Po maďarsky viem povedať iba “chleba vo vajíčku”

Po maďarsky viem povedať iba “chleba vo vajíčku”

Baška je z Košíc, vysokú školu študovala v Prahe a v Budapešti žije už od novembra 2014. Ako je v Maďarsku spokojná sa dočítate v dnešnom článku.

Ahoj, Baška! Ako si sa, prosím ťa, dostala práve do Budapešti?

Do Budapešti som sa dostala vďaka stáži, ktorú mi sprostredkovala spoločnosť Aisec. Začalo sa to tak, že som si pôvodne hľadala stáž v Amerike. Bola som tam na Erasmus programe, a práve preto ma to namotivovalo odísť tam znova. Avšak nájsť si platenú stáž v Amerike bolo hrozne ťažké. Neplatená stáž je jednoduchšia, ale to by som finančne nezvládla. Preto som sa zapísala do Aisecu a chcela som si nájsť stáž pomocou tejto organizácie.

V Aisecu sa však platí ročné členstvo a to mi už malo vypršať. Takže som sa musela pre nejakú stáž rozhodnúť, alebo si zaplatiť členstvo na ďalší rok. Vtedy som teda dostala na výber Budapešť alebo Filipíny. A keďže som ešte nemala dokončenú vysokú školu v Prahe, tak som sa kvôli tomu rozhodla pre Budapešť. Bolo to oveľa bližšie a umožňovalo mi to dopísať diplomovú prácu a odskočiť si na skúšky do Prahy. Zároveň je z Budapešť blízko Košíc.

Študovala si v Prahe. Nechcela si tam ostať aj žiť?

Tak vieš, ako sa vraví … Keď raz človek vycestuje, chce vidieť stále viac a viac. Pre mňa je super byť stále medzi cudzincami a stále vidieť a spoznávať nové veci. Vedela som, že keď ostanem v Prahe a nájdem si tam prácu na plný úväzok, tak sa už usadím. No a potom by sa mi už ťažko odchádzalo do novej krajiny. A keďže som chcela ešte niečo pocestovať, rozhodla som sa takto.

Ako dlho tam plánuješ ešte zostať?

Zatiaľ neviem. Pred pár týždňami som sa presťahovala do nového bytu a mám podpísanú zmluvu na rok. Takže minimálne rok tu ešte budem. Ale akonáhle by som dostala nejakú novú príležitosť, tak sa jej určite chopím.

lev

Máš nejakú vysnívanú krajinu, kam ďalej?

Tým, že som bola v Amerike, ma to tam ešte stále láka. Ale šla by som tam iba na nejakých pár rokov. Asi by som tam nevedela žiť celý život. V Amerike mi totiž strašne chýbala architektúra. U nás keď ide človek iba na prechádzku, je z toho hneď taký natešený. V Amerike sa nemáš poriadne ani kde prejsť. Ale inak sa mi tam páčilo.

Takže dlhodobo nechceš žiť ani v Budapešti, ani v Amerike. Kde by si sa chcela usadiť?

Na Slovensku asi nie. Nie kvôli tomu, že by som Slovensko nemala rada, ale preto, že sa obávam, že by som si tam nenašla dobrú prácu. A keď hovorím o Slovensku, mám na mysli Košice, odkiaľ som. Takže ak sa budem chcieť usadiť, tak pravdepodobne v Prahe.

Čo za prácu máš v Budapešti?

Robím na finančnom oddelení v jednej medzinárodnej firme. Práca ma baví, ale neviem si predstaviť ju robiť dlhodobo. Je to celkom náročné a aj dosť stresujúce tým, že robím účtovníctvo a každý mesiac sa robia uzávierky. Každopádne na rozbeh kariéry mi to vyhovuje.

V Budapešti si vyše roka. Stále pracuješ ako stážistka?

Nie. Po roku mi už ponúkli normálnu zmluvu na hlavný pracovný pomer.

Keď si dostávala plat stážistky, pokrylo ti to v pohode náklady na život?

Áno, bolo to v pohode. Ale bolo to aj vďaka tomu, že som nebývala úplne v centre, a tým pádom som mala veľmi lacný nájom za byt. S mojím platom som sa však v pohode išla občas aj najesť do reštaurácie a užívala som si aj nočný život. Nebol to problém.

Aké sú v Budapešti ceny?

Tak napríklad v porovnaní s Prahou je Budapešť o dosť drahšia. Pivo stojí cca 2 €. Byt v centre mesta pre dve osoby okolo 500 €. Každopádne mzdy tu nie sú až také vysoké. Takže ak mám porovnať náklady na život a mzdy, nie je to úplna lahoda.

Bývaš sama?

Nie. Momentálne bývam s priateľom. Je to Talian a dali sme sa dokopy v práci, dokonca sme aj rovnako do práce nastúpili.

Nemali ste problém nájsť si byt?

Nie, s ubytovaním tu nie je problém. Našli sme ho cez Facebook v takých tých rôznych skupinách pre cudzincov a študentov. Ja som sa pozerala aj priamo na nejaké webové stránky, ale tam bolo všetko v maďarčine, takže to bol trošku problém. Ale cez ten Facebook to bolo v pohode. Napríklad teraz sme videli len 2 byty a druhý sme hneď zobrali.

V práci komunikuješ po anglicky?

Áno, so všetkými.

vpraci

A čo sa týka komunikácie v Budapešti? Predpokladám, že maďarčinu neovládaš.

Hehe, to nie. Viem, ako sa povie chleba vo vajíčku. Každopádne s angličtinou je to tu strašné. V Budapešti nevedia ľudia veľmi dobre po anglicky a hlavne sa boja rozprávať. Je tu však veľa cudzincov a ja som prevažne s nimi, takže s tým problém nemám.

Problém s angličtinou nastáva, keď potrebujem ísť napríklad na úrad alebo niečo vybaviť.

Minule sa mi stalo, že ma chytil revízor. Mala som síce lístok, ale zabudla som si študentský preukaz v práci. Samozrejme sme sa nemohli dohovoriť, tak som zavolala svojmu vtedajšiemu spolubývajúcemu Maďarovi, aby revízorovi vysvetlil, čo sa stalo. Vedela som totiž, že buď zaplatím nejakú menšiu pokutu na mieste, alebo to potom pôjdem vybaviť na úrad. Ale ten revízor sa tváril, že nerozumie, začal na mňa kričať a dokonca na mňa zavolali políciu. Ja som z toho bola už taká zúfala, že som sa rozplakala. Jednoducho sa ku mne chovali ako k nejakému vandalovi. No a najhoršie na tom bolo, že mi nikto nerozumel a ani mi nikto nepomohol. Keď niekto musí rozprávať po anglicky, tak sa tvári, že nič. Bolo to nepríjemné.

To nehádže dobré svetlo na Maďarov.

To teda nie. Niekedy sa bojím, že ak sa mi tu niečo stane, nikto mi tu nepomôže.

Ešte sa mi totiž stala príhoda, že som vychádzala z metra a videla som na zemi ležať človeka, ktorý pred vstupom kontroluje lístky. Bolo vidno, že dostal epileptický záchvat alebo nejaký šok, lebo ležal na zemi a triasol sa. Ale ľudia okolo neho prechádzali a nikto nič neurobil. Ja som nemala ani kredit na telefóne, tak som len schmatla jednu babu, nech niekoho zavolá. Tá aspoň zavolala záchranku, ale hneď odišla. A mne bolo toho človeka tak ľúto. Tak som tam s ním ostala aspoň ja, kým niekto neprišiel.

Ale na druhej strane musím povedať, že minule som bola v podobnej situácii ako s tým prvým revízorom. Opäť som mala problém s lístkom, pretože som si zabudla v práci preukaz aj platobnú kartu. A v metre sa dajú lístky kupovať iba kartou, čo je dosť blbé. Keď ma revízor chytil, tak som schmatla takého mladého chalana, nech mu vysvetlí situáciu a on povedal, že v pohode, že to je v poriadku.

Takže to ich správanie je niekedy také z extrému do extrému.

Čo by si ešte vedela o Maďaroch povedať?

Tak napríklad v práci máme tiež Maďarov. Ale oni sa s cudzincami veľmi nebavia. Sú takí uzatvorenejší a sú veľkí patrioti. Ak náhodou človek povie niečo zlé, hneď sa urazia. Sú veľmi hrdí na Maďarsko. Každopádne sú zlatí. Mám jedného kolegu Maďara, ktorý stále robí nejaké akcie, pozýva cudzincov domov ku svojej rodine a podobne.

Maďarskí kolegovia nám často nosia do práce cukríky a kadejaké drobnosti. Sú veľmi štedrí.

Keď som ešte bývala s Maďarmi, tak sa strašne radi bavili o histórii. Stále mi hovorili, aký boli mocný a skvelý národ a koľko toho dokázali. Sú fakt pyšní.

Ale nechcem generalizovať, lebo zase až tak veľa Maďarov v okolí nemám.

Mala si po presťahovaní nejaký kultúrny šok?

Asi ani nie. Keď som premýšľala nad tým, že sa presťahujem, rozmýšľala som nad nejakou exotickejšou krajinou. Chcela som nejakú výraznejšiu zmenu. Takže keď som prišla sem, bola som trochu sklamaná, pretože som sa tu cítila v podstate ako doma v Košiciach.

Ale čo ma zarazilo je, že sú tu strašne staré autobusy. Ja si také pamätám ešte z Košíc zo strednej školy. A miestami je tu fakt strašná špina a veľa bezdomovcov. A pivo tu nemajú vôbec dobré. Chutí ako voda. Ak chce človek lepšie pivo, tak si zaplatí cez 3 €.

madarsko1

Čo bolo, naopak, pozitívne na tom, že si sa presťahovala?

Som veľmi spokojná s prácou. Je zaujímavá, baví ma a som v medzinárodnom prostredí. Budapešť je tiež veľmi pekné mesto. Hlavne v lete, keď je všetko pootvárané, všade sú letné terasy, je to hneď o niečom inom.

Budapešť podľa mňa zodpovedá tomu, kde geograficky leží. Je to niečo medzi Prahou a Košicami.

Celkovo je to tu super. Je tu veľa cudzincov. Strašne veľa Brazílčanov a Talianov. A musím povedať, že je to skôr mesto pre mladých. Je tu neuveriteľný nočný život.

Čo robíš najčastejšie vo voľnom čase?

Keď mám voľno, ideme vonku s kolegami alebo s bývalými kolegami. Keď som tu prišla, nikoho som tu nepoznala. Takže jediní ľudia v mojom okolí sú ľudia z práce, bývalí kolegovia a ich kamaráti. A ešte chodím na kurzy francúžštiny!

Prečo sa učíš po francúzsky, keď máš frajera Taliana?

Ja som mala úroveň francúžštiny veľmi dobrú, pretože som chodila na francúzske gymnázium. Ale keďže som jazyk nepoužívala, neviem sa vôbec vyjadrovať. Ale aspoň dobre rozumiem a tak mi príde ľúto ten jazyk zahodiť. Francúzštinu aj skôr využijem v práci. Keby som začala s taliančinou, určite by mi to trvalo minimálne 3 roky, pokiaľ by som plynule rozprávala.

Je v Budapešti veľa Slovákov?

Absolútne nie. Z toho som bola veľmi prekvapená. Ak tu nejakí sú, sú to väčšinou Slováci z hraníc, ktorí vedia po maďarsky. Mám dvoch takých kolegov. Oni mi aj často pomáhajú, keď potrebujem niečo preložiť alebo sa niekam objednať. Čechov tu tiež nie je veľa. Poznám len jednu Češku.

Ale je tu neuveriteľné množstvo Brazílčanov, pretože brazílska vláda dotuje študentov a dáva im mesačne 1000 €. Takže ich je tu fakt dosť. Ak sú napríklad zaregistrovaní cez Aisec, je pre nich celkom jednoduché vycestovať.

firemna party

Hovoríš, že máš okolo seba veľa medzinárodných ľudí. Asociujú si cudzinci s niečím Slovensko?

Vôbec. Keď im poviem, že som zo Slovenska, väčšina mi povie, že som prvá Slovenka, ktorú poznajú. Ale mám veľmi veľa dobrých kamarátov z Brazílie a oni sa ma minule pýtali, čo to bol vlastne ten socializmus, ako to fungovalo a ako ma to ovplyvnilo. Tak som im porozprávala príhody, ktoré som poznala od rodičov.

Ako vníma tvoja rodina, že si v Budapešti?

Úplne rovnako, ako keď som bola v Prahe. Myslím, že už veľmi nepočítajú s tým, že prídem naspäť domov. Ale sú radi v tom zmysle, že som oveľa bližšie. V piatok po práci si môžem sadnúť na vlak a ešte v ten istý deň prísť domov.

Máš rada maďarskú kuchyňu?

Nie, veľmi ju nemusím. Majú veľmi ťažké jedlá a hlavne ťažké polievky. Dávajú tam vždy veľa mäsa, veľa kapusty a hlavne papriku. A sú pripravované na princípe guľášu. Všetko je zahustené múkou. Takže si dám polievku a neviem dýchať.

My máme napríklad v práci jedáleň, ale tam chodím veľmi zriedka. Jedlo stojí v priemere 6 €, no ani zďaleka to nezodpovedá tej kvalite.

Ale majú dobré langoše. Predávajú ich skoro všade.

Ak by si mala turistom poradiť, čo v Budapešti navštíviť, čo by si im poradila? Máš nejaké vytipované miesta?

V Budapešti mám prejdené také klasické veci, ktoré človek nájde aj v sprievodcovi. Parlament sa určite oplatí vidieť a odporúčam zájsť aj dovnútra. Po Budapešti je pekné prechádzať sa večer, pretože sú vysvietené všetky mosty a to vyzerá fakt krásne. Je to super atmosféra a na každom rohu si človek môže kúpiť víno alebo vinný strik.

Existujú aj mapy, ktorú sú kreslené lokálnymi ľudmi. A tie mapy sú super. Sú tam odporučené rôzne turistické trasy a lokálni ľudia tam dávajú svoje tipy. No a taká mapa existuje aj pre Budapešť. Takže to určite odporúčam (viac na tejto stránke).

Ale napríklad mamku som brala v Budapešti do kúpeľov, pretože týmto je Budapešť fakt známa. Kúpele stoja za to.

hrad

Nejaký vyhlásený podnik?

Tu je super, že keď človek ide vonku, je tu kopec barov a reštaurácii. Budapešť je celkom špecifická tým, že je tu veľa tzv. “ruined bars”, čo sú vlastne staré domy prerobené na bar. Oni z nich vedia urobiť kadejaké retro a vintage bary. A tie sú vždy plné.

Taký najznámejší je SZIMPLA. Keď som tam prišla prvýkrát, veľmi som nechápala. Bolo to veľmi zvláštne, ale pekné. A špecifické na tom bare je, že tam chodí taká slečna a predáva strúhanú mrkvu. Nie chipsy alebo niečo podobné, ale mrkvu. A ja si ju vždy rada kúpim :-)

Musím sa ešte spýtať … Bola si aj na Szigete?

Áno bola a bolo to niečo neuveriteľné. Myslím si, že by to mal každý vidieť na vlastné oči. Nedá sa to ani opísať. Ja nie som veľmi veľký festivalový fanúšik, ale na tomto festivale si každý nájde to svoje. Nielen čo sa týka hudby, ale aj rôznych aktivít od výmyslu sveta.

Sziget je ako detská škôlka pre dospelých.

Ale zaujímavé bolo, že po festivale sme všetci ochoreli. Bolo tam hrozne veľa prachu. Takže sme dva dni potom (s prepáčením) fúkali hnedé sople. Takže ľudia, ktorí tam chodili s maskami na nos, vedeli, prečo to robia. Bolo to šialené.

Odporučila by si Budapešť na život aj ostatným Slovákom?

Určite. Život je tu dobrý a tým, že Maďari nemajú veľmi dobrú angličtinu, nie je tu ani veľmi veľká konkurencia medzi mladými ľuďmi. V porovnaní s Prahou napríklad. A hlavne Maďarsko nie je ani nejaká atraktívna krajina pre Slovákov. Takže si myslím, že mladý šikovný Slovák tu má veľký potenciál.

Moja posledná otázka sa bude už tradične týkať tvojho expat života. Zmenilo sa u teba niečo? Vnímaš to nejak inak?

Jasné, veľa sa toho zmenilo. A každému by som to odporučila, aby niekam aspoň na chvíľku vypadol a rozšíril si obzory.

Čo sa mňa týka, ja som bola už pred tým pol roka v Anglicku, na Erasmus programe v Amerike a žila som v Prahe. Praha síce nie je úplne zahraničie, ale predsa… človek nie je doma a vidí úplne iný život a iný pohľad na svet.

No a teraz Maďarsko. Veľa som sa naučila a viem si okresať svoje názory. Niekedy mám niečo zafixované v hlave a myslím si, že by to tak malo fungovať, ale potom zistím, že to tak vôbec nemusí fungovať a môže to fungovať aj úplne inak. Takže som veľmi vďačná za to, že som v zahraničí. Zoceľuje to osobnosť a človek sám seba viac spoznáva.

Ďakujem za rozhovor! Nech sa ti darí! :-)

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár