V Nemecku mám veľmi silný pocit komunálneho spolužitia

V Nemecku mám veľmi silný pocit komunálneho spolužitia

Mnoho ľudí sa po prvotnom odmietnutí, či neúspechu vzdá. Začnú o sebe pochybovať a nechajú svoje sny rozplynúť. To však nie je prípad Jakuba, ktorý mal vďaka svojej vytrvalosti možnosť navštíviť viacero krajín a momentálne pracuje a žije v Nemecku.

V nasledujúcom rozhovore si okrem iného môžete prečítať aj o tom, že kariéra projektového manažéra sa môže začať aj umývaním riadov.

Prečo a kedy si sa vybral do zahraničia?

Moja cesta svetom sa začala už niekde na vysokej škole, keď som sa po prvýkrát vybral do zahraničia na letnú brigádu. Prvé leto to bolo parkovanie áut a práca v sklade v Anglicku. Ďalšie letá upratovanie škôl a škôlok v Nemecku. Tento typ práce nie je nikdy jednoduchý, najmä preto, že sa snažíte odpracovať čo najväčší počet hodín aby ste si na tej letnej brigáde aj poriadne zarobili. Tieto brigády nemali s mojim štúdiom absolútne nič spoločné, avšak aj napriek tomu som sa vždy po lete vrátil s úsmevom, boľavými rukami, pokazeným žalúdkom a účtom pripraveným na ďalší semester.

Ovládal si už vtedy nejaký cudzí jazyk?

Nie, jazyk som pred odchodom do Anglicka takmer neovládal, viac menej som sa učil anglicky ‚za jazdy‘.  V Nemecku to bol presne ten istý scenár, aj keď som sa nemčinu učil dlhé roky na škole, žiaľ som z nej v reálnom živote nevedel použiť absolútne nič. Gramatické, nabiflené vedomosti mi vôbec nepomohli pri rozhovoroch v supermarkete alebo na ulici, a tak som leto prebojoval s ‚Danke schön‘ a úsmevom na tvári.

Začiatky v zahraničí boli strašné. Nevedieť sa dohovoriť a byť odkázaný na pomoc od iných.

To bolo počas školy. Ako si sa potom dostal do zahraničia po výške?

Ako je to na Slovensku zvykom, snažil som sa ako všetci moji rovesníci nasledovať nastavený model:  bakalár, magister a okamžite práca. A tak som si samozrejme už pred štátnicami vytrvalo hľadal prácu. Po niekoľkých pohovoroch sa mi to aj podarilo. Práca zaujímavá, na Slovensko priemerne zaplatená, len v hlave mi stále vŕtalo to zahraničie. Počúval som ‚legendy‘ ako slovenský inžinier zarobí v Nemecku trikrát viac ako doma. Veď niečo pravdy na tom muselo byť, keďže už ako upratovač som tam dokázal zarobiť rovnako alebo o čosi viac ako priemerný manager na Slovensku. A tak som prácu odmietol a vybral sa na Kanárske ostrovy – oddýchnuť si ☺

Jakub Lanzarote2

Prečo Kanárske ostrovy? Nechcel si ísť do Nemecka?

Na Kanárske ostrovy som šiel pôvodne na dva týždne na dovolenku a odtiaľ som si začal hľadať prácu v Nemecku.

Životopisy do Nemecka som si začal posielať hneď po príchode, len akosi moja nemčina s ‚Danke schön‘ nebola  pre nemecké firmy postačujúca. A tak som stál pred otázkou, ísť naspäť na SR a hľadať si prácu z domu alebo ostať ešte mesiac na Kanároch a hľadať si odtiaľ prácu ‚niekde‘ vo svete. Dilema to veru nebola veľká, more a klíma ma rýchlo presvedčili, že email a google funguje (takmer) všade rovnako. Samozrejme, náklady na predĺžený pobyt bolo treba niečim zaplatiť, a tak som sa zamestnal ako umývač riadu v miestnej reštaurácii a ostal šesť mesiacov. Po večeroch som sa učil nemčinu, cez deň sa na mňa trochu lepila španielčina a dennodenne som si hľadal prácu.  Neskôr sa moje zúfalstvo pretavilo na hľadanie práce kdekoľvek v zahraničí cez Španielsko, USA, Švédsko, moje životopisy videli určite aj niekde v Južnej Afrike. 

Tak to som teda dopadol, inžinier a navždy budem umývať riady.

Až nakoniec prišiel jeden krásny deň a nemecká strojárska firma ma pozvala na interview – nie však na prácu do Nemecka, ale na pracovnú stáž do USA.

Peniaze ušetrené na Kanároch mi prišli výnimočne vhod, nakoľko bolo treba zaplatiť letenky a víza a tak som sa vybral do USA.

Jakub - Lanzarote1

Čoho si sa najviac obával?

Že nebudem dosť dobrý, že moja angličtina nebude stačiť a že ma pošlú domov.

Aké to bolo, byť v Amerike a pracovať tam?

Veľmi zaujímavé, nakoľko všetci ostatní stážisti boli Nemci. Prvý týždeň som si deň čo deň kládol tú istú otázku: prečo ja? Veď mohli radšej zobrať ďalšieho Nemca. Nakoniec vysvitlo, že som ich presvedčil tým, že som mal výšku v odbore a že som neuveriteľne chcel. Po prvýkrát od ukončenia vysokej školy som pracoval v odbore a konečne pochopil, čo som sa to vlastne 5 rokov učil. Konečne som mohol naozaj ukázať, čo mám v hlave a kto vlastne som, stále som si neveril ale po pár týždňoch som pochopil, že moji nemeckí ako aj tí americkí kolegovia sú rovnakí ľudia ako ja. Taktiež robia chyby, taktiež sú niekedy leniví a tiež radi ohovárajú svojho šéfa.

Ako si si v USA našiel priateľov?  

V prvom rade to boli samozrejme kolegovia stážisti, nakoľko sme spolu bývali, budovali sme si od začiatku veľmi priateľský vzťah. Ako aj v Španielsku sa mi osvedčilo, že netreba ľudí posudzovať podľa ich pôvodu alebo rasy, jednoducho sa s nimi treba porozprávať a dať šancu každému. S niektorými som dokonca ešte stále v kontakte aj po 6 rokoch, jedna z mojich kolegýň je dokonca moja priateľka, s ktorou sme spolu dodnes.

M.P. Jakub1

A tak si sa dostal do Nemecka?

Viac menej áno, už počas stáže som si dennodenne posielal životopisy do nemeckých firiem a uchádzal sa o prácu. Spolu sa mi ozvali tri firmy s pozvánkou na interview. Prvé kolá som absolvoval telefonicky/skype a druhé kolá osobne v Nemecku. Všetky tri dopadli na výbornú a  – huráááá Nemecko.

Povedz nám niečo o krajine a o ľuďoch.

Nemecko je vo veľa veciach veľmi podobné Slovensku, veď predsa aj geograficky sme takmer susedia. A tak keď hovoríme o kultúre, jedle, športe, tak sme si veľmi podobní. Avšak Nemecko je z mojej skúsenosti veľmi dobre a byrokraticky zorganizované. Na každý úkon, ktorý musí vykonať viac ľudí, je presne zadefinovaný postup, vytvorený štandard a kontrolný mechanizmus. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo je jedným z tahúňov európskej ekonomiky.

Ľudia sú z mojej skúsenosti väčšinou milí a ústretoví. Ľudia si akosi navzájom snažia pomáhať. Očakával som určite väčšiu diskrimináciu voči cudzincom a tak aj voči mne, našťastie za viac ako 5 rokov sa mi ani jedinýkrát nestalo, žeby ma niekto diskriminoval kvôli tomu, že nie som miestny.  

Germany-Allgau1

Aké je tvoje obľúbené miesto?

Nakoľko bývame momentálne v Mníchove, pre mňa sú to určite Anglické záhrady. Tento obrovský park sa tiahne severnou časťou mesta v dĺžke asi 5 km. Nespočetné množstvo kanálov, cestičiek, stromov a priestoru, kde si každý nájde svoj kúsok zeleného pokoja.

Čo robíš vo voľnom čase?

Voľný čas sa snažím rozdeliť medzi fyzické a mentálne aktivity. 2-3 krát do týždňa hrám buď futbal alebo chodím behať s kolegami. Večer sa často zúčastňujem podujatí a seminárov na rôzne témy, ktorých je tu v Mníchove neuveriteľne veľa. Od jazykových stretnutí, cez Startup tématiku až po hranie stolových hier.  

Čo vlastne robíš?

Momentálne pracujem ako projektový manažér pre Startup v oblasti budovaní nových digitálnych produktov. Popri práci ešte rozbieham vlastnú firmu.

Čo si myslíš, prečo bolo také tažké nájsť si tam prácu?

Pretože som nevedel ako sa do Nemecka dostať, kontaktoval som firmy priamo prostredníctvom otvorených pozícií a končil vždy s odpoveďou, že našli lepšieho kandidáta – áno keď človek skončí v balíku životopisov s 20timi Nemcami, je tažké presvedčiť firmu, že ste ten pravý bez toho aby vás pozvali aspoň na interview. Firmy neboli nastavené na porovnávanie cudzincov s miestnymi pracovníkmi.

Aká je situácia so zamestnávaním cudzincov dnes?

Dnes je situácia dosť odlišná, veľa firiem si uvedomilo, že zahraniční pracovníci môžu byť takisto kvalitní, dokonca aj lepší ako miestni. Ďalším faktorom, ktorý prispel k tejto zmene, je neustály rast ekonomiky a potreba firiem zamestnávať čím daľej, tým viac ľudí a taktiež cudzincov. Tretím faktorom je poľavenie na vstupných požiadavkách firiem. Veľa firiem si uvedomilo, že požadovať perfektnú angličtinu aj nemčinu nie je na začiatok nevyhnutné a jeden jazyk na dobrej úrovni úplne stačí. 

Mladí ľudia majú dnes dvere o čosi viac otvorené, najmä inžinieri a ITčkari sú často v Nemecku vyvažovaní zlatom.  

Ak sa ťa niekto spýta na Slovensko, čo im popíšeš ako prvé?

Žiaľ, často mieru korupcie! Potom sa to snažím väčšinou zachrániť tým, akú máme čarovnú prírodu, skvelé jedlo, lacné pivo a dobrosrdečných ľudí ale väčšinou je už neskoro.

Digital StillCamera

Sleduješ slovenské dianie?

Áno sledujem, aj keď niekedy musím od sledovania slovenského diania a najmä politickej scény na týždeň, dva upustiť, inak by som nebol schopný vnímať miestnu realitu.

Chceš sa niekedy vrátiť na Slovensko?

Nikdy nehovor nikdy, ale momentálne ešte nie. Samozrejme Slovensko je a navždy bude pre mňa domovom, len ešte stále nemám chuť nechať sa očividne okrádať vlastným štátom.

Čo by si odporučil Slovákom, ktorí chcú ísť do zahraničia?

Byť skromný ale veriť v seba samého, byť férový a pracovitý a určite sa nebáť vyskúšať zahraničie. Všetko ostatné príde samo. Veď v najhoršom prípade sa vždy dá vrátiť domov.  

Jakub, ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov pri rozbiehaní vlastného biznisu!

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár