Moja prvá nomádska destinácia bola v Bulharsku na Slnečnom pobreží

Moja prvá nomádska destinácia bola v Bulharsku na Slnečnom pobreží

Úspešný internetový podnikateľ Peter Chodelka je rodák zo Žiliny, no už 10 rokov žije v Prahe. 29-ročný sympaťák považuje za najväčšiu motiváciu slobodu, preto odišiel z práce a rozbehol niekoľko internetových projektov, ktoré spravuje zo svojich ciest po svete. S Peťom som sa rozprávala na Bali a v Malajzii, odkiaľ plánoval odletieť do Vietnamu. Prečo nakoniec ostal s prepadnutou letenkou visieť v Malajzii je celkom vtipný príbeh.

Peťo, chcel si vždy cestovať a byť schopný pritom zarábať?

Chcel som cestovať, ale myslel som si, že sa to dá len v kombinácii s prácou v danej krajine. Aj keď som študoval v Prahe, čo už oficiálne je zahraničie, cez prázdniny som hľadal rôzne možnosti dobrovoľníctva alebo stáže, aby som mohol ostať v 2 – 3 mesiace v inej krajine.

Hlavným problémom bol jazyk. Neviem po španielsky, takže na Španielsko som mohol zabudnúť. Preto som si prácu hľadal vždy len v anglicky hovoriacich krajinách, čo je dosť obmedzujúce. Nechcel som robiť čašníka, ale normálnu prácu napríklad v marketingu, ktorý som študoval. No a neskôr som zistil, že viem pracovať aj online.

Po Prahe si však odišiel študovať do Veľkej Británie. Prečo si tam neostal?

Uvažoval som aj nad možnosťou nájsť si prácu v Londýne, ale Anglicko ma veľmi nezaujalo, tak som rozmýšľal, kam inam ísť. Nakoniec som sa vrátil do Prahy a našiel si prácu tam.

Aká to bola práca?

Nastúpil som do agentúry Dobrý web ako PPC špecialista. Myslel som si, že ostanem žiť v Prahe, budem pracovať, mať taký klasický život a občas niekam cestovať.

Z tejto práce som ale odišiel, lebo ma to nebavilo, ani to nebolo niečo, v čom by som bol dobrý. Nastúpil som do inej firmy ako marketingový manažér a počas tohto obdobia som začal rozbiehať svoj biznis.

Stále ma lákala vidina žiť niekde v zahraničí dlhodobejšie, lenže nevedel som vyriešiť problém s jazykovou bariérou.

V tomto období som si prečítal knihu 4-hodinový pracovný týždeň od Tima Ferrisa. Otvorila mi oči v tom, že keď chcem pracovať a cestovať, vôbec nemusím ovládať jazyk krajiny, do ktorej idem, ale môžem pracovať na svojich vlastných projektoch kdekoľvek na svete chcem. Tak som dal výpoveď v práci a odišiel do Bulharska.

Peter Chodelka Bali

Myslím, že si asi prvý nomád, ktorý šiel do Bulharska :) Prečo nie Ázia, ktorá je považovaná za najlepšiu pre začínajúcich nomádov?

Bulharsko bolo v tom čase pre mňa bezpečnou voľbou a chcel som skúsiť, či zvládnem pracovať týmto spôsobom zo zahraničia. Na Slnečnom pobreží sme mali apartmán, zaplatil som si internet a začal makať.

Je pravda, že keď za mnou prišli kamaráti, búchali si po čele, či som normálny, že je pekne vonku a ja radšej zostanem pracovať, než aby som šiel k moru.

Tam som videl, že moje projekty sa posúvajú, nestagnujú, takže som vedel, že Bulharsko nebude poslednou destináciou.

Aké to boli projekty? V Bulharsku už boli rozbehnuté alebo si ich odtiaľ budoval?

Ešte keď som bol zamestnaný, začali sme s bratom predávať doplnok stravy. Okrem toho som si rozbehol magazín o pôžičkách, ktorý som monetizoval pomocou affiliate marketingu (pozn. autorky: je to forma online reklamy, pri ktorej obchodníci ponúkajú prevádzkovateľom webstránok, tzv. affiliate partnerom, finančnú odmenu ak návštevník webu vykoná nejakú akciu, napr. nakúpi, vyplní formulár a pod.). Práve tento magazín mi začal zarábať toľko, že som si mohol dovoliť odísť z práce a cestovať.

Nomádiš už 4 roky, ak sa nemýlim. Ktoré krajiny si stihol precestovať?

Z dlhodobých, okrem spomínaného Bulharska, Španielsko (Kanárske ostrovy, Málaga, Barcelona), Portugalsko, Vietnam, Thajsko, Bali v Indonézii a krátkodobo som pracoval zo Singapúru, Nemecka, Francúzska.

Peťo na kurze varenia počas nomádenia v Thajsku.

Peťo na kurze varenia počas nomádenia v Thajsku

Keď porovnáš Bulharsko a cesty, na ktoré chodíš teraz, ako to vnímaš s odstupom času? Zmenili sa tvoje očakávania?

Do Bulharska som šiel na istotu, predtým som tam bol už asi 4-krát, mali sme tam vlastný apartmán, čiže som mal zabezpečené bývanie. Bolo to ako ísť na 2 mesiace na chatu. Šiel som niekde, kde to poznám.

Teraz si vyberiem krajinu, kde som ešte nebol a idem úplne do neznáma. Napríklad najbližšie idem do Malajzie a riešim úplne iné veci než pri Bulharsku. Neviem, ako sa pohybovať po meste, kde budem bývať, ako sa dostanem do hotela, kde tam budem pracovať a podobne.

Myslíš, že ísť na miesto, kde to poznáš je cesta aj pre tých, ktorí váhajú, či majú alebo nemajú skúsiť nomádstvo?

Určite áno, na začiatok neodporúčam cestovať do krajín ako Srí Lanka alebo Kambodža. Skôr niečo v Európe. Kanárske ostrovy, Lisabon, kde je veľa coworkingov, Barcelonu, ktorá je drahšia, no pre nomádov skvelá alebo aj Prahu, ktorá je teraz veľmi populárna destinácia. Pre Slovákov to je blízko domov, dohovoria sa tu, vyskúšaju si, aké je pracovať z nového prostredia, stretávať nových ľudí a riešiť popri tom veci, ktoré súvisia s cestovaním.

Asi od ľudí často počúvaš, že na Bali alebo do Thajska ideš v podstate na dovolenku, že?

Počúval som to hlavne zo začiatku, kým si všetci zvykli na môj životný štýl. Hlavne keď moja prvá destinácia bolo Slnečné pobrežie v Bulharsku, kde naozaj nikto nechodí pracovať. Všetci to už pochopili a teraz, keď už vedia, kto je digitálny nomád tak chápu, že potrebujem pracovať.

chodelka_peter1

Líši sa tvoj deň, keď si na cestách od takého bežného pražského?

Na cestách som oveľa produktívnejší ako v Prahe, kde je veľa vecí, ktoré ma vyrušujú, a potom sa mi ťažko sústredí na prácu. Keď som bol napríklad v Barcelone, kam som šiel sám, celé dni som pracoval, cvičil a cez víkend cestoval po okolí. Lepšie sa mi sústredí, keď ma nikto neťahá von, na pivo, do kina. A teraz v Ázii sa stretávam hlavne s nomádmi, ktorí sú nastavení rovnako – cez týždeň pracujeme a cez víkend cestujeme.

To znamená, že cestuješ len s podobne naladenými ľuďmi?

Áno, je to oveľa lepšie. Pracujem preto z coworkingov, kde sa s takými ľuďmi zoznamujem. Pochopia, že nemôžem ísť cez týždeň na večeru, lebo musím riešiť pracovný problém. Oni  možno 3 dni predtým zažili podobnú situáciu. Snažím sa čo najmenej cestovať s kamarátmi, ktorí idú na dovolenku, lebo som si to už vyskúšal a je to zlé. Ale jasné, že keď ma prídu pozrieť niekde, tak zvoľním tempo a pracujem max. 2 – 3 hodiny denne namiesto 7.

peto_chodelka_thajsko_net_sraz

Koľko času z roka tráviš doma a koľko na cestách?

Vychádza to, že pol roka som v Prahe a zvyšok na cestách. Zo začiatku som utekal pred zimou, ale teraz síce odídem na zimu preč, no keď sa na jar vrátim, o 2 – 3 mesiace mi je už dlho aj v Prahe a veľakrát odídem preč aj na leto. Akonáhle cítim, že potrebujem odísť, tak jednoducho idem kedykoľvek počas roka.

Koľko toho so sebou na cesty nosíš?

Som veľký minimalista, mám jeden 40-litrový batoh, ktorý si nosím do lietadla, mám tam pár kusov oblečenia, notebook, nejaké praktické veci, malý skladací batoh, nepremokavú bundu. Ak niečo veľmi súrne potrebujem, kúpim si to už priamo na mieste, preto si nosím len úplne nevyhnutnosti.

Máš nejakú špeciálnu prípravu pred cestou na nové miesto, aby si sa vyhol šokovej terapii po príchode?

Zisťujem len základné praktické informácie, očkovanie, poistenie, ubytovanie na prvých pár nocí, zistím si lokálnu menu, či si mám zobrať hotovosť alebo je lepší bankomat, ale o kultúre si nezisťujem nič. Vietnam ma naozaj šokoval, bol úplne iný ako Bali, z ktorého som tam šiel. Ľudia sú oveľa uzatvorenejší, neusmievajú sa len tak.

Neplánujem si nič dopredu, skôr sa rozhodnem až priamo na mieste.
Vietnam, na ktorého kultúru si veľmi ťažko zvykal

Vietnam, na ktorého kultúru si veľmi ťažko zvykal

Myslíš, že každý má na to, aby mohol cestovať a pracovať týmto spôsobom?

Myslím, že nie. Tak ako nie každý má na to byť podnikateľ, rovnako je to s nomádením. Nie každému tento životný štýl vyhovuje. Stále sú ľudia, ktorým vyhovuje žiť v jednom meste a jednej krajine, takže digitálne nomádstvo by pre nich nebolo vhodné.

Aké vlastnosti by mal mať moderný nomád?

Musí mať určite disciplínu, pretože keď človek cestuje do nových krajín, je tam veľa lákadiel. Preto si musí rozvrhnúť čas tak, aby stíhal aj pracovať aj spoznávať. S tým súvisí aj dobrý time management. Treba tiež byť otvorený novým ľuďom a novým veciam. Každý deň stretávam a zažívam niečo nové, takže keby ma to vyvádzalo z miery, asi by som nemohol cestovať.

Nomád musí byť zvyknutý aj na samotu. Nomádi nie vždy cestujú s niekým a keď cestujete sami, nemôžete chytiť z toho depku. Samotu treba brať ako súčasť života a byť šťastný aj sám.

bali

Práve samotu spomína veľa nomádov ako nevýhodu tohto životného štýlu. Ako sa s ňou vyrovnávaš a ako sa zoznamuješ s ľuďmi?

Snažím sa robiť aktivity, pri ktorých na samotu zabudnem. Cvičím, chodím na výlety, čítam. Veľa ľudí spoznám v coworkingoch. Destináciu si vyberám aj podľa toho, či je tam coworking, inak sa tam nezdržujem veľmi dlho.

Mám rád slow traveling, to znamená, že idem na 2 – 3 mesiace do jednej oblasti alebo mesta, kde mám dlhodobé ubytovanie. Keď ste niekde dlhšie, tak sa spoznáte s ľuďmi, ktorí tam tiež žijú alebo pracujú.

V Barcelone som párkrát využil meetup.com, kde sa dohodne stretko na nejakú tému, ľudia prídu a robia aktivity spolu. Bol som takto na jóge alebo na túre. No a niekedy sa zoznamujem aj online cez skupiny na FB alebo Tinder :)

Čo máš na cestovaní najradšej?

Nemám rád rutinu, preto rád objavujem nové veci. Chcem vidieť nové miesta, spoznať nových ľudí a zažívať niečo nové, aby môj život nebol stereotypný.

Máš nejaký vtipný zážitok z ciest?

Ten posledný mám ešte v čerstvej pamäti a je skôr tragikomický :) Mal som letieť z Kuala Lumpur do Da Nangu vo Vietname. Bohužiaľ, pri letiskovej kontrole ma poslali kade ľahšie, pretože som nemal víza :) Najväčšia sranda je, že vo Vietname som bol už aj minulý rok, ale jednoducho som zabudol, že potrebujem pozývací list, na základe ktorého mi mali dať po prílete víza. Letenka mi, samozrejme, prepadla, no na letisku som si vygooglil najlacnejšiu letenku z Kuala Lumpur a skončil v mestečku Penang.

Ďalší zážitok, ktorý beriem z humorom až s odstupom času, sa stal v Singapúre. Rozhodol som sa, že prvýkrát v živote vyskúšam hostel. Boli sme šiesti na izbe s jednou toaletou s vchodom hneď vedľa postelí. Samozrejme, v Singapúre som hneď smeroval do čínskej štvrte a ochutnával každý možný street food, čo tam mali. V noci som dostal takú otravu jedlom, že zvyšní ubytovaní hostia na izbe mali nezabudnuteľný zážitok z mojich 54 návštev toalety. Street foodu som sa nevzdal, ale odvtedy si vždy v neznámom meste beriem izbu s vlastnou toaletou.

Kde sa ti páčilo najviac, že by si si vedel predstaviť usadiť sa tam?

Rozhodne Barcelona, ktorá mi vyhovovala, lebo mala veľa parkov, kde sa dalo aj cvičiť, miesta na behanie, pekné pláže, cyklotrasy. Bolo tam síce drahšie, ale dalo sa to prežiť a celkovo tá atmosféra mesta bola veľmi príjemná a veselá.

Takže sa nevidíš niekde v Ázii, aj keď sa tam často vraciaš?

Z kontinentov, ktoré som precestoval, t.j. Amerika, Európa, Austrália a Ázia, by som vedel žiť iba v Európe. Áziu mám síce rád, ale po čase mi tam začína veľa vecí vadiť. V Amerike a Austrálii mi zasa nesedia ľudia, takže vyhráva Európa.

peto2

Keď sa pozrieš do budúcnosti, myslíš, že takýto životný štýl dokážeš viesť dlhodobo, napríklad aj keď budeš mať rodinu?

Určite by to nebolo tak, ako teraz, že sa zbalím a idem na opačnú stranu zemegule. Chcel by som mať stále možnosť pracovať kdekoľvek, no s rodinou by som cestoval skôr po Európe. Napríklad pol roka v Barcelone, pol roka v Lisabone. Jednoducho na miesta, ktoré sú príjemnejšie pre rodinu. Ázia je fajn, ale vie byť aj nebezpečná, občas aj špinavá. No a myslím, že moja budúca manželka bude musieť mať rada cestovanie, pretože bez neho si život neviem predstaviť.

Cestovanie aj podnikanie sú vraj dobré životné lekcie. Čo ťa naučili?

Uvedomil som si jednu dôležitú vec. Všetko, čo v živote chceme, si musíme odmakať sami. Či už je to život v inej krajine, peniaze alebo životný štýl. Na všetko som sám, nemôžem sa spoliehať na nikoho.

Keď som bol na vysokej, spoliehal som sa na rodinu, ktorá ma finančne dotovala. Po vysokej mi mama prestala posielať peniaze, tak keď som sa chcel najesť alebo zaplatiť hypotéku, musel som si zarobiť.

A to isté platí aj pri cestovaní. Keď prídete na nové miesto, nikto vám nepovie, čo kde je, musíte si to zistiť sami a vyriešiť všetky problémy, ktoré počas cesty nastanú. V tomto sa podnikanie a cestovanie dopĺňajú a robia ma ako človeka silnejším.

Čo ti najviac chýba z domova?

Rodina a kamaráti, samozrejme. Ostatné závisí od toho, kde práve som. Tu v Ázii mi chýbajú chodníky pre chodcov, pretože všetci jazdia len na motorkách. Veľmi rád chodím, ale keď sa tu chcem prejsť, tak mám smolu. Chýba mi voda z kohútika. Veľakrát by som si aj obliekol napríklad košeľu a nohavice, len tu by som vyzeral ako šašo, keď všetci hodia na seba len tričko a šortky.

Bali a skútre k sebe neodmysliteľne patria

Bali a skútre k sebe neodmysliteľne patria

Na čom momentálne pracuješ a kam sa chystáš?

Najviac sa aktuálne venujem spusteniu predaja môjho e-booku Zarábajúci web: Od domény k peniazom, pred pár mesiacmi sme spustili projekt www.blendea.cz a každý týždeň publikujem nový článok na svoj blog. Vietnam mi nevyšiel, takže po Malajzii to vyzerá na návrat do Európy a možno opäť Portugalsko.

Držím palce, nech sa kniha dobre predáva a pomôže čo najviac ľuďom a ďakujem za tvoj čas na tento rozhovor.

Máte na Peťa otázky alebo vás zaujíma zarábanie na internete? Najrýchlejšie sa s ním skontaktujete cez jeho blog Chodelka.sk alebo Facebook.

Share Button

Autor

Michel Struhárová

Michel Struhárová

Vymenila som kanceláriu za život v Indonézii, kde cestujem s batohom na chrbte, učím sa indonéžštinu, zásobujem weby klientov kvalitným obsahom a o tom všetkom aj blogujem.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár