Mám viac miest, ktoré sa mi páčili. Napríklad Split v Chorvátsku je krásné historické mesto. Madrid sa mi veľmi páči, keďže som tam bola pol roka na Erasmus programe. Mám rada Brno, kde sa vždy rada vraciam.

A mám veľmi rada Viedeň, lebo sme tam zo školy chodili vždy na vianočné trhy. Takže Viedeň sa mi najviac spája s tou peknou vianočnou atmosférou. Ale teraz som tam bola v lete a prišlo mi to ako úžasné mesto, ktoré spája tú ich históriu s moderným prístupom múzeí.

Myslela si si niekedy, že budeš žiť v zahraničí?

Myslím, že som s tým bola tak nejak zmierená, odkedy som začala študovať biológiu. V pracovnej náplni vedca je veľmi dôležité ísť do zahraničia a vyskúšať si medzinárodnú spoluprácu. Takže som s tým počítala a neprišlo mi to divné. Bolo to pre mňa také nejaké prirodzené, keď som si dávala prihlášku na PhD. práve do zahraničia.

Vnímaš nejak to, že si Slovenka žijúca v zahraničí?

V Štokholme ani veľmi nie, keďže je to veľmi multikultúrne mesto. Je tu veľa ľudí, ktorí tu prichádzajú za prácou, nie je problém sa tu dohovoriť, takže sa necítim nijak zvláštne.

Zmenilo sa u teba niečo, odkedy si sa presťahovala?

Myslím, že vždy, keď niekto odíde do zahraničia, otvoria sa mu oči a uvedomí si, že žil v takej nejakej bubline. Pokiaľ človek nezačne cestovať, neuvedomí si, ako môže byť vlastne všetko inak. V podstate som si vždy aj pri cestovaní našla priateľov z rôznych krajín a vždy som sa snažila pochopiť ich svet a ich kultúru.

Cestovanie a život v zahraničí otvára oči a robí človeka chápavejším, prístupnejším a otvorenejším.

Pati, ďakujem ti za príjemný rozhovor a pozdravujem do Štokholmu. Pre vás ostatných odporúčam Patríciine cestovateľské príspevky sledovať na jej blogu thejourneyjournal.com, kde nájdete aj niekoľko zaujímavých tipov v prípade, že sa v budúcnosti chystáte do Švédska.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár