Rodičom chýbam, ale mamka má v pláne prísť na dôchodok za mnou do Peru

Rodičom chýbam, ale mamka má v pláne prísť na dôchodok za mnou do Peru

28-ročná expatka Katka zo Zvolena žije už tri roky v Lime, v hlavnom meste Peru. Nakoľko udržiavala niekoľkoročný vzťah s Peruáncom na diaľku, rozhodla sa vziať osud do vlastných rúk a presťahovať sa.

O podobných životných osudoch ste už na našom blogu niekoľkokrát čítali. Napríklad v rozhovore o živote v Kolumbii alebo v Ekvádore. Slovákom je jednoduchšie presťahovať sa do Južnej Ameriky, ako keby sa mal niekto odtiaľ presťahovať k nám na Slovensko. Takže aj Katkin krok bol úplne logický.

Na druhej strane mi však Katka prezradila aj to, že sa takto rozhodla po tom, čo udržiavala takmer trojročný vzťah na diaľku. Niekto z vás si možno povie, že sa s daným človekom takto na diaľku nie je možné dostatočne dobre spoznať. Aj mňa to napadlo. Čo na to hovorí Katka?

Nebol to tak trocha odvážny krok, odsťahovať sa do Peru za priateľom, s ktorým si udržiavala len vzťah na diaľku?

Je pravda, že veľa ľudí mi hovorilo presne to isté. Ja to však ako odvážny krok neberiem. Keď sa dvaja ľudia aspoň trocha poznajú, tak už približne vedia, do čoho idú a čo od toho môžu očakávať. Je síce pravda, že na diaľku to je trochu ťažšie, ale je to reálne.

58-Teta-muña

Čo si očakávala od toho, že sa presťahuješ do Peru a budeš so svojim priateľom na jednom mieste? Naplnili sa tvoje očakávania?

Musím povedať, že moje očakávania sa naplnili. My sme takí „rozumoví romantici“, takže pre mňa to nebolo niečo úplne neznáme. Už po roku a pol v Peru sme sa zosobášili.

Super! Tak to vyšlo parádne. Predpokladám, že svadba bola v Peru.

Áno, svadbu sme mali v Peru, pretože to bolo jednoduchšie, nakoľko sme tu bývali.

Mali sme civilný sobáš, takže z toho hľadiska to nebolo veľmi komplikované. Ale všetky tie papierovačky okolo toho, tak to bolo kocúrkovo.

Čo máš na mysli?

V Peru totiž vyžadujú jeden doklad, ktorý sa však už v Európe nevydáva. Je to vlastne potvrdenie o tom, že je človek slobodný. Na matrike v Peru to vyžadovali a keďže som to nemala, posielali ma na slovenskú ambasádu. Ale najbližšia ambasáda je v Argentíne. Takže s tým nám narobili celkom problémy. Ale nakoniec uznali notársky potvrdené vyhlásenie, že som slobodná.

Aby toho nebolo málo, kvôli vízam som musela vycestovať z krajiny, tak sme boli na víkend v Columbii. Celkovo sme sa s tou svadbou museli poponáhľať, pretože niektoré zo spomínaných dokumentov sú platné iba tri mesiace. Našťastie sme všetko stihli :)

Takže teraz si už spokojne nažívaš s Peruáncom. Aké to je?

Ten môj Peruánec je trochu iný ako tí ostatní. Je to veľmi „horkokrvný“ človek, aj keď to nie je typický južanský chlap. Aj preto ho mám tak rada, pretože ja som presný opak.

Nemá také klasické prvky, ktoré by niekto očakával. Napríklad nie je to žiadny “mačo” a ani si nijak nepotrebuje vydobíjať svoju mužskosť. Takisto ho nebaví veľmi tancovať, pričom väčšina národov latinskej Ameriky je povestná práve svojim tancom. No každopádne sa nám spolu žije dobre :)

Sandboarding

Ako komunikujete? Anglicky alebo španielsky?

Komunikujeme spolu po anglicky. Ja som študovala angličtinu, takže ju aj tak trochu považujem za svoj prvý jazyk.

Po španielsky si sa nenaučila?

Po španielsky som sa začala učiť po pol roku. Nepotrebovala som to síce kvôli práci, ale môj šéf mi to doporučoval kvôli tomu, aby som mohla jednoduchšie komunikovať s klientmi. Doslova mi zakázal používať angličtinu,vraj musím hovoriť španielsky, hoci by to malo byť rukami-nohami. Gramatiku som sa ale nikdy nejak zvlášť neučila. Mám nejaké knižky, ale nepoužívam ich.

Momentálne nemôžem povedať, že mám perfektnú španielčinu. K tomu mám ešte ďaleko. Ale už sa dorozumiem.

Všetci mi takisto hovoria, že by som mala hovoriť po španielsky aj s manželom, pretože tak mi to pôjde najrýchlejšie. Ale mne je fakt ľúto prestať používať angličtinu, pretože s nikým iným po anglicky nekomunikujem.

Čo si vôbec robila na Slovensku predtým ako si odišla do Peru?

Najskôr som študovala 5 rokov anglické a americké štúdia. Práve pri týchto štúdiách som zistila, že chcem robiť niečo iné. Následne som odišla na dva roky do Dánska, kde som začala študovať grafický dizajn.

A z Dánska som vlastne odišla do Peru, pretože som si pri škole musela nájsť prax. Tak som si hovorila, že to skúsim v Peru, už keď sa tam chystám za terajším manželom, aby sme mohli byť spolu. Usmialo sa na mňa šťastie, pretože som rozposlala asi len 10 emailov a získala prácu, kde som doteraz.

Takže si si dokonca našla prácu v odbore?

Áno. A som za to fakt rada, pretože napríklad na Slovensku nie je odbor grafického dizajnu až taký vyhľadávaný. Moja sestra študovala v Dánsku so mnou a mala celkom problém nájsť si na Slovensku prax.

Aký je život v Peru? Aké to tam je a ako sa tam cítiš?

Kultúra tu je určite iná. Možno je to aj tým, že tu nie je nikdy zima, takže všetci sú vždy vonku na ulici. V niektorých štvrtiach je možné vidieť starších pánov ako vysedávajú vonku na stoličkách, popíjajú pivko a hrajú kadejaké hry. Vyzerá to ako jedna veľká pohodička. Inokedy človek príde do štvrte, ktorá je vyslovene pre “boháčov” a je to úplne iné. Takže Peru je určite krajina kontrastov.

Vo všeobecnosti sa ale Peru považuje za chudobnú krajinu. Hlavné mesto Lima je v podstate aj najbohatšie mesto a čím ďalej ide človek od Limy, tým je to chudobnejšie. Sú tam dedinky, kde ľudia ešte stále žijú v chatrčiach bez elektriny a podobne.

Niektoré dni sa cítim ako príliš veľký cudzinec. Mám pocit, že vytŕčam z davu. Ale keďže som už zabehnutá do svojej rutiny, tak to poriadne ani nevnímam.

Kde presne v Lime žiješ ty a aké to tam je?

Ja žijem v pomerne dobrej štvrti. Volá sa Barranco a je to taká “bohémska” štvrť, kde je veľa hipsterských turistov :)

Barranco-a-jeho-zvlastne-umenie

Aká je v Lime doprava?

Lima ma asi 12 miliónov obyvateľov aj s okolitým štvrťami a počíta sa za jedno z najhorších miest na šoférovanie. Bol o tom dokonca natočený aj dokument.

My auto nemáme a ani sa ho nechystáme mať. Neoplatí sa to. Preprava by mi trvala dlhšie, ako keby som išla na bicykli alebo pešo.

Samozrejme, pokiaľ by som chcela ísť niekde ďalej, tak auto je nutnosť.

Ono je to spôsobené vlastne tým, že čím ďalej, tým viac je tu vidieť, že autá majú ľudia, ktorí si to môžu dovoliť. A potom nastávajú také situácie, že v aute sedí jeden človek a tým pádom sa tie zápchy viac a viac zhoršujú. Klasika.

Čiže sa prepravuješ skôr autobusmi?

Ja bývam v oblasti, kde sa dá v pohode chodiť pešo. Autobusmi veľmi nechodím.

Sú tu totiž dve autobusové linky. Prvá linka je súkromná a nie mestská. Autobusy zastavujú, kde chcú a kričia na ľudí, že majú posledné dve miesta a podobne. Často sa človek musí spýtať, či idú vôbec tam, kam majú ísť. Nerešpektujú veľmi premávku a zastavujú v podstate kde chcú. No a ľudí naberajú, až kým netrčia z dverí.

Druhá linka je mestská, ale tá má len jeden väčší prúd, ktorý križuje väčšiu časť mesta. Keď sa teda potrebuje človek dostať do inej časti, tak či tak musí využiť tých súkromných prepravcov.

No keď sa potrebujem prepraviť niekam ďalej, kde neviem dôjsť pešo, tak väčšinou využívam Uber alebo nejakú inú z taxi služieb.

Ako sa pohybujú ceny v Peru a aká tam je životná úroveň v porovnaní so Slovenskom?

Na Slovensku nežijem už 5 rokov, takže si ceny vôbec nepamätám. Ale keď bola moja rodina v Peru, tak mamka tvrdila, že tie ceny sú približne rovnaké. Čiže to nebude až taký rozdiel.

Rozdiel je však to, že väčšina domácich chodí nakupovať na trhy, kde sú ceny nižšie a kde sa dajú kúpiť čerstvé potraviny a čerstvá zelenina. Ale to už človek musí vedieť ako nakupovať, lebo tu každý po sebe kričí a snaží sa dohodnúť lepšiu cenu.

Ceny nájmov tu sú tiež veľmi rôzne. Veľmi to závisí od štvrte, od toho, ako ďaleko je ubytovanie od oceánu a podobne. My sme si byt kúpili a budeme ho splácať v podstate už len 5 rokov. To je na Slovensku nereálne.

Vyhlad-z-okna-hotelu-Cuzco

Chodíš niekedy domov na Slovensko alebo chodí skôr rodina za tebou?

Ak by som sa doma neukázala, naši by mi to asi neodpustili. Takže väčšinou chodíme na Slovensko okolo Vianoc. Buď na Vianoce alebo na Nový rok. Striedame to, aby svokrovci nežiarlili, že s nimi nie sme nikdy na Vianoce.

Fakt? Aj napriek tomu, že so svokrovcami ste skoro celý rok?

Áno. Ľudia v Peru prežívajú Vianoce o dosť viac ako my na Slovensku. To bol pre mňa zo začiatku aj celkom veľký kultúrny šok. Je pre nich dôležité aby sa stretlo čo najviac členov rodiny. Naposledy nás bolo tuším okolo 15. Na Slovensku sme sa v takom počte nikdy nestretávali.

Večera sa je tradične až o polnoci. Mávajú morku alebo prasa a nemajú pôst. Majú k tomu veľa druhov šalátov a ryže. Niečo ako bufetový stôl, kde si môže človek vybrať, čo chce. Pripíjajú si šampanským a o polnoci sú veľké ohňostroje, takže celé mesto je potom zahalené dymom. Ľudia sa objímajú a nakoniec si dávajú darčeky asi až o tretej ráno.

Je zaujímavé zažiť peruánske Vianoce, ale v tomto som asi tradicionalista. Vyhovuje mi jesť večeru ešte v ten istý deň.

Ako vychádzaš zo svojimi svokrovcami?

Vychádzame veľmi dobre. Oni sú veľmi milí a berú ma ako svoju ďalšiu dcéru. Zahŕňa to aj niekedy také tie klasické “mamičkovské” otázky, či som už jedla a či mi nič nie je a podobne. Nemám to veľmi rada, ale vďaka tomu viem, že ma majú radi.

Zo začiatku som mala aj celkom problém s nimi komunikovať, nakoľko som nevedela veľmi dobre po španielsky a oni zas nevedeli po anglicky. Takže sme sa dorozumievali len pomocou základných slovíčok. Teraz to už je podstatne lepšie a beriem ich ako moju rodinu.

Teraz príde moja obľúbená otázka. Prezraď mi, čo robíš vo voľnom čase?

Niekedy kreslím. Aj keď už nie toľko, ako kedysi. Tiež čítam knihy a s manželom často pozeráme Netflix :) Snažím sa vyhľadávať aj kultúrne vyžitie, ale odkedy som začala pracovať, veľmi som zlenivela. V práci som približne desať hodín (aj s cestou), takže keď prídem domov, som už väčšinou veľmi unavená.

Dosť mi chýba cestovanie. Nemám veľmi voľnú prácu, kde by som si mohla vypýtať kedykoľvek voľno. Keďže sme veľmi malá firma, nemal by ma kto zastúpiť. Mám teda takú dohodu so šéfom, že okolo Vianoc mám väčšinou jeden mesiac voľna.

Ďalšia vec je, že v Peru keď chce človek cestovať, tak iba v Lime zaberie cestovanie z jedného konca na druhý 5 hodín. Takže ak by som niekam chcela ísť hoci len na deň, potrebujem na cestu ďalšie 2 dni.

28-Laguna-siedmych-farieb

Čo si v Peru už pocestovala?

Mám už odškrtnuté Machu Picchu. Tam sme to precestovali za 4 dni počas Veľkej noci. Bol to super zážitok, ale aj tak sme nestihli všetko. 4 dni sú na Machu Picchu málo.  

Bohužiaľ som na výlete zistila, že mám výškovú chorobu, takže som celý prvý deň predýchavala v autobuse. U mňa sa to prejavuje tak, že pri vysokej nadmorskej výške mi býva zle od žalúdka a sú s tým spojené bolesti hlavy a závrate. Od Peruáncov som však dostala také rôzne bylinky, ktoré mi pomohli k tomu, aby mi nebolo na vracanie. Takže to môžem len odporučiť, ak niekto pôjde do Peru. Volá sa to “muňa”.

Čo počasie v Peru? Je stále teplo alebo sa to mení?

Počasie je plus mínus stabilné. Rozdiely počas roka sú približne 15 stupňov. Začiatkom roka je v podstate leto a je okolo 30 °C. Niektoré dni sú fakt horúce a slnko riadne páli. Takže si treba dávať pozor na kožné choroby. Nikto by to tu nemal podceniť. Je potreba aby sa človek poriadne natrel krémom na opaľovanie.

Pre Limu je však typické, že sa v zime celá zahalí do oblakov a tri mesiace je vidieť iba šedé nebo, pretože slnko ani nevykukne. Skoro každý deň mrholí, takže to je trochu deprimujúce. Na druhej strane sa to ani zďaleka nedá porovnať s našou slovenskou zimou.

Aké jedlo je typické pre Peru?

Zdá sa mi, že Peru posledné dva roky vyhralo ocenenie za najlepšiu kuchyňu sveta. Takže do Peru kvôli gastronómii určite odporúčam prísť. Nie však vegetariánom. Mäso a ryby sú totiž základ úplne každého jedla.

Klasické peruánske jedlo je cebiche (“seviče”). Je to vlastne surová ryba zaliata citrónovou šťavou z peruánskych zelených citrónov a zmiešaná s cibuľkou a niektorými druhmi chilli papričiek. Tá kyslosť akoby tú rybu trošku na povrchu uvarí. Pokiaľ je urobená skutočne z čerstvých ingrediencií, tak to je fakt vynikajúce jedlo. Inak je vtipné, že všetky ostatné štáty Latinskej Ameriky sa snažia túto pochúťku okopírovať. Ale nikde to nie je také dobré ako v Peru.

Inak na jedlo má veľký vplyv aj talianska alebo čínska kuchyňa. Takže potom je možné ochutnať zaujímavé kombinácie rôznych jedál.

Ceviche

Poznáš v Peru nejakých Slovákov?

Nie, nepoznám. Párkrát som síce začula nejakých turistov, ale to je všetko. Komunitu Slovákov som nevyhľadávala, ale predpokladám, že nejaká tu bude.

A je vo všeobecnosti v Peru veľa expatov?

Expatov z rôznych krajín je Lima plná. Je tu veľa takých, ktorí sem prišli žiť s tým, že si napríklad otvorili vlastné reštaurácie alebo obchody. Je tu potom kopec ďalších expatov, ktorí predávajú ručne robené šperky alebo žonglujú na uliciach a zarábajú si týmto spôsobom. V Peru sa často stane, že človek, ktorý príde do krajiny, prešvihne 6 mesiacov, ktoré tu môže zo zákona ako turista legálne stráviť. Takže nejakí expati tu sú mierne nelegálne.

Ty si mala na začiatku aké víza? Pracovné?

Nie, ja som na začiatku prišla tiež na turistické víza. A tiež som to na prvýkrát aj trocha prešvihla. Vyriešila som to tým, že keď som odchádzala z krajiny, zaplatila som dolár za každý deň, ktorý som tu bola navyše, takže niečo okolo 100 dolárov. Tá pokuta vlastne nie je až taká strašná. Odkedy som sa vydala, už tieto veci ohľadom víz nemusím vôbec riešiť.

Nepremýšľala si niekedy nad tým, že by si chcela žiť na Slovensku? Vrátiť sa?

Ja som si život na Slovensku nikdy veľmi nepredstavovala. Sú veci, ktoré mi chýbajú. Ale to sú skôr momenty a zážitky. Chýba mi vidieť kamarátky viac než raz za rok. Chýbajú mi aj niektoré jedlá alebo letné chvíle pri štiavnických jazerách. Ale samotný život na Slovensku mi nechýba.

A nechýbaš rodičom?

Tak moja mamina vždy plače, keď sme na letisku a odchádzame. Ale vidí, že som šťastná, tak je šťastná aj ona. A keďže ona aj veľmi rada cestuje a v Peru sa jej veľmi páčilo, tak sa začala učiť španielčinu. Povedala mi, že sa sem na dôchodok presťahuje :)

Ako dlho ti trvalo, kým si si zvykla na život v zahraničí?

Určite to nebolo hneď. Na niektoré veci si zvykám dodnes. Ale ja som si poriadne nikdy nezvykla žiť ani na Slovensku. Aj na Slovensku som sa občas cítila ako cudzinec :) Takže v Peru to pre mňa nie je nič nové.

Hmla

Haha, okej. Posledná otázka: Zažila si v krajine aj nejaké faux pas?

Ja som magnet na trapasy, hlavne čo sa týka komunikácie, takže určite. Ale teraz si nespomeniem na nič konkrétne.

Často sa mi stáva, že tým, že nie som dokonale jazykovo zdatná, tak sa snažím trénovať si v hlave vždy dialógy. A často sa mi stane, že začnem úplne inak, ako som si to v hlave naplánovala. No a potom sa z toho neviem dostať von. Alebo keď chcem povedať jedno konkrétne slovíčko, ktoré mi vypadne, tak potom nie som schopná vykoktať sa.

Často som robila to, že keď som niečomu nerozumela a už sa mi nechcelo znova pýtať, čo ten druhý človek vravel, tak som sa väčšinou iba pousmiala a zahmkala. Ale na to mi už veľa ľudí prišlo a často sa ma práve spýtali, či som rozumela. No a potom už človek musí ísť s pravdou von.

Takže moje trapasy sú najčastejšie spojené práve s jazykom.

Dobre, Katka. Tak ti prajem nech máš tých trapasov, čo najmenej. Ale zase, nie si prvá a posledná, myslím, že s týmto bojuje drvivá väčšina z nás. Teda aspoň keď budem hovoriť za seba :)

Každopádne dúfam, že budeš v Peru aj naďalej šťastná a spokojná ako si doteraz a že si eventuálne nájdeš aj viac času na cestovanie, pretože je škoda takú skvelú krajinu neprecestovať krížom krážom. A samozrejme ďakujem za rozhovor!

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Pridať komentár