Mjanmarsko je krajina, kde sa môže stať, že sa v byte premnožia potkany

Mjanmarsko je krajina, kde sa môže stať, že sa v byte premnožia potkany

Lucka pochádza z Bratislavy a má 31 rokov. Žila v piatich krajinách a ako študentka turizmu na vysokej škole sa striedavo pohybovala medzi Španielskom, Dánskom a Slovinskom. Neskôr žila a pracovala dva roky v Singapure a dva roky v Mjanmarsku.

Poznámka autora: Ako mi Lucka v rozhovore prezradila, Mjanmarsko je oficiálny názov krajiny. Väčšina z vás však bude Mjanmarsko poznať aj pod názvom Barma, čo je starý a v súčasnosti neoficiálny názov.

Scestovaná Lucka mi v rozhovore porozprávala, ako sa jej ako expatovi žije v rozvojovej krajine a takisto mi prezradila, čo ju priviedlo k životu v zahraničí.

Ahoj Luci. Začnime teda od začiatku. Čo ťa viedlo k tomu, aby si odišla do zahraničia?

Vždy ma bavilo cestovanie a jazyky, takže to bolo celkom prirodzené. Už na základnej škole som išla na výmenný pobyt do Anglicka. Na strednej škole som chcela ísť aj do Francúzska, to sa mi však nepodarilo.

Avšak hneď ďalšia možnosť vycestovať do zahraničia sa mi naskytla na vysokej škole, kde som študovala turizmus. Cez Erasmus program som mohla ísť do Španielska a keďže som sa španielčinu práve vtedy začínala učiť, bola to perfektná príležitosť. V Španielsku som potom neskôr aj pracovala.

Keď som si robila magisterské štúdium, tak som cez Erasmus Mundus opäť študovala v ďalších krajinách. Konkrétne v Dánsku, Slovinsku a opäť v Španielsku.

Ako dlho si bola v týchto krajinách?

Ja som chodila vždy na striedačku. V Španielsku som bola tri krát cez leto a potom som sa tam vrátila na pol roka za štúdiom. Takisto som tam rok žila a učila tam angličtinu. Znova som sa do Španielska vrátila, keď som si robila magisterské štúdium. V Dánsku a Slovinsku som bola pol roka.

Ak som správne pochopila z tvojho úvodného emailu, tak si sa po skončení štúdia presťahovala do Singapuru?

Áno. Keď som si dokončila magistra, tak som bola ešte chvíľu na Slovensku a premýšľala som, čo budem robiť. Zo školy som už poznala mnoho ľudí z iných krajín ako z Európy a aj preto som chcela vyskúšať žiť a pracovať inde ako v Európe. Takže som si našla prácu v Singapure, presťahovala sa tam a ostala tam takmer 2 roky.

lucka-singapur

Ako si sa vôbec dostala k práci v Singapure? A čo to bola za práca?

K práci som sa dostala cez organizáciu AIESEC, ktorá ponúka zahraničné stáže pre absolventov vysokých škôl.  Ponuky prác, ktoré boli v databáze  AISECu, boli pre mňa síce o level nižšie, nakoľko som už mala vysokoškolský titul a aj pracovné skúsenosti, ale aj napriek tomu som si povedala, že to skúsim. Zároveň to bol aj najjednoduchší spôsob ako dostať víza a zohnať prácu “na diaľku”.

V Singapure som pracovala pre známu miestnu firmu. Pôvodne som mala pracovať v hoteli, ale veci sa zmenili, a tak som aj s kolegyňou z Ukrajiny dostala ponuku pracovať na rozbehnutí úplne nového produktu pre kongresové centrum. Nakoniec som sa venovala všetkému od marketingu, cez organizovanie eventov až po obchod.

To znie super. Na základe čoho si sa rozhodla presunúť zo Singapuru do Mjanmarska?

Po nejakom čase v Singapure som začala premýšľať nad tým, že by som chcela skúsiť niečo nové. Vtedy mi zhodou náhod prišiel email od jednej headhunterky s ponukou pracovnej pozície v Mjanmarsku, ktorá by sedela na môj profil.

Tak sme sa o tom porozprávali a mne sa celkom zapáčila myšlienka skúsiť pracovať v rozvojovej krajine. Pozícia mi tiež prišla veľmi zaujímavá z pohľadu náplne práce. Bol to pre mňa jednoznačne veľký kariérny posun.

Ponuku som teda prijala a v decembri 2014 som sa presťahovala do Yangonu, najviac ekonomicky rozvinutého mesta Mjanmarska, ktoré bolo kedysi aj hlavným mestom. V minulosti sa tu nachádzali všetky možné inštitúcie a v súčasnosti tu je aj veľa zahraničných firiem a lepší život pre cudzincov ako v iných mestách Mjanmarska.

lucka-jedlo

Ochutnávka betelu, plodu z palmy, ktorý má podobné účinky ako žuvanie tabaku.

V čom spočíva tvoja práca v Mjanmarsku?

V Yangone som už mala dve práce. Prvou bola pozícia marketingového manažéra pre spoločnosť, ktorá prenajímala kancelárie pre medzinárodné firmy, ktoré prichádzajú do Mjanmaru. Naša firma im pomáhala aj s ďalšími vecami ako registrácia firmy, či hľadanie zamestnancov a podobne. Čiže komplexný biznis servis na medzinárodnej úrovni, ktorý sa ešte ťažko v Mjanmarsku hľadá. Tomu som sa venovala rok a pol.

Teraz už nejaký čas pracujem pre firmu, ktorá pôsobí v oblasti prieskumu trhu, ale aj sociálnych prieskumov pre neziskové organizácie. Ja som bola najatá, aby som v Mjanmarsku rozbehla kanceláriu. Manažujem teda office, riešim dane, audit, personalistiku a trochu aj marketing.

Víza do Mjanmaru si mala zabezpečené vďaka práci?

V Mjanmare je momentálne veľmi jednoduchý vízový systém. Firma môže zamestnancovi poslať pozývací list spolu s ďalšími potrebnými dokumentami a ten s nimi zájde buď na Mjanmarskú ambasádu v krajine, v ktorej sa nachádza alebo si normálne požiada o víza po prílete do krajiny. Jedná sa o pracovné víza, ktoré zamestnanec dostane na počkanie na základe dokumentov od firmy. Všetky ostatné víza sa riešia dopredu, cez internet.

Víza sú platné 70 dní a aj napriek tomu, že tu som už zamestnaná, musím každých 70 dní vycestovať, aby som si ich obnovila.

Ako si sa v Singapure a v Mjanmare dorozumievala? Anglicky?

Áno. V Singapure je angličtina dokonca oficiálny jazyk. Takisto v Mjanmare je úplne bežné komunikovať v angličtine, predovšetkým vo firmách.

Samozrejme, že keď som mala nejakého obchodného partnera z krajiny, ktorej jazyk ovládam, tak som sa s nimi bavila v ich rodnej reči, ale inak sa bežne rozprávam v angličtine.

Musím dokonca povedať, že v Mjanmare vedia po anglicky veľmi dobre a to najmä staršia generácia, ale aj mladí, ktorí študovali v zahraničí. Napríklad mjanmarskí taxikári majú často lepšiu angličtinu ako tí v Thajsku alebo inde v Ázii.

Je v Mjanmare veľká expat komunita?

Podľa mňa až taká veľká nie je. Napríklad v porovnaní so Singapurom. Odhadujem to na niekoľko tisíc ľudí.

To mi príde ako celkom veľká komunita :-)

No ono sa to ťažko hodnotí, keďže niektorých ľudí až tak nepoznám, nakoľko sa držia v úzadí. Napríklad takí Japonci, tých je tu zopár tisíc, ale ja poznám asi dvoch. Alebo Singapúrčania, ktorých ani človek nespozná, pretože niektorí sú poloviční Mjanmarci.

lucka-art

Ako by si popísala život v Mjanmarsku? Keďže to je rozvojová krajina, je to určite podstatne iné. So Slovenskom sa to asi porovnávať ani nedá.

Život tu je fakt iný a aj dosť ťažký. Na Slovensku sme zvyknutí na určité štandardy ako je základná hygiena, stála elektrina a podobne.

V Mjanmare sú napríklad úplne bežné výpadky elektriny tzv. “blackouts”. V apríli a máji, keď je v Yangone najteplejšie (40 C° a viac) sú tieto výpadky časté, nakoľko krajina nevie zabezpečiť dostatočný objem elektriny, aby mohli byť budovy klimatizované. Čiže v najväčšom teple, keď je 40 C°, sa nedá pustiť ani ventilátor. Samozrejme to záleží aj od toho, v ktorej oblasti človek býva a aký štandard ubytovania si môže dovoliť. Poznám viacero ľudí, ktorí bývajú v domoch s generátormi, takže tí s elektrinou problém nemajú.

V januári je chladnejšie, tak okolo 30 C°. Niekedy v noci teploty spadnú aj na 19 C°. No a potom sa teploty postupne začínajú zvyšovať a vyvrcholia v apríli a máji. Od júna do novembra je monzún a v podstate neustále prší. A prší tak, že sú záplavy.

Ďalej je úplne bežné, že sa človeku do bytu dostanú potkany. Mne sa jeden čas v byte premnožili. Toto je väčšinou problém starších domov a ubytovania v historickom centre mesta. Ale potkany veľké ako mačky (nepreháňam) je tu vidno na ulici veľmi často a to najmä v noci.

V Mjanmarsku je aj veľa túlavých psov. Problémom je, že v Mjanmarsku sú budhisti a oni nezabíjajú zvieratá. Je len málo ľudí, ktorí majú psa ako domáce zviera. Takže psy žijú na ulici a obyvatelia ich kŕmia. Psy sa potom premnožia a zoskupujú sa do svoriek. Takže sú dosť agresívne a veľa krát sa stalo, že aj pohrýzli nejakých ľudí. No a k tomu všetkému majú besnotu.

Ani internet tu nefunguje veľmi dobre. Teraz je to už lepšie, ale keď som sem prišla, bolo to dosť zle. Napríklad po vycestovaní z Yangonu do iného mesta sa zrazu stratilo pokrytie.

Pre Európanov tu je takisto veľmi jednotvárna strava. Je tu samá ryža a jedlo je veľmi mastné, s čím má väčšina cudzincov problém.

Tie podmienky znejú dosť drsne. Musím sa vrátiť k tým potkanom. Až ma striaslo. Ako si sa ich na koniec zbavila?

Odsťahovala som sa :-)

Za tie dva roky, čo som tu, som vymenila štyri byty. Avšak za celý čas sa mi nepodarilo zohnať nejaký normálny byt za prijateľnú cenu. A keď poviem normálny, tak myslím niečo ako sú napríklad naše bytovky.

Všade tu sú len staré budovy, ktoré sa rozpadajú a sú úplne nevhodné na bývanie. Vôbec nie sú hygienické a všade je pleseň.

Nielenže sú byty otrasné, je tu aj veľmi veľké nájomné. Ceny sa pohybujú ako napríklad v Bruseli. Ďalšia vec je, že prenajímateľ bytu má väčšinou podmienku, že prenájom musí byť minimálne na rok a chce nájomné zaplatiť dopredu.

Je ťažké zohnať dobré ubytovanie, pretože človek nevie, do čoho ide. A aj keď si niekto na prvý pohľad myslí, že si zohnal super ubytovanie, hneď sa mu otvoria oči, keď sa nasťahuje. Buď v byte niečo tečie, niečo nefunguje alebo tam má potkany. Ale je to dobrá škola života :-)

lucka-byty

Ulica v Yangone.

Po tom všetkom čo si mi teraz povedala, nechápem ako si tam vydržala až 2 roky :-)

Haha. Keď som prišla do Mjanmaru tak som si povedala, že o 3 mesiace odchádzam :-D.  

Prvé dva mesiace som tu schudla asi 10 kíl. Nevedela som, čo mám jesť, čo si môžem na ulici kúpiť alebo ako vyjednať cenu. Nefungoval mi internet, nevedela som, kam si mám ísť kúpiť potraviny a všetkého som sa tak trochu bála. Proste úplná dezorientácia.

Bolo to náročné, ale tým, že som študovala a žila v rôznych krajinách, tak som si vždy musela na niečo zvykať a bola som na to tak trochu pripravená. Minimálne som mala odhodlanie zdolať prekážky a nedať sa poraziť. Veď aj iní expati to zvládli, tak prečo nie ja.

Čo sa teda nakoniec stalo, že si po tých troch mesiacoch neodišla?

Na niektoré veci som si zvykla. Všetko ide takisto dopredu, takže veľa vecí sa za ten čas aj zmenilo. Otvorili sa nové obchody, reštaurácie a celkovo výber jedla bol lepší.

Veľmi mi pomohlo, keď som si našla kamarátov. Tí mi poradili a pomohli, keď bolo treba. Začala som s nimi cestovať a to bolo super.

Taktiež moja práca bola veľmi zaujímavá. V Európe by som sa na pozíciu s takým záberom práce asi ani nedostala. Keďže v Mjanmare bolo málo kvalifikovaných ľudí, dostala som príležitosť pracovať na vyššej pozícii a veľa som sa naučila. Prirovnala by som to k situácii na Slovensku v 90-tych rokoch a k ére tzv. “baby manažérov”. Super skúsenosť.

Akí sú v Mjanmarci povahovo?

Sú určite zaujímaví. Je ale rozdiel medzi ľuďmi z vidieka a ľuďmi z Yangonu.  Ľudia na vidieku sú ešte stále z cudzincov nadšení a sú veľmi milí. V meste je to už inak. Tam sa miestni viac stretávajú s cudzincami a niektorí to aj radi zneužívajú, nakoľko si myslia, že Európania (respektíve všetci “bieli”) sú bohatí. Inak sú stále veselí a nič ich v podstate netrápi.

Ja mám niekedy taký pocit, že si ani veľmi nevážia ľudský život. Úplne bežne opravujú elektrinu so zapnutým prúdom. Vodiči áut a autobusov by možno ani nemihli okom, ak by niekoho prešli.

Zároveň sú tu mnohí ľudia veľmi pokorní, nakoľko nasledujú budhistickú filozofiu. Ale potom sú aj Mjanmarci, ktorí sú bohatí a drzí.

lucka-monks

Mjanmarskí budhistickí mnísi, ktorých Lucka stretla na Srí Lanke.

Aké sú tam náklady na život, keby si to mala porovnať s Európou?

Je to veľmi rôzne. Sú tu ľudia, ktorí dokážu žiť z mála jednoduchým spôsobom života.

V Yangone záleží, kde človek býva. Každý sa rozhoduje hlavne podľa toho, kde ma prácu, keďže doprava tu je veľmi problematická.

Ja žijem v trochu drahšej oblasti. Platím približne 600 dolárov za izbu, no nie je to zasa nejaká sláva. Nemám výťah, vypadáva elektrina, nemáme tu generátor. Ale keby som chcela nejakú európsku úroveň, tak izba stojí vyše 1000 dolárov a je dosť ďaleko od centra. Tým pádom vznikajú aj vysoké náklady na dopravu, keďže prepravovať sa z tejto oblasti dá len taxíkmi.

Strava a ďalšie drobné výdavky na týždeň na osobu vychádzajú okolo 100 dolárov, a to zahŕňa aj návštevy reštaurácií. Samozrejme je to veľmi individuálne a záleží na tom, či si človek varí doma a aký životný štýl vedie.

Ak by som chcela žiť európsky štandard, tak si myslím, že na mesiac potrebujem minimálne 2000 dolárov.

lucka-deti

Môžeš ešte trocha rozviesť dopravu? Fakt sa tam nedá prepravovať inak ako taxíkmi? Čo verejná doprava, požičanie motorky alebo UBER? :)

V meste fungujú autobusy, ktoré sú ale veľmi staré, špinavé a nie veľmi bezpečné, či už kvôli spôsobu, akým jazdia alebo pre drobné krádeže. Ak chce cudzinec cestovať v meste autobusom, musí vedieť kam ide. Takže musí poznať meno zastávky alebo trasy autobusov, ktoré sa často “za jazdy” menia. Alebo by mal vedieť čítať mjanmarské číslice.

V jednom autobuse pracujú vždy aspoň traja ľudia a každý autobus je vlastne ako keby samostatný biznis. Je tam vodič, vodičov navigátor a ešte jeden človek, ktorý zbiera peniaze od cestujúcich. Väčšinou stojí počas jazdy v otvorených dverách, vykrikuje zastávky, na ktorých autobus zastaví a pomáha ľuďom naskakovať do takmer rozbehnutého autobusu. Zárobok každej autobusovej skupiny vraj závisí od toho, koľko okruhov s vozidlom spravia na svojej trase. Bezpečnosť je nulová, lebo vodiči jazdia veľmi rýchlo a často zapríčinia dopravné nehody. Nakoľko neexistuje harmonogram alebo zadefinované zastávky pre konkrétne linky a vodiči často trasy menia alebo sa autobus pokazí, nepovažujem tento spôsob dopravy za veľmi spoľahlivý. Navyše sú autobusy v špičke často preplnené a klíma väčšinou vôbec nefunguje, ak tam vôbec nejaká je. Takže v 40 stupňových horúčavách je to dosť o život.

Autobusom som síce istý čas chodila, ale nikdy nie v lete alebo len skoro ráno, aby som sa vyhla davu ľudí. Odporúčam to skôr ako zážitok. Aj väčšinu mojich známych, ktorí prišli na návštevu, som zobrala na “vyhliadkovú jazdu”. Pre väčšinu miestnych je to ale jediná možnosť, ako sa dostať do práce, nakoľko jedna cesta stojí len 200 Kyatov, teda asi 15 centov.

UBER tu vôbec nefunguje asi najmä kvôli kvalite internetu a možnosti online platieb. Väčšina miestnych nemá bankový účet a platby kartou sú minimálne. Je tu stále veľmi zaužívané platenie v hotovosti (dokonca aj výplata je často v hotovosti).

Motorky sú v Yangone zakázané a existuje k tomu taká veselá príhoda, ktorá ale neviem, či je založená na skutočnosti. Vraj niektorému z predošlých pohlavárov povedala veštica, že ho zabije človek na motorke, tak jednoducho motorky v meste zakázal.

Čiže najlepšou a najspoľahlivejšou dopravou sú všadeprítomné taxíky, ktorých má Yangon okolo 60,000 (vraj viac ako New York). Napriek tomu sú taxíky väčšinou v zlom technickom stave alebo špinavé a mnoho taxikárov nepoužíva klimatizáciu alebo tak spravia za príplatok. Navyše treba vedieť zjednať cenu, inak môže byť doprava po Yangone vcelku drahá a určite drahšia ako napríklad na Slovensku alebo dokonca v Singapure. Na porovnanie cena jednej cesty taxíkom (okolo 20-30 minút) stojí asi 3,000 MMK, čo sú zhruba 2 eurá a v Singapure za rovnakú trasu v metre alebo autobuse zaplatí človek menej ako polovicu.

lucka-autobus

Čo robíš vo svojom voľnom čase?

Veľa cestujem. Za posledné dva mesiace som nebola ani jeden víkend v Mjanmare.

Ale inak tu je celkom veľa kultúrnych podujatí. Tým, že sa Mjanmar dosť otvára, veľa krajín sa snaží vytvoriť diplomatické vzťahy a ambasády ponúkajú kultúrne podujatia ako napríklad koncerty alebo výstavy.

Väčšina podujatí je tiež zadarmo, napríklad opera alebo symfonický orchester. A to je super, lebo každý deň sa tu niečo deje.

Aj spoločensky sa tu dá dobre vyžiť. Ľudia tu organizujú rôzne kluby od futbalového, cez bežecký klub, až po spevácky zbor alebo divadlo.  

Aké máš ďalšie plány? Plánuješ tam zostať, alebo sa chceš ešte niekedy vrátiť na Slovensko?

(Poznámka autora: Rozhovor sme robili počas vianočných sviatkov)

Teraz som na Slovensku, ale vraciam sa do Mjanmaru. Avšak momentálne som bez práce, pretože mi skončil kontrakt s predošlou firmou.

Nemám však žiadne konkrétne plány, kam by som mohla ísť ďalej. Som otvorená rôznym možnostiam. Skôr záleží od toho, aká sa naskytne práca.

Na Slovensku sa nechystám zostať z viacerých dôvodov. Hlavne kvôli tomu, že prácu na takej úrovni, ktorú som robila v Ázii, tu zoženiem veľmi ťažko. Ale nehovorím, že by som sa nevrátila napríklad do Európy. Chcem však niečo väčšie ako Slovensko.

Pláž v Ngwe Saung, Mjanmarsko.

Pláž v Ngwe Saung, Mjanmarsko.

Chýba ti niečo zo Slovenska?

Jasné. Priatelia a rodina. A takisto príroda. Uvedomila som si, že náš prístup k prírode a to, že veľa času sa snažím tráviť vonku, je strašne super. Tu v Mjanmarsku a všeobecne v Ázii to tak zďaleka nie je.

Ja sa rada expatov ešte pýtam, či v danej krajine zažili nejaké faux-pas :-) Čo ty?

V Mjanmare ani nie. Ale keď som prvýkrát prišla do Singapuru, tak som napríklad nevedela, že v reštaurácii si pri stole nemôže človek vysmrkať nos. Je to totiž neslušné.

Ale u nich je napríklad normálne pri stole mľaskať alebo grgať. Čo je zase neslušné u nás.

Myslíš si, že ťa nejak posunulo to, že žiješ v zahraničí tak dlho?

Určite. Veľmi to vidím aj v tom, ako ľudia na Slovensku premýšľajú. Keď sa s kamarátmi rozprávam o nejakých veciach, tak oni na to majú úplne iný názor ako ja. Premýšľajú úplne inak. Ale vôbec to nikomu nezazlievam. Ja mám skúsenosť zo zahraničia, ktorá ma v tomto posunula ďalej.

Tým, že žijem viac ako 5 rokov v medzinárodnej komunite, tak mám výborných kamarátov zo Sýrie či Afganistanu. Keď to niekomu na Slovensku poviem, tak každý hneď prekrúca očami. Asi aj ja by som to brala inak, ak by som takú skúsenosť nemala.

Ale tým, že pracujem s rôznymi kultúrami, tak sa mi tieto predsudky búrajú.

Máš ešte niečo čo by si chcela na záver dodať?

Asi len toľko, že Mjanmarsko nie je vôbec lacná krajina. Ani na cestovanie a ani na život. Pre začiatočníka, ktorý chce ísť cestovať do Ázie, nie je Mjanmar veľmi vhodný. A ak sa niekto aj napriek tomu do toho rozhodne ísť, tak nech si určite najskôr zistí čo najviac o krajine. Ale juniorom cestovateľom by som skôr odporučila Thajsko.

Na čo sa mám teda predovšetkým pripraviť, keď sa rozhodnem Mjanmarsko navštíviť?

Podľa mňa by človek mal vedieť predovšetkým to, že to tu vôbec nie je také jednoduché ako v iných ázijských krajinách. Je tu veľmi zlá hygiena a turista môže veľmi ľahko dostať otravu z jedla alebo vody. Väčšinou je aj potrebné navštíviť lekára, nakoľko náš imunitný systém si s niektorými baktériami nevie poradiť a väčšinou treba nasadiť aj antibiotiká. Každý by mal byť pripravený a mať so sebou základné lieky ak ho prekvapia ťažkosti, lebo mimo Yangonu je dostupnosť lekárskej starostlivosti dosť obmedzená a samozrejme odporúčam mať aj dobré poistenie.

Ani nemocnice tu nie sú tak ľahko dostupné. Jedna veľká je len v Yangone a ak by sa stalo niečo vážnejšie, tak je treba ísť až do Bangkoku.

Lucka, ďakujem ti krásne za super zaujímavý rozhovor. Aj napriek tomu, že Mjanmarsko nie je úplne ideálna krajina pre typického Európana, zvládaš to bravúrne a je vidieť, že už vieš čo a ako. Verím, že ťa život v tejto krajine posunul psychicky aj fyzicky o niečo ďalej a otvorili sa ti dvere do ďalších zaujímavých miest. Držím palce nech sa ti darí!

Pre vás ostatných odporúčam sledovať Luckin Instagram, kde pravidelne pribúdajú krásne fotky nielen z Mjanmarska ale aj z okolitých krajín, ktoré Lucka pocestovala.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár