Nemám pocit, že by nám bola ekvádorska kultúra nejak veľmi vzdialená

Nemám pocit, že by nám bola ekvádorska kultúra nejak veľmi vzdialená

Košičanka Barbora (alebo Barbi, ako ju celý život všetci volajú) žije mimo Slovenska už od svojich šestnástich rokov.

Prvýkrát do zahraničia vycestovala ešte počas strednej školy, keď si vyskúšala výmenný pobyt v USA.

Po návrate domov sa rozhodla znova odísť a študovať vysokú školu v zahraničí. Štúdium absolvovala v Londýne a počas školy stihla ešte ročný Erasmus program v Nemecku.

Momentálne sa už šiesty rok nachádza v Ekvádore. Čo vás ale možno prekvapí, je to, že na Slovensko by sa veľmi rada vrátila. Čítajte prečo.

Ahoj, Barbi! Prečo práve Ekvádor?

Do Ekvádoru som sa dostala zhodou okolností. Keď som v Londýne končila na univerzite, bývala som spolu so sestrou a obe sme premýšľali nad tým, že by sme chceli ísť niekam cestovať.

Pôvodne sme premýšľali nad nejakým dobrovoľníckym výletom alebo nejakou misiou. Rýchlo sme však zistili, že tieto typy programov sú veľmi drahé. Človek si nič nezarobí a ešte si za to musí zaplatiť.

Pozerali sme sa teda po rôznych možnostiach, ako by sme mohli cestovať aj pracovať zároveň. Napadlo nám, že by sme mohli učiť angličtinu. Tak sme si pozreli na internete rôzne ponuky a prvé, čo sme našli, bol práve Ekvádor. Neboli sme profesionálne učiteľky, ale vedeli sme, že v Južnej Amerike nie je potrebný učiteľský certifikát, a tak sme sa prihlásili. Rovno si nás aj vybrali a takto sme sa dostali do Ekvádoru.

Nepremýšľala si nad tým, že by si ostala žiť v Londýne?

Asi by mi to neprekážalo. Ale keďže sme do toho išli spolu so sestrou a chceli sme cestovať, nakoniec sme to vymysleli takto.

Plánovala si ostať v Ekvádore takto dlho?

Pôvodný plán bol prísť na jeden rok. Ale všetko možné sa zmenilo. Som tu už šiesty rok a sestra tu so mnou už dávno nie je. A ja som sa medzičasom vydala za Ekvádorčana :)

Ako ste sa s tvojím súčasným manželom zoznámili?

Obaja sme kresťania, takže sme sa zoznámili v kostole. Keď sme sa sem so sestrou presťahovali, začali sme tu chodiť do kostola a tam sme sa zoznámili a stali kamarátmi.

image3

Kedy ste sa vzali?

Náš vzťah sa začal asi po pol roku, čo som bola v Ekvádore, a vzali sme sa asi o rok a pol neskôr.

Takže teraz spätne neľutuješ, že si do Ekvádora šla a ostala tam?

Nie, určite to neľutujem. Ale ako všade, aj tu to má svoje muchy. S medzinárodným manželstvom sú často spojené problémy ako vybavovanie papierov, víza, cestovanie za rodinou na Slovensko a celkovo aj to, aké rozhodnutia urobíme pre našu budúcnosť.  

Aké je pre teba žiť s Ekvádorčanom?

Úplne normálne :-) Nemám pocit, že by bol medzi nami nejaký veľký rozdiel. Ekvádorská kultúra je síce iná, ale v rodinných a ekonomických záležitostiach nám nie sú až takí vzdialení. Nie je to tak, že by sme mali nejaké extra iné zvyky alebo podobne. Ale spája nás hlavne to, že máme spoločnú vieru.

428361_10151221837295374_1184574907_n

Čo jazyková bariéra medzi vami?

Vďaka tomu, že som pred tým bola v Amerike aj v Anglicku, som si zvykla premýšľať v angličtine a nie je to pre mňa bariéra. Je jasné, že mi občas v angličtine chýbajú rôzne vyjadrovacie zvraty a frázy, ale pre náš vzťah to zase nie je až také podstatné.

Rozprávate sa teda po anglicky alebo aj po španielsky?

Rozprávame sa po anglicky, ale už do toho miešame aj španielčinu.

Ty si vedala po španielsky, keď si sa do Ekvádoru presťahovala?

Nie, zo španielčiny som nevedela vôbec nič. Na strednej aj na univerzite som sa učila nemčinu, takže to bol úplne iný smer. Pred odchodom som sa síce snažila troška učiť a počúvať rôzne lekcie na internete, ale veľmi mi to nepomohlo.

Teraz už španielčinu ovládaš?

Áno, rozprávam po španielsky, ale nemôžem zase povedať, že by som mala nejakú 100% gramatiku, pretože som španielčinu nikdy neštudovala. Viem len to, čo som pochytila tu. Takže sa v pohode dorozumiem, ale napríklad písať veľmi neviem.

Španielčina pre nás nie je až taký ťažký jazyk. Napríklad v angličtine sa slová vyslovujú inak, ako sú napísané. V španielčine sa vyslovuje tak, ako je to napísané, takže sa to ľahšie chytá a pamätá. Ale slovesá sa na rozdiel od angličtiny skloňujú, a to mi robí často problém.

Ako dlho ti trvalo, kým si po španielsky začala rozprávať?

Asi tak 6 mesiacov.

Haha, to mi príde už ako nejaký vzor. Pretože takto je to fakt u všetkých expatov :)

Kým si sa naučila po španielsky, mala si nejaký problém v Ekvádore fungovať iba s angličtinou?

Tým, že sme boli učiteľky angličtiny a pohybovali sme sa medzi ostatnými učiteľmi a študentmi, nebol to nejaký väčší problém. Ale keď chce ísť človek ďalej a mať s Ekvádorčanmi aj nejaký vzťah, tam to už ide bez španielčiny ťažšie. Ale to aj kvôli tomu, že som v menšom meste, takže tu rozpráva po anglicky málokto.

Najväčší problém s angličtinou majú v Ekvádore staršie generácie. Čo je dosť podobné tomu, ako je to u nás na Slovensku.

Môžeš mi povedať niečo o Ekvádore?

Ekvádor je v Južnej Amerike pomerne malá krajina. Super zaujímavé je na nej to, že má tri pásma. Je tu pobrežie “Costa”, sú tu hory “Sierra” a je tu amazonský dažďový prales “Oriente”. Zároveň Ekvádoru patrí súostrovie Galapágy, takže má dokopy 4 rôzne časti, ktoré sa dajú navštíviť. Ekvádor je jedna z krajín s najväčšou biodiverzitou na svete, je tu veľa národných parkov a ekologických rezervácií. Je tu aj veľa sopiek a prednedávnom sa zistilo, že sopka Chimborazo je pri počtoch od stredu zeme vyššia ako Mount Everest. V skratke, Ekvádor je raj pre turistov, je tu množstvo aktivít a miest, ktoré sa dajú navštíviť.

Ekvádor má aj zaujímavú históriu — mestá Quito a Cuenca sú zápísané na zozname svetového dedičstva Unesco. Jednou zaujímavosťou pre nás Slovákov je to, že v Quite žil a pracoval aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý tam má aj pamätnú tabuľu.

Moje mesto sa volá Loja, je v horách, takže mi to tu úplne vyhovuje, lebo nemám rada horúčavy, a tak som rada, že som neskončila na pláži alebo v džungli :-) V horách je celý rok rovnaké počasie. Nikdy nie je príliš zima alebo príliš horúco. Strieda sa dážď alebo slnko, ale počasie je stále tak na rifle, tričko a tenkú bundu.

V meste, kde žijem, je asi 200 000 obyvateľov. Populácia v Ekvádore je zmiešaná. Sú tu Španieli, domorodé kmene, rôzne kultúry, ktoré žijú v džungli, a je tu aj afroekvádorská menšina. Najpočetnejší sú však mestici, potomkovia španielskych kolonistov a domorodcov.

423100_10151221819130374_847734847_n

V džungli sa ešte dajú normálne stretnúť rôzne kmene alebo tieto spomínané kultúry?

Áno. Ale väčšinou tie kultúry žijú na okrajoch džungle, takže normálne dochádzajú do mesta do školy alebo do práce. Sú to už skôr také mestské kultúry, akurát stále žijú vo svojich komunitách.

Džungľa v Ekvádore je veľmi hlboká, takže tu sú aj také komunity, ku ktorým sa nedá dostať. Musí sa tam ísť napríklad lietadlom alebo helikoptérou.

Je Ekvádor nebezpečný?

Myslím si, že vo veľkomestách trochu áno. Ale tu, kde som ja, a v menších mestách nemám pocit, že by tu nebolo bezpečne. Nie je tu nejaká kriminalita alebo tak. Zo začiatku sme si tiež neboli so sestrou isté a dávali sme si veľký pozor. Ale je to tu úplne v pohode. Ľudia tu žijú normálnym životom, takže to nie je tak, že by tu človek vošiel do nejakého drogového kartelu. Vždy si treba dávať pozor na krádeže, ale to asi všade.

Čo chudoba? Je Ekvádor chudobná krajina?

V Ekvádore je chudobná periféria, mimo miest žije veľa ľudí v chatrčiach. Ale ako celok krajina za posledných 6 rokov veľmi vyrástla. Sú tu nové cesty, moderné školy a nemocnice. Takže by som nepovedala, že je to chudobná krajina. Skôr je tu vidieť ten veľký extrém medzi chudobnou a bohatou vrstvou.

Akí sú Ekvádorčania?

Sú veľmi priateľskí, zhovorčiví a veľmi emotívni. V každej krajine sa nájdu všelijakí ľudia. Ale tu sú vo všeobecnosti skutočne priateľskí, majú veľké srdce a hlavne sú rodinne založení. A milujú šport a hudbu.

1935117_312830830373_752116_n

Takže si medzi nich nemala problém zapadnúť?

Nie, to vôbec nie. Aj všetci žiaci, ktorých som učila, boli strašne milí. Miestami sa až cítim ako ich kamarátka a nie ako ich učiteľka. Dokonca by som povedala, že je tu niečo ako “pozitívna diskriminácia” voči cudzincom.

Stretávaš sa predovšetkým s domácimi alebo s medzinárodnými ľuďmi?

Aj, aj. Mám veľa medzinárodných kamarátov, pretože hlavne na začiatku sme boli viac medzi učiteľmi. Ale teraz po šiestich rokoch tu už mám svojich kamarátov a manželovu rodinu. Takže teraz som už viac s domácimi.

Poznáš v Ekvádore aj nejakých Slovákov?

Momentálne viem iba o jednom Slovákovi, ktorý tu je, ale nestretávame sa. Okrem toho tu boli dve Češky, ktoré so mnou pracovali na univerzite a s ktorými som chvíľu aj bývala. A potom tu rok bola ešte kamarátka Slovenka, ktorej som pomohla nájsť prácu.

Mala si v Ekvádore nejaký kultúrny šok?

Určite áno. Celkovo to bolo iné, pretože ľudia sa správajú inak a aj celý systém v krajine funguje úplne inak. Človek sa musí všetko naučiť ako keby odznova. Aj to, že som zo začiatku nevedela jazyk, mi spôsobilo mierny kultúrny šok.

Na začiatku ma strašne zarazilo aj to, že ľudia chodia všade neskoro. Ak je niečo naplánované na šiestu, v skutočnosti to začína o osmej.

Ale inak ten kultúrny šok nebol nejaký negatívny. My sme sa vtedy veľmi tešili, že sme tu a chceli sme hlavne veľa objavovať a spoznávať.

12359870_10156399454180533_1864451660521274379_n

Majú Ekvádorčania nejaké špeciálne zvyky?

Zvykov je tu veľa. Hlavne preto, že sú tu tie rôzne skupiny a kmene, ktoré majú veľmi veľa svojich zvykov.

Ale tým, že je to katolícka krajina, veľa zvykov je spojených s katolíckymi sviatkami. Napríklad majú sviatok, keď príde Panna Mária do mesta a všetci idú za ňou.

Ďalej na Nový rok si všetci postavia také bábky, ktoré reprezentujú niekoho z rodiny. O polnoci tú bábku spália a preskakujú cez ňu. Toto má nechať starý rok za sebou a priniesť nové veci do nového roka.

Ďalej je zaujímavé, že keď majú karneval, je to podobné našej Veľkej noci. Ohadzujú sa vajíčkami a vodou :-)

Potom je tu takisto veľa zvykov spojených s jedlom. Vždy majú nejaké špecifické jedlo — napríklad na Všetkých svätých majú špeciálny fialový kukuričný nápoj s ovocím alebo na Veľkú noc krémovú rybaciu polievku.

Čo také tam stojí za to ochutnať?

Haha, ekvádorské jedlo a ja sme boli stvorení pre seba. Tie mangá, papáje, rôzne druhy banánov, avokáda a najúžasnejšia horká čokoláda sú super. Jedlo je rôznorodé vďaka tomu, že krajina je rozdelená na pásma a každá oblasť má svoje špeciality. Na pobreží je veľa morských plodov, v horách je zase veľa polievok a kukuričných výrobkov. Ale po celý rok je tu ovocie a zelenina od výmyslu sveta.

Osobne určite odporúčam rybacie polievky ako ceviche a encebollado. Encebollado je cibuľovo-rybacia polievka a je sa s citrónom, praženou kukuricou a popkornom. Potom majú rôzne veci z platánov, čo sú vlastne banány, ktoré sa musia uvariť. A potom z toho robia niečo ako naše pirohy, ale väčšie a plnené mäsom.

No a jedna špecialita na horách je opekané morské prasiatko — cuy. Vyzerá to, ako keby opekali potkana :-) Nemá to veľa mäsa, ale všetci si to veľmi pochvaľujú, lebo je fakt dobré. No zároveň aj veľmi drahé.

1919009_344880365373_7273051_n

Ešte stále pracuješ v jazykovej škole?

Áno. Od prvého roku som toho ale vystriedala viac. Pracovala som v jazykovej škole, na strednej škole a dokonca aj na univerzite. Medzičasom sme boli s manželom ešte rok a pol na Slovensku a odkedy sme sa vrátili, opäť pokračujem s prácou v jazykovke a niekoľko hodín robím aj na univerzite.

Pôvodne si učiteľku ani robiť nechcela a takto dlho ti to vydržalo.

Presne tak. Vôbec som si nemyslela, že budem učiteľkou. Stále s tým mám taký vnútorný boj, lebo sa ani ako učiteľka necítim. Často som aj nervózna, keď idem na hodinu, pretože nie som rada stredobodom pozornosti. Radšej pomáham v menších skupinkách alebo individuálne.

Ale túto prácu mám fakt rada. A hlavne v Ekvádore je to super. Mám totiž kamarátov a známych, ktorí robia učiteľov v Európe a to je úplne iný príbeh.

V Európe je vzťah študenta a učiteľa úplne iný a viac formálny. V Ekvádore je to menej formálne a oveľa príjemnejšie.

Keby chcel ísť niekto učiť angličtinu do Južnej Ameriky, čo všetko musí absolvovať?

Záleží od toho, či chce človek učiť v jazykovke alebo na strednej škole či univerzite. Keď sme sem prvýkrát prišli my, tak sme tu iba poslali video, vďaka ktorému nás vybrali. Ale to záleží od jazykovky. Od tej doby sa toho veľa zmenilo. Ale ako som už spomínala, mala som jednu kamarátku zo Slovenska, ktorej som pomohla dostať sa sem. A vtedy im stačilo, že už učila v jazykovke a že niekde v zahraničí študovala. Každopádne na univerzitách môžu učiť len profesionálni profesori, ktorí si robia doktorát.

11900048_986402524737709_7945278814751410375_n

Ešte sa chcem vrátiť k tomu, čo si trocha v jednej otázke načrtla, a to že ste boli rok a pol na Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?

V určitej chvíli sme sa začali rozhodovať, či ostaneme v Ekvádore dlhodobo a vytvoríme si tak aj nejaké väčšie záväzky, alebo skúsime ísť aspoň raz na Slovensko. Nakoniec sme sa rozhodli, že skúsime aj Slovensko a budeme s mojou rodinou.

Veľa ľudí nám vravelo, že máme ísť niekam “medzi”. Napríklad do Španielska. Ale my sme sa zhodli na tom, že nechceme zase začínať odznova. Chceli sme byť buď pri jednej, alebo pri druhej rodine.

Prečo ste teda na Slovensku neostali?

Pretože tam pre nás nebola žiadna pracovná príležitosť. A aj keby sa niečo našlo, tak by sme sa z tých peňazí nikdy nevedeli postaviť na vlastné nohy.

Ekvádor je krajina tretieho sveta, ale žije sa nám tu lepšie ako na Slovensku.

Bolo nám veľmi ľúto, že nemôžeme na Slovensku ostať a popravde sme nevedeli čo ďalej. Ja by som na Slovensku aj ostala, pretože tam mám rodinu. Ale nájsť si prácu je fakt náročné. Pre mňa by to ešte šlo, ale pre manžela vôbec. Takže sme nemali východisko, len sa vrátiť naspäť do Ekvádoru.

Myslíš, že sa ešte niekedy na Slovensko vrátite?

Keď sme si na Slovensku niekoľko mesiacov hľadali prácu a stále bez odozvy, museli sme sa rozhodnúť čo ďalej. Rozhodli sme sa vrátiť naspäť do Ekvádoru, ale došli sme takisto k tomu, že sa ešte raz pokúsime na Slovensko vrátiť. Ale len v prípade, že budeme mať prácu alebo nápad na nejaké fungujúce podnikanie. Takže možnosť vrátiť sa na Slovensko určite nevylučujeme. Bolo by mi veľmi ľúto túto možnosť vylúčiť. Hlavne kvôli mojej rodine.

Ako sa páčilo na Slovensku tvojmu manželovi? Odhliadnuc od toho, že sa vám nepodarilo nájsť si prácu?

On už bol na Slovensku aj predtým na mesiac, takže viac-menej vedel, ako to na Slovensku vyzerá a nebol to pre neho nejaký šok. Celkovo sa mu krajina veľmi páčila, ale myslel si, že životná úroveň bude vyššia a to ho celkom šokovalo. Hlavne čo sa týka platov a služieb, ako napríklad zdravotníctvo.   

Ale chodil aj na slovenčinu, učil sa po slovensky a našiel si vďaka tomu aj kamarátov. Často sme chodievali na výlety a spolu s rodinou spoznávali okolie, takže v tomto smere to bolo veľmi príjemné.

Naučil sa niečo po slovensky?

Niečo áno. Sem-tam mi rozpráva niečo po slovensky a je to celkom vtipné.

Ale je super, že mal vôbec takú možnosť. Na Slovensku je totiž organizácia IOM, ktorá organizuje kurzy slovenčiny pre cudzincov zdarma. Je to v rámci nejakého integračného programu, takže to bolo super.

Čo ti (okrem rodiny) momentálne zo Slovenska najviac chýba?

Trocha mi chýba zima a sneh. Veľmi rada totiž lyžujem a už som roky nelyžovala. Takže mi nechýba zima ako taká, ale sneh a možnosť si zalyžovať.

Boli tvoji rodičia za tebou v Ekvádore?

Boli tu iba raz, keď sme mali svadbu. Ale chceli by ešte prísť, takže to možno ešte tento alebo budúci rok vyjde.

Ako vyzerá taká ekvádorská svadba?

Nie je to nič exotické. Svadby sú dosť na americký štýl. Teda aspoň v mestách. Samozrejme, niektoré kultúry majú vlastné zvyky a tradície, ale na takej svadbe som ešte nebola.

Naša svadba bola dosť podobná slovenským svadbám. Dokonca sme mali menej zvykov ako majú väčšinou slovenské svadby. Bola to klasická svadba v reštaurácii a na ekvádorské pomery to bola celkom malá svadba. Mali sme “iba” 150 ľudí a to bolo len z manželovej strany. Oni zvyknú pozývať aj 300 — 400 ľudí. A je to opačne ako na Slovensku, kde môže prísť na obrad ktokoľvek a na párty idú iba najbližší. V Ekvádore príde na obrad iba najbližšia rodina a na párty idú všetci.

Na našej svadbe bolo pre mňa veľmi pekné to, že sme mali obrad vonku pod stanom s výhľadom na hory.

395402_10151305169880533_2099670653_n

Čo ti dala do života tvoja skúsenosť so životom expata?

V mojom živote sa veľa zmenilo, ale keďže žijem v zahraničí už od 16-tich, nebola tá zmena až taká drastická. Čím som však staršia, tým viac si uvedomujem, ako má všetko v živote svoje pozitíva aj negatíva.

Ale to, že som expat, ma naučilo viac pochopiť ľudí a dalo mi to nový pohľad na život a na to, ako žijú iní ľudia. Takto človek viac chápe iné kultúry a zároveň si váži tú svoju.

Je niečo, čo by si ešte rada dodala na záver?

Určite by som rada vyzvala všetkých Slovákov, aby si skúsili život v zahraničí. A ak by ste sa rozhodli prísť napríklad sem do Ekvádoru, či už za prácou alebo len na výlet, určite sa mi ozvite. Rada vám s čímkoľvek pomôžem, takže s tým môžete rátať.

Super! Za všetkých expatov aj neexpatov ti za túto možnosť ďakujem. A takisto ďakujem za super rozhovor a možnosť nakuknúť do tvojho expat života.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

  • Miso Miso jún 21, at 22:45

    Hi, ako sa ti mozem ozvat ohladom prace, ci cestovania v ekvadore?

    Odpovedať
    • Gabka Gabka jún 30, at 13:32

      Ahoj, napíš nám na info@nasiexpati.sk a dáme ti na Barbi kontakt :-)

      Odpovedať
  • Stefan Stefan november 17, at 16:37

    Dobry den rad by som sa dal do kontaktu s Barbi ak je to mozne :)

    Odpovedať
  • Adam Briatka Adam Briatka september 22, at 16:36

    Zdravím, mohol by som aj ja poprosiť kontakt na Barbi? rád by som poprosil o info ohľadom práce, ďakujem :)

    Odpovedať
  • Lucia Lucia apríl 18, at 19:38

    Zdravim, mohla by som poprosit kontakt na Barbie? Pohybuje sa na miestach, kde som ja kontakt na svojho brata stratila. Dakujem

    Odpovedať
  • Adriana Lennerová Adriana Lennerová máj 02, at 12:43

    Ahoj. Som rada že som našla také podrobné informácie o živote v Equádore. Čaká nás asi svadba v Quito. Rada by som mala kontakt na Barbi. Ďakujem

    Odpovedať

Pridať komentár

Kliknite sem pre zrušenie vašej odpovede.