Moja mama vraví, že som sa mal narodiť ako Číňan

Moja mama vraví, že som sa mal narodiť ako Číňan

Aj keď sa to podľa mena na prvý pohľad nemusí javiť ako jasná vec, Pavel Dvořák je Slovák. Jeho rodičia sa síce narodili v Čechách, ale ešte ako deti sa presťahovali na Slovensko.

Pavlovho otca, ktorý sa venuje slovenskej histórii, možno poznáte z televízie alebo vďaka niektorej z mnohých kníh.

Pavel junior žije ako expat v Číne už viac ako 7 rokov. Pracuje ako tlmočník čínštiny a organizuje zájazdy po Číne pre českých a slovenských záujemcov. Okrem toho sa venuje fotografovaniu a jeho krásne fotky môžete sledovať aj na Instagrame.

7 rokov žiješ v Číne. Prečo práve táto krajina?

Čína bola mojím snom od detstva. Ani presne neviem prečo. Všetko to začalo filmom Jackieho Chana. Keď som bol približne v 3. ročníku na základnej škole, tak mi jeho film prvýkrát doniesol môj spolužiak. Úplne som si film zamiloval a pozeral som ho neustále dokola. Časom môj záujem o herca prerástol na záujem o Čínu.

Začala ma zaujímať história a dejiny, jazyk, bojové umenia, čaj a ďalšie kultúrne zvláštnosti. O jazyk som sa začal zaujímať už na základnej škole, keď som sa v 9. ročníku prihlásil na súkromné hodiny čínštiny. Na strednej škole som sa prihlásil na jazykovú školu v Bratislave a výber vysokej školy bol už tým pádom prirodzený.

Moja mama vraví, že som sa mal pôvodne narodiť ako Číňan, ale niekto to poplietol. Je to vo mne naozaj celý život.

cina

Akú vysokú školu si presne vyštudoval?

Študoval som v Olomouci kombináciu sinológie a hispanistiky.

Môžeš to troška bližšie vysvetliť?

Sinológia je veda o Číne. Mali sme všetko od linguistických predmetov (morfológia, syntax, lexikológia, fonológia, znaky, klasické písmo…) až po predmety o Číne ako takej. To bola samozrejme geografia, moderná história (po roku 1911), ale aj politické zriadenie súčasnej Číny, literatúru a iné.

V Olomouci je odbor zameraný najmä na súčasnú Čínu a klasická Čína sa preberala až v postgraduálnom štúdiu. K tomu som sa už nedostal. Avšak klasická história je extrémne zaujímavá, a tak sa v tejto oblasti vzdelávam aj sám, najmä cez výborný podcast China history podcast. Vrele odporúčam.

Hispanistika je v podstate to isté, akurát jazyk je španielčina a vedné predmety sú o Španielsku a Latinskej Amerike.

Latinská Amerika alebo Španielsko ťa nelákali?

Lákali a stále lákajú. V Španielsku som aj nejakú dobu pobudol. Dva mesiace som bol na juhu, z toho väčšinu času v Malage. Najviac som bol ale v Barcelone. Tam som sa vracal každý rok na jedno- až dvojmesačné pobyty. Dá sa povedať, že som chodil na “pracovné dovolenky”. Ako tanečník som si tam chodil zarábať tancom. Do Latinskej Ameriky som sa, žiaľ, ešte nedostal. Moja láska k Číne bola vždy silnejšia ako láska k španielsky hovoriacim krajinám. I keď ich mám tiež veľmi rád.

Už som sa chcela začať pýtať na Čínu, ale zaujalo ma, že si bol tanečník. Ako si sa k tomu dostal?

V podstate to tiež bolo kvôli Číne, pretože som chcel cvičiť kung-fu. Avšak tam, kde som vyrastal, to nebolo možné. Dal sa tancovať len break dance. Ten vznikol práve kombináciou kung-fu (najmä teda z toho, že tanečníci v Bronxe pozerali hongkonské kung-fu filmy), capoeiry (aj tú som chvíľu robil) a tancov na hudbu funk.

Nuž, a tak som si povedal, že začnem s break dancom a neskôr prejdem na kung-fu. A to sa nikdy nestalo, ale pri break dance som zostal doteraz. Bude to už pomaly 15 rokov. Odvtedy som zistil aj to, že kung-fu je nesprávny výraz, preto prosím každého odborníka, aby mi odpustil jeho používanie.

break-dance

Kedy si sa teda úplne prvýkrát ocitol v Číne a ako dlho si tam ostal?

Prvýkrát som prišiel v roku 2009. Išlo o ročné štipendium. Na konci roku 2011 som potom skončil školu a o pár mesiacov som bol naspäť v Číne. Približne od marca 2012 som natrvalo v Šanghaji.

Keď si tam išiel, určite si mal nejaké očakávania. Naplnili sa?

Popravde som vôbec nevedel, čo čakať. Na škole nám rozprávali o Číne šialené príbehy, o Číňanoch rozprávali takmer ako o ľuďoch z inej planéty. Dnes už viem, že sa každý profesor chcel pochváliť svojimi zážitkami, ale zabudli nám povedať, že Číňania sú vlastne normálni ľudia a že tie ich fantastické príbehy bol napríklad jeden deň v roku a častokrát ešte z minulého storočia. To spôsobilo, že sme sa všetci trochu Číny báli, nevedeli sme, aké to tam naozaj je.

Moje očakávania boli len tri. Že budem mať Čínu a Číňanov rád, že majú dobré jedlo a pekné ženy. Všetky tri sa naplnili.

Mal si aj nejaký kultúrny šok? Respektíve, čo ti najviac utkvelo v hlave po príchode?

Popravde prekvapovali ma iba maličkosti. Že napríklad svetlá sa na chodbe rozsvecujú zvukovým senzorom a nie pohybovým ako u nás. Až po roku neustáleho vyskakovania na chodbách bez výsledku mi to niekto povedal.

Ale veľký kultúrny šok ma nečakal. Čína je moderná veľmoc, zase až tak odlišná od nás nie je. Väčší kultúrny šok som zažil napríklad v Indii. Je to možno aj tým, že v Číne som sa naozaj vždy cítil ako doma.

cinska-zena

Čo bolo pre teba tým hlavným impulzom, že si sa aj po skončení štúdia vrátil do Číny opäť a natrvalo?

To nebol impulz. Ja som ani nechcel odísť. Bol som zúfalý z toho, že sa musím vrátiť. Ale musel som skončiť školu. Potom to bola len otázka príležitosti. Ísť len tak naslepo som sa bál. Nepoznal som tu dosť ľudí a celkovo som na to nemal odvahu.

Preto som si našiel prácu ako turistický sprievodca v jednej cestovnej kancelárii. Prišiel som sa na prvý zájazd zaúčať ako sprievodca, a keď som už mal odísť, tak som si položil otázku, prečo zase chcem ísť domov? Veď chcem ostať v Číne. A tak som nenastúpil do lietadla  a zostal som tu.

Ale keby sa to nestalo, asi by som sa dostal aj do tej Latinskej Ameriky, lebo hneď nato som mal mať zájazd tam.

Aké boli tie začiatky? Keď si nenastúpil do lietadla, začínal si predsa len dosť naslepo.

To áno. Musel som sa naučiť predierať sa životom. Moja prvá práca bola neplatená stáž vo firme, ktorá učila čínštinu. Ale Šanghaj je extrémne drahé mesto a s neplatenou prácou je to dosť náročné. Tak som popritom robil ešte v ďalších dvoch zamestnaniach.

Nemal som však poriadne vyriešené víza, a tak som musel chodiť približne každé dva týždne viac ako 20 hodín vlakom do Hong Kongu kvôli pečiatke, otočiť sa hneď za hranicou a ísť zase 20 hodín späť. Nemal som peniaze, takže som chodil treťou triedou  na sedenie. Ležadlá boli pre mňa nedostupné.

Časom sa mi však podarilo osamostatniť sa. Začal som sa živiť ako tlmočník, dnes mám aj svoju cestovnú kanceláriu a robím netradičné výlety po Číne. Ale neustále sa musím učiť niečo nové.

Teraz si už však zabývaný, podnikáš a oženil si sa s Číňankou. Zaujíma ma, ako si sa spoznal s manželkou a ako si si následne vybudoval nejakú komunitu známych a kamarátov.

V 2010 som pracoval na Shanghai Expo. Tam som sa spoznal s kamarátkou, ktorá mi poskytla gauč, na ktorom som býval svoje prvé tri mesiace v Číne. Jeden večer pozvala na večeru kolegyňu z Expa, ktorá zmeškala metro a musela u kamarátky prespať tiež. Takto sme sa zahovorili do neskorej noci a “prekecali” sme sa až do manželstva.

Smiešne na tom bolo, že sme už v roku 2010 pracovali takmer hneď vedľa seba a určite sme sa stretli. Reálne sme sa spoznali ale až o dva roky neskôr.

Kamarátov som si našiel cez šport. Stále tancujem i keď už nie veľmi aktívne. Okrem toho chodím na gymnastiku a ďalšie tréningy. A vďaka fotografii som tiež spoznal zaujímavých ľudí.

s-manzelkou

Máš cestovnú kanceláriu Bamboome. Čo ten názov znamená?

Bambus v Číne symbolizuje jeden zo 4 aspektov ušľachtilosti. Ušľachtilý človek má byť silný, priamy, vytrvalý a elegantný ako bambus, jeho srdce má byť pripravené prijať všetko a všetkých, tak ako je bambus dutý – ochotný prijať do svojho vnútra všetko.

U nás na Západe je zase bambus symbolom Číny, Ázie. Preto názov Bamboome symbolizuje ako preniesť trošku z vlastností bambusu na každého, kto o to stojí („me“ anglický výraz pre „mňa“) . A rovnako veríme, že ľudia sú ochotní pre svoje sny sa v Číne trochu počínštiť, troška sa „pobambusiť“.

Kto bol najzaujímavejší človek, pre ktorého si doposiaľ tlmočil?

Rozhodne Jackie Chan. To bol pre mňa splnený (nevyslovený) sen. A potvrdenie toho, že presťahovať sa do Číny bola správna voľba. Ďalším bol určite Jiří Menzel, s ktorým som strávil týždeň a je to úžasný človek.

jackie-chan

Ako by si opísal život v Číne troma vetami?

Vždy prekvapujúci a rôznorodý. Nechodí sa sem chudnúť. Číňanov je veľa.

Človek tam teda skôr priberie? Nejedia oni len samú ryžu?

Paradoxne z ryže sa priberá dosť :) Ale tú práve až tak nejedia. Veľa ľudí je tým dokonca zaskočených. V reštaurácii ryžu nedávajú vôbec, alebo ju dávajú, až keď je všetko zjedené. Je totiž neúctivé jesť ryžu v dobrej reštaurácii, kde je dobrý kuchár. A hlavne, ak je tam aj hostiteľ. Hosť sa má nasýtiť z jedla a nie z ryže. Ryža sa dá až nakoniec, keď človek nevládze. To práve preto, aby hosť ukázal, že sa naozaj dobre najedol a už do seba nedá ani zrnko ryže.

Ale vetu “nechodí sa sem chudnúť” musím asi vysvetliť. Stretávam sa s ľuďmi, čo odmietajú čínsku stravu, lebo si už dopredu urobili názor a myslia si, že im nebude chutiť, pretože ani na Slovensku im nechutí. Následne sem prídu s presvedčením, že tu budú aspoň chudnúť. Má to ale dva veľké problémy. Európska čínska kuchyňa nemá s tou pravou takmer nič spoločné. V Číne je jedlo neuveriteľne rôznorodé a pestré, a ani jedno nechutí ako to na Slovensku. Nechutí vám kuchyňa v južnej Číne? Nevadí, ochutnajte severskú.

Rovnako ako u nás je španielska a nemecká kuchyňa odlišná, tak aj v Číne je napríklad pekingská a šanghajská kuchyňa diametrálne iná. V Číne sa je veľa a dobre. Avšak nepriberá sa tak ako z našej kuchyne, lebo sa nekonzumuje chlieb a pečivo, sladké a ani veľa príloh. Naopak, človek sa po dlhšej dobe v Číne cíti ako detoxikovaný, ale zároveň dobre najedený. Pre mňa osobne to najlepšie platí o yunnanskej strave, ktorú považujem za najlepšiu. Je celá založená len na čerstvosti a kvalite ingrediencií. Preto tá pravá sa dá ochutnať len v provincii Yunnan. Prirovnal by som ju k talianskej kuchyni v Európe – jednoduchá, ale bez dobrých ingrediencií sa pripraviť nedá.

Aké sú ceny, priemerné platy a celkovo náklady na život?

Záleží od lokality. Veľké mestá sú drahšie, malé mestá lacnejšie. Vidiek je extrémne lacný.

Slovensko mi príde v porovnaní s Šanghajom krásne lacné. Aj Praha.

Najvýraznejší rozdiel je v cenách alkoholu. Reštaurácie sa ťažko porovnávajú, lebo v každom meste je veľký výber. Od tých, ktoré sú lacnejšie, až po tie veľmi drahé. V zásade platí pravidlo, čo je čínske, je lacné, čo nie je, je drahé.

Nehnuteľnosti sú drahšie. Najmä v mestách ako Šanghaj a Peking. Napríklad v Šanghaji vo vzdialenom centre byty začínajú na sume 8000 eur za meter. V absolútnom centre vo finančnej štvrti Lujiazui nájdete byty aj za 50 miliónov eur. Peking je ešte drahší.

Shangri-la 2017

Čo Číňania? Aké ich vlastnosti máš napríklad najradšej a čo ti na nich naopak prekáža?

Mám rád ich dobrosrdečnosť a schopnosť vychutnať si život, nech je akokoľvek ťažký. Milujem ako chodia cvičiť, ako sa stretávajú a ako si na jedlo vyhradzujú nedotknuteľné miesto vo svojich životoch. Prekáža mi ich posadnutosť materiálnymi hodnotami a v našich očiach “nekultúrnosť” akou je predbiehanie sa v radoch, pľuvance a nerešpektovanie osobného priestoru. To sa však na jednej strane mení k lepšiemu a na druhej strane sa im to nedá vyčítať. U nich to inak nikdy nebolo a je ich viac ako miliarda.

Cítiš sa vôbec ako expat / cudzinec?

Popravde ani veľmi nie. Ja nechodím do expat komunity Slovákov a Čechov (je dosť veľká). S expatmi sa stretávam len na tréningoch. A aj to je témou skôr šport. No a inak žijem svoj čínsky život. Mám čínsku rodinu, priateľov, každý deň komunikujem čínsky, cestujem po Číne viac ako Číňania. Sú samozrejme veci, ktoré mi vždy pripomenú, že som cudzinec. Víza, rady na imigračnom na letiskách a ďalšie, najmä byrokratické veci.

A Číňania ťa prijali medzi seba v pohode? Neberú ťa naopak oni ako cudzinca?

Myslím, že nie. Rodina ma prijala bez problémov a rovnako aj kamaráti ma berú úplne prirodzene. Veľa tomu napomáha aj to, že poznám ich kultúru a viem reč. Paradoxne niekedy viem reč lepšie ako oni, pretože v Číne je množstvo dialektov úplne odlišných od tej oficiálnej čínštiny. Každý Číňan je bilinguálny od detstva, avšak ľudia zo vzdialených provincií sa tú oficiálnu čínštinu učia ťažšie. Je totiž založená na severských dialektoch.  Rovnako aj po Číne cestujem oveľa viac ako bežný Číňan, a tak sa ma niekedy aj oni pýtajú, kam by mali ísť na dovolenku. Ale žena si zo mňa aj tak stále uťahuje, že som “shalaowai” – strelený cudzinec.

Zhangjiajie

Chceš sa vôbec niekedy vrátiť naspäť na Slovensko alebo je Čína tvoja finálna destinácia?

Na Slovensko nie. Ak by sme šli preč z Číny, tak do Prahy. Ale ak to situácia dovolí, zostaneme v Šanghaji.

Máš väčší vzťah k Prahe ako k Slovensku?

Väčší vzťah mám k Slovensku. Ale stal sa zo mňa mestský človek. A rovnako aj moja žena je mestský človek. A po Šanghaji pre nás Bratislava nie je mesto (aby sme sa vyhli argumentácii v komentároch, v očiach Číňanov musí mať mesto metro:)), v Budapešti sa ani jeden nedorozumieme a Viedeň nemáme veľmi radi. Do končín, kde nemáme zázemie sa nám ísť nechce, lebo znova začínať od nuly je namáhavé.

A v neposlednom rade moja klientela je vo veľkej miere z Česka a Slovenska. Okrem toho je Praha podľa môjho názoru a aj podľa názoru mnohých mojich scestovaných kamarátov, jedno z najlepších miest na život na svete. Taktiež je v Prahe výborná komunita freelancerov, cestovateľov a aj tlmočníkov. Chodím do Prahy každý rok a vždy sa tam cítim príjemne. Avšak ako vravím, to je iba plán B. Plán A je stále Šanghaj, len tie byty sú tu drahé.

Máš nejakú radu alebo odporúčanie pre niekoho, kto premýšľa nad životom v Číne alebo sa tam práve presťahoval?

Čítať môj blog o Číne :)

Pavel, ďakujem krásne za super rozhovor. Vidno, že svoj život žiješ naplno. Držím palce, nech ti to vydrží čo najdlhšie!

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár