Po 10 rokoch v Írsku chcem dať šancu Slovensku

Po 10 rokoch v Írsku chcem dať šancu Slovensku

Margita pochádza z Nitry. Hneď po strednej škole sa rozhodla odísť do zahraničia. Po dvoch rokoch ako opatrovateľka v Anglicku sa vrátila na Slovensko. Dlho sa tam neohriala a už balila kufre do ďalšej destinácie, tentokrát bolo na pláne Írsko. 

Začítajte sa do rozhovoru s energickou spisovateľkou Margitou, ktorá momentálne obýva írske mestečko Swords neďaleko Dublinu, pomaly si plní sny a čoraz intenzívnejšie cíti volanie domoviny.

Margita, na úvod nám skús povedať, prečo u teba zvíťazilo zahraničie.

Po strednej škole som sa rozhodla, že chcem ísť do zahraničia a bola som dva roky v Anglicku. Začala som tam ako opatrovateľka, vtedy to tak fičalo. Hovoríme o období pred takými 13 – 14 rokmi. Vtedy to bolo tak, že tam boli tie dvojročné víza a keď mi vypršali, tak som zrazu nevedela čo a ako, tak som sa vrátila na Slovensko. Angličtina sa mi veľmi páčila a tak sme sa s vtedajším priateľom rozhodli, že odídeme do Írska. Ostali sme tu, začali si riešiť vlastné kariéry a ani som sa nenazdala a som tu už skoro 10 rokov. Ja som cestovateľský typ, takže som toho precestovala veľmi veľa, a to mi vlastne Írsko umožnilo a nielen to. Myslím, že Írsko mi toho veľa dalo.

IMG_20160201_000552

Prečo práve Írsko?

Vtedy pred 10 rokmi bolo Írsko dosť veľký boom. My sme sa tam vybrali dosť veľká partia a rozhodli sme sa, že to tam ideme skúsiť. V tej dobe bolo Írsko úžasné. Podniky s prácou sa o nás bili, bolo to úplne iné ako teraz. Dalo sa veľmi dobre zarobiť a človek si vedel odložiť peniaze a potom ich využiť na cestovanie alebo na štúdium, na užívanie si života alebo si ich iba šetril za iným účelom.

To znie takmer ideálne. Takže si vtedy žiadne problémy s hľadaním práce nemala?

Absolútne. Poslala som životopis, a to som vtedy až tak dobre nehovorila anglicky a hneď v ten deň som mala telefonáty a dalo sa vyberať, kam by som chcela ísť robiť. Myslím, že sa na tom zhodnú viacerí Slováci, ktorí tu žijú, že tak to bolo vtedy ale teraz je to dosť rozdielne.

Aké boli tvoje pracovné začiatky?

Začala som klasicky v bare ako barmanka a čašníčka. Potom som prešla do obchodov, kde som začala ako predavačka a neskôr som postúpila ako Visual merchandiser a supervisor v obchode Mango v centre Dublinu. Skončila som ako manažérka H&M v obchodnom dome Pavillions v mestečku Swords. To bolo mojich prvých 6 rokov pôsobenia v Írsku.

Som dobrodružný typ človeka a niekedy som dosť spontánna, a preto som sa rozhodla, že to všetko zabalím a idem cestovať. Bola som rok a pol mimo, videla som svet a dokonca som žila určitú dobu v Španielsku. Tam to bolo s prácou ťažšie, takže som sa vrátila naspať do Írska. Môj brat s rodinou tu žije tiež, takže mi dokázali pomôcť postaviť sa opäť na vlastné nohy, za čo som im vďačná. Odvtedy som tu tretí rok. 

Teraz však rozmýšľam, že to tu opäť zabalím a ďalšou destináciou bude Slovensko.

Kde pracuješ teraz?

Pracujem ako rezervačný agent v jednom hoteli. Nie je to práca mojich snov ale myslím, že ja sa tu už nemám kam posunúť. Momentálne je to už ťažšie dostať sa vyššie.

Myslíš, že je to tým, že si cudzinka?

Myslím si, že ako každý štát sa stará v prvom rade o svojich ľudí, tak to robí aj Írsko. Teraz viac ako predtým. V poslednej dobe dosť začali uprednostňovať Írov. Aj keby som mala lepšie skúsenosti ako Ír, tú pozíciu by asi aj tak dostal on. Ja to chápem, je to úplne normálne. Som cudzinka v cudzej krajine a rešpektujem práva a povinnosti tejto krajiny. Ale  pocítila som to po mojom návrate zo Španielska, keď som sa snažila získať pozíciu manažérky v obchodoch naspäť. Bohužiaľ, v boji o toto miesto som sa stretla s Írkou. Teda nešlo o to, ako kto robí v odbore ale bol to súboj Írka vs. Slovenka. Aj napriek mojim skúsenostiam už bolo ťažšie presadiť sa. 

Keby to mám porovnať teraz, tak Írsko mi príde vo všetkom už troška iné. Nie je to zlé ale je to iné.

Aj po toľkých rokoch sa cítiš ako cudzinka?

Zbožňujem Írsko a dalo mi veľmi veľa, ako som spomenula predtým, no to, že rozmýšľam o návrate domov je môj pocit. Pokiaľ si tu človek nezaloží rodinu, tak si myslím, že skôr či neskôr príde do bodu, kedy ho to ťahá domov. Mám skúsenosti, viem perfektne anglicky a myslím, že sa dá presadiť teraz už aj na Slovensku, keď človek chce. Je načase, aby sa takí ľudia, ako som aj ja, začali na Slovensko vracať, lebo môžeme naozaj niečo priniesť a môžeme Slovensko zmeniť. Nedávno som bola na Slovensku a musím povedať, že pomaly ale isto sa to tam mení k lepšiemu. Bola som veľmi prekvapená. Už som sa tu necítila ako niekde v “zapadákove”, tak ako to bolo pred 10 rokmi. Teším sa z toho.

Čiže máš pocit, že Slovensko sa zmenilo?

Mám ten pocit. Začali sa tam otvárať nové firmy, obchody sú na tej istej úrovni ako tu, ľudia v posilňovni riešia tie isté veci ako ja učím mojich klientov. Čo sa práce týka, s niektorými firmami už som v kontakte. Ja angličtinu zbožňujem a veľmi by mi chýbala a myslím si, že doma sa dá presadiť práve angličtinou a znalosťou jazykov.

IMG_20151215_213526

V čom vidíš rozdiel medzi Slovenskom a Írskom?

Čo sa týka lekárov, tak tieto služby sú tu asi horšie. Myslím si, že zdravotníctvo na Slovensku je vyspelejšie. Neviem, ako je to s platením na Slovensku, ale tu je to neskutočne drahé. Jedno vyšetrenie stojí 50 – 65 € , plus lieky. Čiže ak ide človek k lekárovi, aspoň stovku si musí pripraviť. Aj napriek tomu, že som tu poistená, za každé jedno vyšetrenie musím platiť. Čiže ak idem k lekárovi s inou diagnózou 3x do týždňa, tak 3x mu zaplatím 50 –  65 €.

Spomínala si, že Írsko sa zmenilo. Aký je rozdiel medzi terajším Írskom a Írskom pred 10 rokmi?

Proces na úradoch je stále ten istý. Keď človek príde, musí mať svoje číslo (PPS number) a musí mať adresu bydliska a už na základe toho, aký je šikovný, si začne hľadať prácu. Pred 10 rokmi to bolo iné v tom, že tu nebolo tak veľa zahraničných ľudí.

Dá sa tam ešte poriadne zarobiť? Alebo sú podľa teba náklady na život vysoké?

Je to dosť zložitá otázka, lebo záleží na tom, ako sa na to pozrieš. Keď je tu rodina, ktorá už má dieťa a obaja rodičia zarábajú, tak si žijú dobre ale neviem, či sa tu ešte teraz dá niečo odložiť bokom. Žiješ si tu a proste vyžiješ. Kúpiš si, čo chceš a žiješ si. Ale ísť 3 – 4x do roka na dovolenku alebo cestovať, tak myslím, že toto tu už nefunguje a už vôbec nie pre rodiny s deťmi.

Nájomné je tu veľmi drahé a ľudia tu síce majú vyššie platy a Írsko je tuším jedna z krajín s najvyšším hodinovým zárobkom ale aj tie náklady sú tu vysoké. Zdravotníctvo, obchody. Normálny pracujúci človek, napríklad vedúci v predajni, kuchár, čašník – lebo to sú povolania, ktoré tu väčšina ľudí robí, tak ten zárobok už nie je taký, ako voľakedy ale je to individuálne. Ja mám momentálne pocit, že tu zarábam iba na účty, a to môžem aj na Slovensku alebo hocikde inde. Rozdiel je v tom, že leto si môžem užívať v plavkách a v zime môžem pre zmenu lyžovať alebo snowboardovať. Práve toto mne osobne chýba.

Čiže sa neobávaš toho, že keď sa vrátiš na Slovensko a zistíš, že tie platy sú úplne niekde inde, stratíš svoj “štandard” a bude sa ti ťažko zvykať?

Veľa ľudí sa ma na toto pýta ale je na to veľmi ťažké odpovedať, pretože z platu, ktorý máš na Slovensku a ktorý nie je práve vysoký, tak aj z neho si účty zaplatíš a môžeš si dovoliť určité veci. Takisto ako tu v Írsku. Keby som tu zarábala 3000 € mesačne, čo nezarábam, tak to by bolo iné. To sú také platy, ktoré pochybujem, že niekto v Írsku zo Slovákov má. Klobúk dole, keď áno.

Ako som spomínala, myslím si, že kto chce, prácu si nájde. Poznám na Slovensku ľudí, ktorí na slovenské pomery zarábajú dosť dobre. Nemôžem porovnávať írsky plat so slovenským platom, to sa jednoducho nedá. Na Slovensku sú zase lacnejšie veci, lacnejší prenájom. Tie domy, čo sa tu stavajú, tak sa človek zadĺži na hrozne veľkú sumu. 

Za tie peniaze, čo tu stojí nejaký nový “papierový dom”, ako to ja volám, by som si na Slovensku mohla postaviť kaštieľ :-)

Ako by si opísala Írsko?

Je to taký malý upršaný zelený ostrov otvorený rôznym možnostiam, záleží od ľudí, ako sa uchytia a aké sú ich priority. Je to nádherná krajina, ktorá mi dala veľmi veľa. Práve tu som začala písať a ukončila som si tu školu – mám medzinárodný diplom ako osobná trénerka, čomu sa venujem popri práci.  

IMG_20150719_092044

Akí sú podľa teba Íri?

Myslím si, že takého ozajstného Íra nestretneš v okolí Dublinu, oni žijú ďalej v dedinkách. Práve toto je Írsko, tam sú ľudia úprimní a jednoduchí, veľmi priateľskí a milí. Dublin a okolie je skôr pre takých mladých ľudí. Prídeš do Dublinu, nájdeš si prácu, zdieľaš dom s piatimi ľuďmi a zarábaš nejaké peniaze. Platíš si ubytovanie, užívaš si a je už na tebe, čo robíš s tými peniazmi. To som si prežila. No potom príde bod, keď sa rozhoduješ, čo vlastne ďalej. Ale celkovo, Íri sú veľmi milí a hlavne treba to tu vidieť. 

Počasie je v Írsku upršané, to je pravda ale tak ako na všetko, aj na počasie sa dá časom zvyknúť.

Majú nejaké špeciálne sviatky alebo tradície?

Je to hlavne Deň Sv. Patrika, ktorý sa oslavuje v marci. Vtedy sú tu velikánske festivaly a prehliadky, bary sú plné už od rána. Je to krásne, ľudia sa uvoľnia a pripravujú sa na to skoro celý rok, veľmi to prežívajú. Samozrejme je to spojené s írskym tradičným pivom Guinness, ktoré všetci turisti hneď po príchode musia ochutnať. Rovnako treba vyskúšať írsku whiskey :-)

IMG_20140727_155921

Je na írskej kuchyni niečo netradičné?

Oni tu majú dosť obľúbený taký “carvery” bufetový  štýl v puboch alebo hoteloch. Majú to radi aj ako obedové menu v reštauráciách. Sú tam napríklad zemiaky na rôzne spôsoby, moriak, hovädzie mäso a zelenina. Ľudia to počas obedňajších prestávok dosť využívajú. Aj v hoteli, kde pracujem, máme takúto formu obedov pre ľudí pracujúcich v okolí.

Typickým írskym jedlom je napríklad “Irish stew”, čo je niečo ako guľáš a potom “full Irish breakfast”, čo je taká kalorická bomba hneď ráno.

Čo by podľa teba nemali ľudia po potulkách v Írsku vynechať?

Určite treba ísť mimo Dublinu. Ďalej napríklad do Kilkenny, sú tam nádherné parky, jazerá, je to skvelý outdoor. Potom Galway, Cliffs of Moher, Ring of Kerry. Sú tu krásne miesta, kde sa dajú robiť všelijaké túry po prírode. Je tu veľmi veľa prírody, zelene, no na to treba vystihnúť počasie.

Máš ty svoje obľúbené miesta, na ktoré sa rada vraciaš?

Chodím rada do Glendalough. Je to taká turistická oblasť, kde si dole odstavíš auto a ideš si po túrach, máš to tam označené. Niekedy tam idem aj sama, v pohode sa prechádzam a oddychujem. Keď som bola na Slovensku dávnejšie a niekam som išla sama, tak ľudia si mysleli, že som nejaká divná. Tu je to také normálne, že vidíš veľa ľudí, ktorí idú a robia si tie túry sami pre seba, majú svoj svet a idú sa tam “vyvenčiť”. 

IMAG0708

Taktiež chodím rada do Malahide, Portmarnock, to je iba kúsok odo mňa. Je to taká nová pekná dedinka s krásnou plážou.  Škodou však je, že tu je stále veterno. 

Ak je v lete na chvíľu teplo, čo je vzácnosť, tak sú všetci na pláži, lebo si chcú vychutnať slniečko.

Si v kontakte s nejakými Slovákmi v Írsku?

Mám kamarátov aj Slovákov, aj Írov. My sme veľká partia Slovákov, len každý si vybral tú svoju cestu. Z času na čas sa môžme stretnúť ale niektorí ľudia sa nepohli, odkedy sem pred rokmi prišli. Niektorí sa pohli a sú napríklad v Austrálii alebo niekde inde. Ďalší sú stále tu, založili si rodiny a už je to iné odísť s celou rodinou. Ja som proste prišla do takého bodu, že si robím svoje veci a stretávam sa ľuďmi, ktorí sú stotožnení s tým, čo robím. 

Ako často sa ti podarí dostať na Slovensko?

Na Slovensko chodievam tak 2x do roka, plus som si vždy dávala nejakú dovolenku pri mori. Teraz som nedovolenkovala dobré dva roky ale na Slovensku som bola. Chýba mi tu teplo ale aj sneh hlavne cez Vianoce, takže vždy idem domov práve v lete a v zime.

A čo okrem tepla ti zo Slovenska chýba najviac?

Chýba mi ten pocit. Doma je len doma, podľa mňa. Mnohí známi, ktorých poznám napríklad z Írska, sa vrátili na Slovensko a sú tam spokojní a teraz v tom už nevidia žiadny rozdiel. Pred 10 rokmi sa Írsko a Slovensko nedali porovnať. Teraz sa ten rozdiel zmenšuje. Preto si myslím, že by som mala dať šancu domovu a priniesť skúsenosti, čo som nabrala v zahraničí na rodnú pôdu a presadiť sa. Uvidím ako to pôjde. Veď kedykoľvek sa môžem opäť vrátiť alebo ísť niekam inam :-)

IMAG0734

Myslím si, že to je super, že ľudia, ktorí boli “vonku”, sa chcú vrátiť domov a niečo, čo sa v zahraničí naučili, chcú dať Slovensku.

Veď kto iný dá?! Ja by som každému odporučila, pokiaľ má možnosť, aby cestoval a aby si to všetko skúsil, videl a zažil. Ja som bola vo Vancouveri, v Peru, Thajsku, v Californii, precestovala som skoro celú Európu, rok som žila v Španielsku, takže naozaj to môžem porovnať. Vancouver a California sú krásne, no sú tam aj iní ľudia a iné požiadavky. Inak sa tam človek cíti, inak dajú tomu človeku pocítiť, kto je. Mám na to svoj vlastný názor ale to je na dlho. Myslím si, že doma je doma.

Navštívila si toho naozaj veľa. Máš ešte nejaké cestovateľské sny?

Milujem Áziu. Zatiaľ som bola iba v Thajsku, Bangkoku, videla som  ostrovy v Thajsku, žije tam moja veľmi dobrá kamarátka Janka, ktorú týmto zdravím. Strašne chcem ísť do Japonska, Číny, Kambodže, pozrieť si Laos. Ázia ma vždy priťahovala a to je taký môj sen, dostať moje novely na ázijský trh. Pracujem na tom.

Tiež ísť na Hawai, zdokonaliť sa v surfing alebo iba pozorovať surfistov, ako sa pasujú s vlnami, proste preskúmať rôzne miesta. A ešte by som chcela ísť na zápas NBA, konkrétne vidieť Chicago Bulls, lebo je to môj obľúbený tím. Určite toto by som za svoj život ešte chcela dať.

Každý máme svoje sny a treba si aspoň nejaké splniť. Všetko sa dá, ak človek verí a chce.

Tak to ti držím prsty! Možno ťa to inšpiruje k napísaniu ďalších kníh.

No už mám nejaké skoky do Ázie v mojej tretej novele, ktorú pravé píšem, takže uvidím. Na písanie potrebujem čas a ten momentálne nemám.

Bolo písanie vždy tvojim snom?

Začala som písať asi pred 6 – 7 rokmi. Mala som vždy nejaké príbehy v hlave a jedného dňa som sa rozhodla, že to dám na papier. Začala som písať, až z toho vznikla novela Vojna vrán 1 – Bod zlomu (The Crow War 1 – Turning Point ), ktorá už má svoje druhé pokračovanie –  Vojna vrán 2 – Armáda tieňov (The Crow War 2 – Army of Shadows). Knihy sú v anglickej aj v slovenskej verzii na Amazon.com a Martinus.sk pod mojim autorským menom Margita KudryMomentálne mám rozpísanú tretiu aj štvrtú knihu. Môj sen bol napísať Draculu, a to si pomaly plním. 

Čo sa týka písania, chcela by som osloviť nejakých vydavateľov na Slovensku, lebo veľa ľudí by chcelo mať moju knihu fyzicky v ruke. Zatiaľ sa to nedá a tu určite nie. Bola som aj na nejakých besedách na Slovensku, napríklad Prešov číta rád, mala som rozhovory aj v rádiu, dosť mi v tomto pomáha môj manažér a poradca Marián. Snažím sa, ako sa dá ale netlačím na pílu. Proste si píšem životom a čo sa má stať, stane sa.

IMG_20150721_101631

Myslíš, že to, že nie si v Írsku “domáca”, má nejaký vplyv na to, že sa ti tam zatiaľ nepodarilo vydať knihu v tlačenej podobe?

Áno. Myslím si, že to súvisí s tým, že angličtina nie je môj rodný jazyk a že tam nie som “domáca”. Z tohto dôvodu rozmýšľam, že vydanie knihy na Slovensku si zafinancujem sama a až potom to ponúknem vydavateľstvám. Myslím, že aj keď nepatrím k známym spisovateľkám, ľuďom by sa moje knihy mohli páčiť. 

Na Slovensku môžem vydať knihy v oboch jazykoch. Potom to už ide jedno s druhým, tam len treba naozaj počkať na nejaký správny moment. 

Vnímaš kariéru spisovateľky do budúcna ako tvoju jedinú pracovnú náplň alebo by si sa chcela realizovať aj v nejakej inej oblasti?

Naozaj neviem. Túto otázku si kladiem stále. Písanie ma baví. Je to pre mňa spôsob vyventilovania sa, najlepšie cez nejaký charakter v knihe vyjadriť to, ako sa práve cítim. Pocity prenesieš na papier a tebe sa uľaví, to je skvelé.   

Cvičenie a pomáhanie ľuďom dostať sa do kondície a do pohody je moja vášeň! Cvičenie nie je len mať dobrú postavu a krásne vypracované telo, je to tiež o sebaistote. Ide o to cítiť sa dobre a mať sa rád, a to sa snažím hovoriť vždy aj mojim klientom. Keby ma toto dokázalo uživiť, tak nie je o čom. Som v kontakte s niektorými posilňovňami aj na Slovensku a nebránim sa žiadnej novej skúsenosti.

12644734_10207658474693184_4282687978406748018_n

Keď ťa už tá domovina volá späť, chcela by si svojim rodákom niečo odkázať?

Každý mladý človek by mal ísť určite do zahraničia, naučiť sa jazyky. Nájsť si svoju prioritu a pocit, ktorý človeka robí šťastným a ísť si za tým, nehľadiac na to, kto si čo myslí. Ja neľutujem absolútne nič, aj keď som niekedy išla z extrému do extrému, doteraz mi to prinieslo len dobré veci, ktoré môžem ďalej rozvíjať. Dúfam, že sa mi to podarí aj na Slovensku, lebo tak som sa rozhodla a uvidím, kam ma táto cesta zavedie. 

Iba vďaka tomu, že človek niečo precestuje, uvidí a skúsi, stane sa zdravším, sebavedomejším a silnejším. A kvôli tomuto pocitu by som určite každému Slovákovi odporučila odísť na chvíľu von a zažiť niečo nové a neznáme, veď vždy sa každý môže vrátiť naspäť, do rodnej krajiny!

Margita, ďakujem za rozhovor a verím, že aj naši čitatelia vycítia z tvojich slov pozitívnu energiu, ktorú som počas rozhovoru s tebou cítila ja! Budem sledovať tvoju tvorbu a keď bude nejaká kniha vydaná, prídem si po autogram :-)

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

  • Lucia Lucia apríl 26, at 08:24

    Irsko ponuka hlavnr mladym ludom nekonecne moznosti. Grant na studium na Trinity collage a pod. Ak pridete pocas boomu a po 10tich rokoch skoncite ako rezervacny agent... je problem niekde inde.

    Odpovedať
  • Tina Tina apríl 26, at 09:13

    Velmi pekny a pozitivny clanok. So vsetkym suhlasim. Zelam Vam Gitka aj Majka vsetko dobre do buducna, ste super! Rozdavajte tu energiu, kde sa len da. Potrebujeme to! :)

    Odpovedať

Pridať komentár