Najväčší kultúrny šok na Bali som mala z dopravy

Najväčší kultúrny šok na Bali som mala z dopravy

Michel je z Partizánskeho, ale vysokú školu študovala v Nitre. Po skončení školy pracovala v banke v Bratislave, až kým sa nerozhodla ukončiť prácu a odísť na Bali.

Na Bali momentálne študuje indonézštinu a indonézsku kultúru. Popri škole pracuje na svojom novom blogu a venuje sa písaniu textov pre klientov.

Ahoj, Michel! Čo ťa zavialo na Bali?

Na Bali som sa dostala v podstate úplnou náhodou. Zmenila sa mi životná situácia, presťahovala som sa do nového bytu a stretla som jedného chalana, ktorý mi odporučil štipendijný program na štúdium v Indonézii.

Ja som vtedy nebola úplne spokojná s prácou a skúšala som rôzne možnosti čo ďalej. Moje rozhodnutie padlo na Bali, poslala som prihlášku na konkrétnu univerzitu a oni ma vybrali. Momentálne tu študujem indonézsku kultúru a jazyk.

Nemusím už ďalej pracovať v korporácii a popri škole mám stále dostatok času na cestovanie a prácu pre klientov.

Môžeš mi, prosím, bližšie popísať, o akú školu sa jedná?

Ide o ročný program, v rámci ktorého dáva indonézska vláda možnosť študovať na univerzitách po celej Indonézii. V ponuke sú umelecké smery (batik, maľba, tanec, hudba), turizmus, avšak najčastejšie je to práve indonézsky jazyk. Moja škola je skvelá, je v meste Tabanan. Výučbu máme 4x do týždňa po 4 hodiny, tri dni sa učíme jazyk a jeden deň je vždy venovaný kultúre. Boli sme pozvaní na rôzne lokálne obrady a tým, že sa naša indonézština zlepšuje, chodíme viac medzi lokálnych. Učili sme sa takto zjednávať na trhu, boli sme v čokoládovni a najbližšie sa chystáme do pražiarne kávy a na ryžové polia za farmármi.

IMG_0387

Aké sú tvoje prvé pocity z Bali? Aké to tam je?

V Ázii som bola prvýkrát, keď som v máji precestovala Srí Lanku. To bol pre mňa dosť veľký kultúrny šok, pretože Srí Lanka ešte nemá turizmus rozvinutý tak ako Bali. Na druhej strane boli na Srí Lanke oveľa pokornejší ľudia.

Na Bali predstavujú bieli chodiacu peňaženku, no treba povedať, že aj keď ťa práve “okrádajú”, lebo platíš päťnásobok reálnej ceny, stále sa usmievajú.

Pre mňa je to však kontrastnejšie v tom, že žijem v malej dedinke priamo medzi lokálnymi, kde máme prenajatý dom. Teda viem, aké sú reálne ceny. Ale keď idem do tých viac turistických lokalít, nepomôže, ani keď rozprávam po indonézsky. Som biela a tým, že som na Bali, mám automaticky peniaze, lebo som si mohla dovoliť prísť sem. Takže si priplatím.

S kým bývaš v tom spomínanom dome?

S jedným spolužiakom zo školy a s jednou Američankou, ktorá je učiteľka v jednej medzinárodnej škole.

Mali ste problém nájsť si ubytovanie?

Celkom áno. Prvé dva týždne boli dosť kruté. Chceli sme nejaký kompromis medzi plážou a školou. Hľadali sme nejaký dom, pretože sme prvý mesiac bývali s lokálnymi ľuďmi, rozprávali sa s nimi a veľmi sa nám to zapáčilo. Bolo to fajn v tom, že boli veľmi srdeční, delili sa s nami, dávali nám ovocie na raňajky a vždy nás pozývali, keď bola nejaká ceremónia. Takže sme medzi nimi chceli ostať aj naďalej.

Behali sme teda hore-dole a hľadali. Na tento dom sme potom natrafili úplne náhodou. Na bráne bolo napísané, že je na prenájom, tak sme hneď zavolali, dohodli si podmienky a dostali sme ho.

Problém ale bol, že nájom treba všade zaplatiť na rok dopredu. Ten sme, bohužiaľ, zaplatiť museli a to nemusí vyhovovať úplne každému.

Ako sa pasuješ s indonézštinou?

Musím povedať, že indonézština je veľmi jednoduchý jazyk. Nemá žiadne časy. Jediné, čo sa musí človek naučiť, je slovná zásoba, ktorá je pre mňa neskutočným trápením. Všetky tie slová mi totiž znejú úplne rovnako a je ťažké si ich zapamätať. Ale po tých pár mesiacoch sa už v pohode dohovorím.

Každopádne majú aj niekoľko vlastných nárečí. Indonézština je oficiálny jazyk, ale každý ostrov má ešte svoj jazyk a teda aj iné slová a iný prízvuk. Stretla som sa už aj s tým, že som bola na severe ostrova, pýtala som sa niečo takého staršieho pána a on mi vôbec nerozumel. Uvedomila som si, že on hovorí len po balijsky.

galle

A čo škola? Už si spomenula, že je úplne skvelá.

Áno, to je! Podľa toho, čo počúvam od ostatných, mám pocit, že som to so svojou školou vyhrala. Máme fantastickú koordinátorku, ktorá nám pomohla aj s vybavením prechodného pobytu. Takisto sa zúčastňujeme aj rôznych ceremónii, ako som spomínala.

Celkovo je škola dosť intenzívna, takže aj vďaka tomu som sa jazyk naučila rýchlo. Na ostatných univerzitách ani poriadne do školy nechodia, alebo im nerobia taký bohatý program ako nám.

Koľko je vás dohromady študentov?

Je nás sedem.

Bavíte sa spolu po indonézsky alebo po anglicky?

Snažíme sa trénovať aj po indonézsky, ale predovšetkým po anglicky. Sme celkom veľká zmes národov, takže je to tak jednoduchšie.

Keď sa učíš toľko o ich kultúre, čo si mala zatiaľ možnosť na ľuďoch vypozorovať?

Sú to veľmi srdeční a pohostinní ľudia. Veľmi radi rozprávajú po anglicky, ak vedia. Radi sa delia o svoje zvyky a tradície a všetko nám vždy radi vysvetlia. Sú aj veľmi pyšní na to, keď majú bieleho človeka na ceremónii. Pretože všetci sa musia obliecť do ich tradičného odevu. Takže si vždy robia fotky a je to pre nich zážitok.

Ale hrozne mi prekáža to, čo som už spomínala. Že musím automaticky platiť všade viac len kvôli tomu, že som biela. Príde mi to nefér a nemám to rada.

gili_air_1

Čo presne znamenajú tie ceremónie?

Prinášanie obiet a darov počas týchto obradov / ceremónii ich má chrániť. Oni majú ceremóniu fakt na všetko.

Majú napríklad špeciálny deň, ktorý je venovaný tomu, že si posväcujú motorky a autá, aby mali šťastie na cestách. Aj keď na Bali používajú náš kalendár, majú aj svoj balijský kalendár. Ten má 210 dní a 6 mesiacov po 35 dní. V tom kalendári sú aj všetky tie udalosti.

Pred pár dňami sme boli pozvaní na “Otonan” — balinézske narodeniny dcéry našej koordinátorky. Ako sme zistili, vďaka balinézskemu a klasickému kalendáru oslavujú narodeniny 2x do roka. Často sa stáva, že hlavne starší ľudia už svoj vek ani poriadne nevedia.

Svadbu majú tiež špecifickú. Ja som na samotnej ceremónii nebola, lebo tá trvá asi 4 hodiny. Počas nej je prítomný brahman (kňaz z najvyššej kasty) a tam všetci nosia tie ich obety.

Čo máš na mysli pod tými obetami?

Obety sú vlastne obrovitánske koše plné ovocia. Tie nosia na každú ceremóniu. Okrem toho ich dávajú každý deň pred dvere alebo na cestu. Je to preto, aby sa ochránili pred démonmi. Myslia si totiž, že keď démon prejde okolo ich domu, vezme si z tej obety a nevkročí dnu.

Každý dom má takisto nejaký maličký chrámik. Väčšinou je to nejaká dekorovaná polička na stene. Vždy, keď dovaria obed, do toho chrámika položia jedlo ako poďakovanie za to, že nejaké jedlo majú. A toto robia každý deň.

Bali je krajina rituálov. Je tu asi 13 000 chrámov a dokonca majú aj pravidlá na to, koľko chrámov musí mať každá dedina.

Čo normálne jedávajú?

Na Bali je všetko o ryži. Majú pre ryžu štyri názvy podľa toho, v akom štádiu ryža je. To je vlastne sranda. Pretože ryža na poli sa volá inak ako neuvarená ryža v obchode. Uvarená ryža sa tiež volá inak a potom, keď z tej ryže urobia takú kašu, aj to sa volá inak.

Ryža sa jedáva na raňajky, na obed aj na večeru. Ale najtradičnejšia je asi smažená ryža s vajcom.

Teba baví jesť neustále iba ryžu?

Milujem ryžu, takže som asi na správnom mieste. Ale doprajem si aj niečo iné. Minule som si dala napríklad pizzu, aj keď nakoniec mi z nej bolo celkom zle. Moje telo si už asi zvyklo na indonézske jedlo.

Ale inak ešte milujú cukor. Všetko je tu prehnane sladké. Ako príklad uvediem svoj vlastný omyl. Raz som si v kaviarni objednala ľadový čaj, no zabudla som povedať, aby bol bez cukru. Dostala som 3 dcl pohár s pomerom 2 dcl čaju a 1 dcl sirupu.  

gili_meno_9

Zažila si na Bali nejaký kultúrny šok?

Vzhľadom na to, že som bola už od začiatku v kontakte s lokálnymi ľuďmi, dostala som sa do toho veľmi rýchlo. Ale sú tu veci, na ktoré si treba dávať pozor. Napríklad keď ide človek dovnútra domu, niekam môže ísť obutý a inam nie. Nemôže sa napríklad dotýkať hlavy, nemalo by sa behať v plavkách po ulici. Všetko je to veľmi neslušné. A tieto veci sa treba naučiť.

Ale najväčším kultúrnym šokom pre mňa bola doprava. A stále aj je.

Prečo práve doprava?

Doprava je na Bali najväčšia téma. Teda aspoň pre mňa. Na Bali sa jazdí na skútroch a niekedy mám pocit, že je to každodenný boj o život.

Keď som tu prišla, musela som si prenajať skúter, lebo bez toho sa tu človek nepohne. Skútrom jazdím do školy a každý deň najazdím kopec kilometrov, takže som si na to už zvykla.

O zážitkoch z dopravy by som dokázala rozprávať vkuse. Je to fakt strašné. Nie sú tu žiadne pravidlá.

Nebojíš sa jazdiť na skútri?

Snažím sa nemyslieť na to, že sa mi môže niečo stať. Lebo potom sa mi to stane. Aj keď hneď druhý deň som mala nehodu… Bola to ale moja chyba, lebo som nedávala pozor. Teraz si už dávam väčší pozor.

IMG_0376

Predtým si už niekedy na skútri jazdila?

Nie. Naučila som sa to tu, lebo som musela. Inak by som sa nikam nedostala a nemala by som ani ako chodiť do školy.

Ako sa tam pohybujú napríklad turisti? To si každý prenajme skúter?

Záleží od toho, aký je človek typ turistu. Niektorí turisti áno. Na Bali však nie je mestská doprava alebo iné spoje. K dispozícii sú len šoféri, ktorí vás vyzdvihnú na skútri. To je super pre sólo cestovateľov. Potom sú tu taxíky, za ktoré si turisti riadne priplatia, lebo mnohí nevedia zjednávať. Hlavne taxíkom trvá cesta dvakrát toľko čo skútrom. Na Bali ani poriadne nevedia šoférovať autá. Keď napríklad obiehajú iné auto, nemajú žiaden odhad a väčšinou len spôsobia zápchu.

Tu sa deti rodia už pomaly so skútrom v rukách. Sedemročné dieťa jazdí na skútri, ktorý je väčší než to dieťa.

Okrem taxíkov ešte existujú súkromní prepravcovia. Raz sme si požičali veľké auto so šoférom na 11 hodín a vyšlo nás to na nejakých 60 €.

Ako sa tam normálne pohybujú ceny?

Čo sa týka jedla, väčšinou sa stravujem v miestnych “warungoch” a za smaženú ryžu zaplatím cca 70 centov. Potom sa odveziem 10 minút na motorke a tá istá porcia stojí trikrát toľko :)

Warungy, ktoré nemajú uvedenú cenu, obchádzam. Tam vždy musím zaplatiť turistickú cenu.

Ovocie a zeleninu sa oplatí kupovať na trhu a zjednávať. Napríklad kilo manga stojí asi 80 centov a je ho dosť asi na 2 litre čerstvého džúsu.

Aké máš napríklad priemerné mesačné náklady na život?

V priemere asi 300 €.

Tak to sa tam asi oplatí ísť žiť digitálnym nomádom, nie?

Jasné, je ich tu veľa. Máme tu aj pár dobrých coworkingov. Ja však chodím pracovať do kaviarní a to je celkom v pohode. Hoci internet je oveľa pomalší ako v coworkingu. Na Bali nie je veľmi stabilný internet, ako to poznáme my v Európe. Mám pocit, že internet je tu ako na Slovensku pred 20 rokmi.

Koľko času tráviš prácou?

Mám to rozvrhnuté tak, že sa snažím aspoň 20 — 25 hodín týždenne pracovať pre klientov a popri tom píšem svoj blog. Aj keď mám termíny, stále sa cítim byť dostatočne slobodná a určovať si svoj harmonogram.

Na Bali je napríklad sranda, že sú tu veľmi často sviatky. Vtedy nemáme školu, čo sa snažím využiť na prácu. Akurát nikdy dopredu neviem, kedy bude sviatok, takže sa na to nemôžem spoliehať. Povedia nám to deň vopred alebo ešte v ten deň ráno.

Čo si tam už pocestovala?

Bola som na Jáve, potom na takých dvoch malých ostrovoch pri Bali — Lembongan, Ceningan. Ďalej som bola na Gili Islands. A inak som už prešla skoro celé Bali.

gili_trawangan_6

Čo by si odporučila alebo naopak neodporučila turistom?

Nemám rada Kutu, lebo podľa mňa už nemá s ozajstným Bali nič spoločné. Naopak, som strašne nadšená severom, lebo sú tam tri úžasné jazerá s krásnym výhľadom a je tam veľmi veľa vodopádov. Takže na malej ploche úplne nádherná príroda.

Inak odporúčam každému, kto ide na Bali, aby sa naučil povedať aspoň “ďakujem” a “prosím si”. Sú tu strašne namäkko z toho, keď na nich biely človek spustí po indonézsky. Veľmi si to vážia.

Máš na Bali aj svoje obľúbené miesto?

Najviac času trávim v Canggu, kde sú také tri pláže. Mám strašne rada atmosféru v tejto časti. Je to síce viac turistické a je tam veľa surferov, expatov a nomádov. Dokážem tam stretnúť strašne veľa zaujímavých ľudí, takže mi to vyhovuje.

Aké sú tvoje ďalšie plány? Čo bude, keď skončí ročné štúdium?

To ešte neviem. Mám to otvorené. Teraz si budujem portfólio, snažím sa získať nejaké kontakty a klientov, aby som si mohla financovať cestovanie. Najdôležitejšie pre mňa je, aby som sa mohla stať úplne nezávislou od lokality a aby som nemusela chodiť každý deň na osem hodín do práce. Ale môj dlhodobý cieľ je presťahovať sa do Portugalska, lebo tú krajinu úplne milujem.

Prečo práve tam?

Hmm, ani neviem. Prvýkrát som tam bola pred troma rokmi. Občas má človek taký pocit, že keď niekam príde, úplne cítí, že tam patrí. A to som tam zažila. Momentálne sa učím aj portugalčinu.

A zo Slovenska ti niečo nechýba?

Určite ľudia. Ale okrem toho mi strašne chýba syr. Bože môj, ale fakt! Milujem syry a tu buď vôbec nie sú, alebo sú strašne predražené. A aj vínko by som si k tomu syru občas dala. Ale napríklad víno tu stojí 30 € za fľašu. Celkovo alkohol je tu strašne drahý. Pivo je jediné dostupné, ale to tiež stojí 2 €.

travel_digital_nomad

Keď niekomu na Bali povieš, že si zo Slovenska… vedia si to s niečím spojiť?

Absolútne nie. Oni poznajú Rusko, lebo Indonézia má s Ruskom dobré vzťahy. A keď ma počujú rozprávať po slovensky, myslia si, že som z Ruska. Ale Slovensko nepoznajú vôbec.

Stretla si tam aj nejakých ďalších Slovákov?

Áno, je tu niekoľko ďalších digitálnych nomádov zo Slovenska (napríklad so Silviou Púchovskou som sa už stretla, ona je tu momentálne tiež). Teraz mám pocit, že sa vlastne so Slovákmi stretávam celkom často, lebo napríklad prvé tri mesiace som po slovensky nerozprávala vôbec.

Často som volala mamke, aby sa so mnou porozprávala po slovensky, lebo mi chýbala slovenčina.

Máš nejaký super zážitok, na ktorý rada spomínaš?

Pre mňa bol najväčší zážitok výlet na sopku a východ slnka. Išla som tam s kamarátmi o pol druhej v noci takým lesom, kde som nevedela, aká zver tam na mňa môže vyskočiť. Išli sme len s lampášmi, takže to bolo fakt strašidelné. O pol piatej ráno sme si tam sadli a úplne sme mrzli. Ale potom začalo vychádzať slnko a tým, že sopka bola čelom k jazeru, to bolo strašne nádherné. Zážitok na nezaplatenie. Vtedy som z toho bola strašne rozcítená a vďačná za to, že to môžem zažiť.

Vianoce si tiež trávila na Bali? Aké to tam je v tom čase?

Áno, bola som tu. V celej Indonézii je hlavné náboženstvo islam a je tu len 10 % kresťanov. Keď som zisťovala, ako oslavujú Vianoce, prišla som na to, že je to vlastne také isté ako v Európe. Ráno idú do kostola, potom si dajú nejakú večeru, darčeky — väčšinou šaty alebo peniaze.

Ja som bola na Vianoce s česko-slovenskou komunitou. Organizovala to kamoška. Bolo nás asi 30, mali sme kapustnicu, nejaké koláčiky a bolo to také milé.

Super. Tak ti aspoň nebolo smutno.

Mne ani nie je kvôli Vianociam smutno. Hoci moja mama ťažko zvládala, že som preč. Rodina ma síce podporuje v tom, že som tu, ale nie sú veľmi šťastní z toho, že nie som doma.

Vnímaš nejak, že si expat? Zmenilo sa u teba niečo?

Vnímam to veľmi intenzívne. Na Slovensku som bola úplne iná osoba. Bola som hrozne vystresovaná z práce. Prostredie na Bali ma zmenilo. Uvedomujem si iné hodnoty, ktoré som nevnímala, keď som cestovala po Európe. Je úplne iné cestovať niekde na limitovaný čas a zažiť život ďaleko od komfortnej zóny. Na Slovensku som si síce vždy šetrila na cestovanie, ale stále som bola dosť materialistická. Tie peniaze, ktoré by som utratila na Slovensku za šaty, teraz radšej utratím za lístok na iný ostrov.

Som šťastnejšia a spokojnejšia.

Ľudia sú tu strašne jednoduchí a tešia sa z jednoduchých vecí. To človeka prinúti zamyslieť sa nad sebou. My sa v Európe za niečím naháňame a poriadne ani nevieme za čím. Tu sa ľudia tešia z toho, že svieti slnko a že môžu ísť na pláž.

To znie pekne! Ďakujem za parádny rozhovor. Som rada, že sme to zvládli aj napriek horšiemu internetovému pripojeniu :-)

Ak sa vám rozhovor s Michel páčil, určite ju sledujte aj ďalej na jej blogu www.theonewhowanders.com.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

  • Ernest Sommer Ernest Sommer január 25, at 12:38

    Ja som zvedavy ako si to ona financuje. Ale pamatm sa na navstevy na Slovensku. Ked som ukazal US pas v hoteli vzdy mi pocitali viac.

    Odpovedať
    • Michel Struharova Michel Struharova jún 07, at 11:00

      Ako som v článku spomínala, pracujem ako copywriter - píšem texty pre klientov, to je môj zdroj príjmu :)

      Odpovedať
  • Andrej Andrej január 26, at 14:32

    "Napríklad kilo manga stojí asi 80 centov a je ho dosť asi na 2 litre čerstvého džúsu." Tu nieco nesedi. A sice ako dostat z kila ovocia dva litre dzusu :) Rozhovor ale velmi prijemny a velmi dobre sa mi cital :) Dakujem :)

    Odpovedať

Pridať komentár