Multikulturalizmus je v Belgicku hlboko zakorenený

Multikulturalizmus je v Belgicku hlboko zakorenený

Janka je z Prešova. V Banskej Bystrici študovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu. Keď sa jej naskytla príležitosť odísť do Belgicka, neváhala a využila ju. Teraz už takmer 9 rokov žije v Bruseli, kde pracuje ako politický poradca v kancelárii europoslanca Miroslava Mikolášika.

Prečítajte si o Slovenke Janke, ktorá sa vďaka svojej pracovitosti a cieľavedomosti uchytila rovno v Európskom parlamente!

Jani, dostať prácu v Európskom parlamente určite nie je jednoduché. Skús nám opísať, ako si sa k tomu vlastne dostala.

Keďže som študovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu, prirodzene som sa zaujímala o medzinárodné dianie a zvlášť Európsku úniu. Prihlásila som sa na stáž do kancelárie pána poslanca Mikolášika. Len dvaja z našich trinástich europoslancov vtedy ponúkali stáž na základe verejného výberového konania.

Zvláštnosťou bolo, že po prvotnom neúspechu som sa o rok prihlásila znova a opäť som postúpila do užšieho výberu medzi piatich najlepších. Aj pán poslanec s úsmevom podotkol, že to skúšam opäť. Stále som bola presvedčená, že na to mám a že som do jeho pracovného tímu tá správna voľba. Na druhýkrát to teda vyšlo a dva mesiace stáže (v roku 2006) boli pre mňa úžasné, oči otvárajúce. Vynikajúca pracovná skúsenosť, medzinárodné prostredie, kolektív, dynamika. Veci sa samozrejme diali v cudzích jazykoch.

Po skončení stáže som začala pracovať v Bratislave, no Brusel mi vždy vŕtal v hlave. O rok na to, keď sa uvoľnilo trvalé pracovné miesto v kancelárii europoslanca, som sa bez váhania uchádzala a na základe našej predchádzajúcej výbornej spolupráce som ho získala. Odvtedy nám tá spolupráca vynikajúco trvá.

6

Z toho, že si študovala medzinárodné vzťahy vyplýva, že si asi mala túžbu odísť zo Slovenska. Je to tak?

Musím povedať, že už počas štúdia na vysokej škole som mala krídla nasmerované do zahraničia. Určite s víziou krátkodobých či strednodobých pobytov, no nevedela som, čo život prinesie a že môj odchod do Bruselu bude až na tak dlho. Vidím však, že práca tu je prínosom pre spoločnosť a zároveň k mojej spokojnosti, takže momentálne nie sú dosť presvedčivé dôvody uvažovať o zmene.

Slovensko mám veľmi rada, zvlášť moje rodné mesto Prešov. Mám tam rodinu a priateľov a domov chodím pravidelne. Navyše, charakter našej práce nám prináša množstvo kontaktov so Slovenskom a voličmi europoslanca, ktorých vyslanie podmieňuje päťročný mandát. Prostredníctvom tejto spätnej väzby je pre nás jednou z najdôležitejších úloh komunikovať bruselské aktuality na Slovensku.

Všetko, čo v Európskom parlamente robíme, je určite s cieľom zlepšiť životné podmienky pre Európanov a teda samozrejme aj pre Slovákov.

Mohla by si nám bližšie opísať svoju prácu?

Slovensko má 13 europoslancov a každý z nich má vlastnú kanceláriu, svojich poradcov a asistentov. Aktivity sa odvíjajú od členstva jednotlivých poslancov vo výboroch, ktorých je v parlamente 20. Europoslanec Mikolášik je členom Výboru pre Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Regionálny rozvoj a Ľudské práva – to sú tri oblasti, ktorým sa prioritne venujeme. Moja špecializácia je verejné zdravie a v rámci toho najmä bioetika. Prostredníctvom rôznych podujatí a aktivít v Európskom parlamente ale aj na Slovensku upriamujeme pozornosť ľudí na aktuálne problémy súvisiace s veľkým pokrokom v oblasti moderných biotechnológií a mnohokrát s tým súvisiacimi etickými dilemami. To všetko má na ľudský život priamy vplyv.

5

Je to práca snov?

Určite. Som v dynamickom kolektíve, vidím, ako sa veci hýbu. Naozaj máme na veci dosah a vplyv. Spolupracujeme s Európskou komisiou a Radou EÚ – v rámci tohto inštitučného trojuholníka vytvárame európsku legislatívu, ktorá sa potom implementuje v členských štátoch.

Predpokladám, že keď si bola na stáži, nemusela si sa zaoberať rôznymi organizačnými vecami. Ako to bolo s tvojim príchodom do Bruselu už na trvalé pracovné miesto? Čo všetko si musela riešiť?

Samozrejme, každý je zodpovedný za svoje bývanie a organizačné veci súvisiace s bežným životom. Ja som po príchode do Bruselu mala to šťastie, že v rovnakom čase dostala prácu v Európskej komisii aj moja najlepšia kamarátka, čiže sme spoločne zdieľali byt a milé začiatky. Bolo to pre mňa určite jednoduchšie. Je tu taktiež mnoho Slovákov a aj v rámci európskej komunity veľmi dobrá organizácia zdieľania informácií o rôznych službách, ako napríklad hľadanie ubytovania či iných vecí, vrátane množstva kultúrnych či spoločenských podujatí, čo nám značne uľahčuje život v zahraničí.

Si v kontakte s nejakými Slovákmi v Bruseli, respektíve využívaš tieto spomínané komunitné služby?

Skôr som ich využívala zo začiatku, po rokoch si už každý vytvorí svoj okruh blízkych priateľov a známych. Slovákov, samozrejme :-)

Musela si sa s niečím vo svojich začiatkoch popasovať?

Nespomínam si na nič, čo by bolo na začiatku obzvlášť ťažké. Tým, že sme mali administratívno-logistickú pomoc zo strany Európskeho parlamentu, registrácia na belgických úradoch prebiehala cez Európsky parlament. Ako cudzinec žijúci v Belgicku som nemala nejaké extra prieťahy alebo vybavovačky s úradmi. Ako som spomínala, európska komunita je vynikajúco zorganizovaná. Brusel má taktiež vynikajúcu polohu – odtiaľ sa dá rýchlo dostať v podstate kamkoľvek do Európy a aj na Slovensko, čo je prijateľná vzdialenosť, keď je človeku smutno.

Keď si spomínala ideálnu polohu Belgicka, vzdialenosť teda nevnímaš nijako tragicky. Rodičia boli pripravení na tvoj odchod z domu?

Ako správna rodina, sú šťastní, keď ja som šťastná, vzájomne sa povzbudzujeme. Domov prichádzam 5 – 6-krát do roka a niekedy prídu aj oni ku mne.

Keďže chodíš na Slovensko pomerne často, vedela by si porovnať napríklad náklady na  život?

Porovnávať vo všeobecnosti nie je jednoduché. Čo sa týka príjmu, nakoľko spadáme pod európske inštitúcie, máme napríklad iné zdanenie ako je to štandardne v Belgicku, kde sú vysoké daňové odvody. Čo sa týka cien, na Slovensku sú pre mňa bežné ceny dosť alarmujúce, vzhľadom na priemernú slovenskú mzdu a takisto paradoxne vo veľkej miere porovnateľné s cenami v Belgicku. Nečudujem sa ani učiteľom ani zdravotným pracovníkom, ktorí si povedali dosť a štrajkujú. Určite je to opodstatnené. Musím však dodať, že náklady na bývanie sú tu vysoké. Položka za prenájom tvorí najväčšiu časť mesačných výdavkov.

Čo zo Slovenska ti chýba? Nejaké miesto alebo jedlo?

Určite rodina. Taktiež hory, keďže Belgicko je nížinatá krajina. Ardény boli pre mňa sklamaním, nedajú sa porovnať s našimi Tatrami a s krásnou slovenskou prírodou. Jedlo mi chýba tak primerane, nakoľko slovenské špeciality nie sú veľmi zdravé, takže pirohy mi stačia dvakrát do roka.

Stretávaš sa pri pobytoch doma s rozdielnymi názormi na situáciu na Slovensku? Vnímaš to ty inak, keďže máš odstup?

Záleží na tom, či a ako dlho bol mladý človek v zahraničí a či je konfrontovaný s inovatívnosťou a kreativitou alebo skôr sedí každý večer doma odkázaný na médiá. Pravidelné nekritické preberanie predpripravených informácií a súvislostí z televízie či štandardných portálov otupí ľudské vnímanie reality.

Z vlastnej skúsenosti viem ako veľmi môže byť finálny produkt médiami spracovaný do neobjektívnej podoby. Viac by sme si mali cibriť vlastný úsudok.

Jednou z najväčších skúseností bol pre mňa v tomto ohľade Izrael. Prvýkrát som tam bola pred 14 rokmi a dodnes sa tam pravidelne rada vraciam a s úsmevom to hovorím ľuďom, ktorí sa tam chystajú prvýkrát a vplyvom mediálnych správ si myslia, aké je to tam nebezpečné. V žiadnom prípade to tak nie je. Nemá to nič spoločné s obrazom, ktorý médiá fabulujú o Izraeli v Európe. Naša generácia bola formovaná a ovplyvňovaná ľuďmi, ktorí žili 40 rokov v neslobode a intelektuálnej pasivite. Tým sme ovplyvnení najmä v už spomenutom prípade nekritického preberania informácií. Pravdu treba  svedomito a vytrvalo hľadať.

4

Brusel je multikultúrne mesto. Mala si možnosť bližšie spoznať aj “originálnych” Belgičanov? Ako na teba zapôsobili?

Táto naša európska komunita sa dá nazvať “svet v svete” a teda kontakt s Belgickom nie je celkom bezprostredný. Ak má človek záujem, Belgičanov musí doslova vyhľadávať. Žije tu veľmi veľa národností, aj vplyvom migrácie. Napríklad je tu veľa ľudí zo Severnej Afriky – v súčasnosti už druhá a tretia generácia, čiže majú belgické občianstvo, no častokrát používajú svoj rodný jazyk, teda arabčinu.

Zmes ľudí je naozaj veľká a ťažko sa dopracovať k nejakému naozajstnému Belgičanovi. Rozdeľujú sa na Bruselčanov, frankofónnych Valónov a holandsky hovoriacich Flámov, nakoľko sa ocitli spolu vplyvom historických okolností. Stále medzi sebou vedú rôzne polemiky, či sa oddeliť alebo ostať spolu. V súčasnosti prevažuje integračný trend, takže zatiaľ nedošlo k žiadnemu rozdeleniu.

Aký jazyk sa teda v Belgicku používa? A akým jazykom komunikuješ ty?

V južnej valónskej časti sa hovorí po francúzsky, v severnom Flámsku po holandsky a Brusel je frankofónny. Mojim pracovným jazykom je angličtina a francúzština a v bežnom živote používam francúzštinu.

Cítiš sa v Belgicku vôbec ako cudzinka?

Vôbec sa tu necítim ako cudzinka. Multikulturalizmus je v Belgicku hlboko zakorenený a o diskriminácii nemôže byť ani reč. Zdá sa mi, že aj neeurópania sa tu cítia dobre. Inou vecou je už však to, nakoľko sa tá nediskriminácia zlieva do hrnca nedefinovateľnej identity.

Sú v Bruseli, respektíve v jeho okolí miesta, ktoré sa naozaj oplatí vidieť?

Určite je to štýlová belgická sieť reštaurácií  “Le pain quotidien”, v preklade “Chlieb náš každodenný”. Začali sa špecializovať pečením vlastného chleba, čo neskôr rozšírili na rôzny sortiment bio šalátov, vrátane domácich produktov ako med, marmelády, či olivový olej. Koncept úspešne exportovali a je veľmi obľúbený dokonca aj v New Yorku. Nezabudnuteľnou je takisto prechádzka v Brugách či Gente.

Predpokladám, že tvoja práca ti zaberá veľa času. No keď si nájdeš voľný čas, ako ho zvykneš tráviť?

Nakoľko “kancelársky” životný štýl je dosť nezdravý, snažím sa tráviť čo najviac času vonku na čerstvom vzduchu. Každoročne v máji sa koná polmaratón, kde 30 – 40 000 ľudí beží 20 km. Uzavrie sa celé mesto, odštartuje to kráľ. Som rada, že som bola v cieľovej rovinke už dvakrát a chystám sa opäť.

3

Majú Belgičania nejaké špeciálne tradície?

Znakom mesta je kvet iris, ktorý oslavujú v lete Dňom irisov sprevádzaným rôznymi podujatiami. Raz za dva roky koncom augusta je na hlavnom námestí velikánsky koberec zo živých kvetov, na ktorý sa chodia dívať ľudia z celého sveta. Mne sa to zatiaľ vidieť nepodarilo, nakoľko v auguste Európsky parlament nezasadá a my máme “celozávodnú dovolenku”.

Keď máš také dlhšie voľno, ideš na Slovensko alebo radšej sa vyberieš niekam do sveta?

Na Slovensko aj do sveta. Mojou najobľúbenejšou destináciou je určite jedinečný Izrael. Obohacujúcou skúsenosťou bol takisto mesiac dobrovoľníctva v Indii a potom sú to zväčša európske destinácie. Jednoznačne preferujem priamy kontakt, pretože cez médiá dostávame veľmi skreslené informácie zo sveta a z ciest si naozaj nosím autentické skúsenosti, ktoré mi pomáhajú lepšie chápať život, ľudí či problémy.

Momentálne celá Európa žije utečeneckou krízou. Ako to vnímaš ty zo svojho pohľadu?

Určite to tu veľmi vnímame. Je to momentálne najvážnejší európsky problém. Treba však dôrazne rozlišovať medzi slovom politický azylant a ekonomický migrant. Nedávno vypovedali 80 000 ekonomických migrantov zo Švédska. Sú to ľudia, ktorí sa presunuli nie z dôvodov politického prenasledovania, ktoré je medzinárodným právom uznaným dôvodom pre udelenie azylu, ale vyslovene z ekonomických dôvodov.

Presne tak isto, ako má Austrália alebo Kanada prísne migračné zákony, aj Európa nemôže prijímať každého nezamestnaného svetoobčana. A krajinám, z ktorých pochádzajú politickí utečenci, by sme mali prestávať predávať zbrane a zaujať jasný a efektívny zahranično-politický postoj.

Ako vidíš svoju budúcnosť? Radšej chceš ostať na západe alebo je pre teba reálne vrátiť sa na Slovensko?

Som otvorená rôznym možnostiam. Myslím si, že Európa je výborným miestom pre život v tak turbulentných časoch. Jednou z najprijateľnejších možností je určite aj život na Slovensku.

Čím je človek starší, tým viac mu chýba autenticita vecí, ktoré sa mu spájajú s najlepším časom života, čo je detstvo a mladosť. To máme v sebe všetci podvedome zakódované, všetky tie vône, zvuky, chute, pocity. Ak sú pozitívne, človeka to ťahá späť.

Keď príde vlastná rodina a deti, chceme im rovnako dať identitu aj prostredníctvom pocitov, ktoré sa vyslovene viažu k tomu kúsku zeme, kde sme sa narodili. Napriek tomu, že dnes je populárne byť kozmopolitný a multikultúrny vyvstáva otázka, či sme na to stvorení. Vyplýva to z nášho najhlbšieho vnútra a bytia, byť svetovými pútnikmi alebo mať ten svoj kúsok zeme?

Máš na srdci niečo, čo by si chcela odkázať Slovákom?

Zhodou okolností teraz v kancelárii posudzujeme prihlášky na stáž a pri čítaní životopisov a motivačných listov vidím seba pred deviatimi rokmi. Vidím množstvo mladých, šikovných, úžasných a motivovaných ľudí a chcem naozaj povzbudiť všetkých, aby neváhali, ničoho sa nebáli a určite si zahraničie vyskúšali. Aby sa nedali absolútne ničím odradiť.

Neexistuje nič také, ako to, že “všetko je dopredu rozhodnuté”, “všetko je dané”, “nikoho tam nepoznám, preto sa tam nedostanem” a výhovorky, s ktorými sa na Slovensku stretávame dosť často. Nič nie je vopred dané a každý jeden jednotlivec má v sebe úžasnú silu a energiu!

Ak je človek skutočne motivovaný vôľou a má sebadisciplínu dokázať, že uspeje v zahraničí, získa skúsenosť, ktorá bude preňho potom doma na Slovensku nenahraditeľná. To je niečo, o čom som sama hlboko presvedčená. Spoločne tak potom s priateľmi a kolegami môžeme vytvárať lepší život pre nás všetkých.

Ďakujem za tvoj čas a slová, ktoré verím, že motivujú aj ďalších Slovákov k tomu, aby sa chopili príležitosti a využili ju!

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár