V Rusku som si najťažšie zvykala na to, že musím chodiť do školy aj v soboty

V Rusku som si najťažšie zvykala na to, že musím chodiť do školy aj v soboty

Kamila je jedným z našich najmladších expatov. Má ešte len 20 rokov a momentálne už druhý rok študuje vysokú školu v Moskve.

Dnes si budete mať možnosť prečítať rozhovor o tom, ako v Rusku funguje výučba, čo Kamile na ruskom živote najviac vyhovuje a ako veľmi zložité je pre našu mladú generáciu naučiť sa ruský jazyk.

Ahoj, Kamila! Kedy si prvýkrát vycestovala do zahraničia? Bolo Rusko tvojou prvou destináciou?

To nie. Keď som mala 16 rokov, odišla som na pol roka do Fínska na výmenný pobyt. Myslím si, že to bolo v mojom veku dosť odvážne rozhodnutie, keďže som vtedy ešte dobre nevedela po anglicky.

Avšak Fínsko mi úplne zmenilo pohľad na svet a keby som tam vtedy nešla, dnes by som bola stále na Slovensku. Keď si človek zvykne na život v zahraničí a na to, že sa každý deň niečo nové naučí a že ho každý deň čaká nejaká nová výzva, tak sa mu veľmi nechce ísť späť na Slovensko.

Neskôr som ešte bola jedno leto v Amerike na leadership programe pre stredoškolákov zo Slovenska a zo strednej Európy. A keď som mala čerstvých 18, išla som robiť dobrovoľníčku na paraolympiádu do Soči. Soči aj celkovo atmosféra paraolympiády sa mi veľmi páčila a bola to pre mňa veľká skúsenosť.

Vlastne aj vďaka skúsenosti v Soči som sa rozhodla začať hľadať možnosti, kde v zahraničí by som mohla študovať na vysokej škole.

Takže si sa rozhodla vrátiť do Ruska a študovať tam?

V podstate áno. Každý rok majú totiž dvaja až traja Slováci možnosť študovať v Rusku na základe štipendia od Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov. Ruská vláda v rámci tohto štipendia platí študentom celé štúdium a ubytovanie.

Tak som si podala prihlášku a zo začiatku som vôbec nečakala, že ma vezmú. Na štipendium sa totiž hlásili ľudia, ktorí mali oveľa lepšiu ruštinu ako ja. Nakoniec ma však zobrali, a tak som prišla do Moskvy na 4 alebo 6 rokov.

Takže podmienkou na získanie štipendia bolo, že si musela vedieť po rusky?

Áno. Ja som síce po rusky niečo málo vedela, ale zo začiatku som mala s jazykom veľmi veľké problémy. Po prvej hodine v škole som sedela na okne a plakala, že ničomu nerozumiem. Ale bola som tam ešte s jednou Slovenkou, ktorá na tom bola podobne ako ja. A vždy, keď bolo treba niečo vybaviť, vopred sme si strihali, ktorá z nás bude hovoriť :-)

Dostávajú takéto štipendiá aj študenti z iných krajín?

Áno. Je tu napríklad veľa Čechov, Maďarov, Poliakov a študentov zo strašne veľa ďalších krajín. Potom sú tu aj Američania, Francúzi a študenti z krajín západnej Európy, ale tí neštudujú na štipendium. Štipendiá tu máme hlavne my z krajín bývalého sovietskeho bloku.

Ja sa trochu vrátim k tomu dobrovoľníctvu na paraolympiáde, ktoré si spomínala. Ako si sa k tomu dostala?

K dobrovoľníctvu som sa dostala dva dni pred deadlinom :-) Ešte vo Fínsku som mala pocit, že by som chcela ísť do Ruska. Chcela som skúsiť niečo nové a chcela som vidieť krajinu. Tak som si podala prihlášku a vyšlo to.

Ale tiež som to nečakala, pretože výberový proces bol dosť neorganizovaný. Najprv nám nedali poriadne žiadne informácie, pohovor som potom robila na pláži v Chorvátsku a potom bolo zase ticho. Až po nejakých mesiacoch som sa dozvedela, že ma vybrali.

No a ďalší problém bol ten, že zo Soči som sa vrátila dva dni pred maturitou. Takže celá moja príprava na maturitu prebehla tam.

IMG_2810

Čo konkrétne si robila na paraolympiáde?

Bola som tam mesiac a mala som obrovské šťastie na prácu. Robila som na štarte zjazdových disciplín a mojou úlohou bolo zbierať akreditačky od športovcov a tiež ich rozdávať naspäť. Takže som prišla do styku so všetkými športovcami, trénermi a aj s celou slovenskou delegáciou. Takže fakt super.

Kedy si sa vôbec dostala k tomu, že si sa začala učiť ruštinu a na akej úrovni si teraz?

Ruštinu som sa začala učiť vo Fínsku. Tam som sa jej venovala asi pol roka. Potom som bola mesiac v Soči, takže som mohla trénovať.

Po Soči som bola schopná čítať a trochu viac rozumieť. Zaujímavé je, že všetci hovoria, že ruština je relatívne ľahký jazyk. Avšak osobne si myslím, že pre mňa je ruština ťažšia práve preto, že sa sčasti podobá slovenčine.

Niekedy naozaj neviem, či hovorím po rusky alebo po slovensky. Alebo či je dané slovo slovenské a ja si len myslím, že je to ruské slovo, a opačne. A keď prídem na Slovensko, tak mi príde polovica slov ako ruských.

Naozaj strašne dlho trvá, kým si človek uvedomí hranicu, kedy ešte hovorí po slovensky a kedy už hovorí po rusky. Napríklad s fínčinou som tento problém vôbec nemala, keďže fínčina je ugrofínsky jazyk a tie slová sa ničomu nepodobajú.

Takže aj po roku a pol v Rusku musím na svojej ruštine stále pracovať.

Možno sa teraz spýtam blbosť, ale ak by si s Rusmi hovorila po slovensky, nerozumeli by ti?

Dohovoriť by sme sa nejako dohovorili. Naše slová sa podobajú, ale keď hovorím súvisle po slovensky, tak nerozumejú. Je to hlavne tým, že v ruštine je prízvuk úplne inde ako v slovenčine a strašne veľa od neho závisí.

Keď ide človek do Moskvy, je určite lepšie hovoriť aspoň trochu po rusky a spolu s niekoľkými slovenskými slovami sa tu dohovorí lepšie ako po anglicky. Rusi si aj veľmi vážia, keď sa cudzinci aspoň snažia hovoriť po rusky.

Určite tu ale sú aj takí expati, ktorí vedia len po anglicky. Keď sa pohybujú v prostredí medzinárodných ľudí, tak sa to dá zvládnuť. Ale ja osobne si neviem predstaviť, že by som pri bežných činnostiach fungovala len s angličtinou.

Keď si v škole, kde si v medzinárodnom kolektíve,  prichádzaš do styku s angličtinou, alebo sa bavíte po rusky?

V škole sa väčšinou bavíme po rusky, ale s niektorými študentmi, ktorí nemajú ruštinu na dobrej úrovni, sa bavíme po anglicky. Avšak najväčší problém mojej ruštiny je ten, že bývam so Slovenkou a mám tu aj veľa kamarátov Slovákov. Takže častejšie rozprávam po slovensky. Vo Fínsku sa mi jazyk učil ľahšie, pretože tam som so slovenčinou neprišla do styku vôbec.

IMG_3953

Aký je v Rusku štýl výučby?

Je dosť teoretický a podobá sa skôr slovenskému štýlu výučby ako západnému. Ale aj tu sa postupne zavádzajú inovácie.

Ale možno to tak vnímam len preto, že študujem diplomaciu a tam sa ten štýl veľmi nemenil — sú isté veci, ktoré sa človek jednoducho musí naučiť naspamäť. Ale podľa toho, čo viem, sa tu napríklad aj ekonomika a biznis učí po starom a je tu oveľa viac teórie ako praxe.

Štúdium je rozdelené na bakalárske, ktoré trvá 4 roky, a magisterské, ktoré trvá normálne 2 roky.

Čo bolo pre teba v Rusku po príchode najťažšie a na čo si si ťažko zvykala?

Ťažko som si zvykala na školu, keďže je tu iný systém výučby ako na Slovensku. Najhoršie bolo zvyknúť si na to, že sa tu chodí do školy 6 dní v týždni, teda aj v sobotu.

Takisto máme neskutočné množstvo domácich úloh, čo bola pre mňa celkom novinka, pretože ja som si nerobila domáce úlohy poriadne ani na strednej škole. Do školy teda chodím 5x do týždňa od 8:00 do 16:00 a v sobotu len do 12:00. Teraz v druhom ročníku mávam voľné aj pondelky.

Tiež som si dlhšie zvykala na to veľké množstvo ľudí, ktoré sa tu denne „premelie“, a na to, že tu všetko strašne dlho trvá. Úplne inak sa tu pristupuje k času a k vzdialenostiam.

Ďalej je tu hrozná byrokracia. Keď chce človek niečo vybaviť, chodí od okienka k okienku a zbiera pečiatky. A keď nakoniec už všetky pečiatky má a príde k poslednému okienku, povedia mu, že má zlé tlačivo :-). Takže celkovo bol problém si zvyknúť na to, že všetko funguje papierovo, na všetko treba podpis a pečiatku a je tu minimálna digitalizácia.

Čo sa ti, naopak, na Rusku najviac páči?

Pre mňa osobne bolo už od môjho príchodu najväčšie „wau“ Červené námestie, ktoré som dodnes videla už asi tisíckrát. Ale vždy si ten pohľad užívam a rada tam chodím.

Tiež je tu prenádherná architektúra, nádherný Chrám Krista Spasiteľa, krásne Múzeum druhej svetovej vojny a samo o sebe je najkrajšou pamiatkou metro. Stanice metra sú nádherné a stavali sa hlavne ako umenie pre ľudí.

Na Rusku mám takisto rada ľudí. Osobne si myslím, že pojem „ruská duša“ ich vystihuje. Znamená to, že Rusi sú zo začiatku chladní a pôsobia nahnevane. Avšak mne prídu ako veľmi srdeční, pohostinní a po nejakom čase sa na vás začnú aj usmievať :-)

IMG_6868

Čo je na Rusku také zaujímavé, že to podľa teba stojí za zmienku?

Ja som bola zatiaľ iba v Petrohrade, v Soči a v Moskve. Všetky tri mestá sú v jednej krajine, ale pritom sú neskutočne odlišné. Petrohrad je podobný európskym mestám. Je  pokojnejší a dosť mi pripomínal Fínsko. V Soči bolo, naopak, more, 150-kilometrové pláže aj hory.

Pre mňa osobne je Rusko špecifické tým, že je tu všetko. More, trópy aj hory. Veľa ľudí si takisto neuvedomuje jeho veľkosť. Človek môže letieť 10 hodín od Moskvy a ešte stále bude v Rusku.

Rusko je takisto krajinou národností. Žijú tu Čečenci, Tatári a ďalšie národnosti, o ktorých človek v živote nepočul. Všetci majú svoju kultúru, ale zároveň sú to hrdí Rusi. A toto považujem takisto za špecificky ruské, pretože veľa ľudí vidí Rusko len ako Moskvu. Aj ja to tak občas vnímam. Ale mali by sme si uvedomiť, že Rusko je oveľa viac. Nie len Moskva.

Je niečo, čo stojí za zmienku v súvislosti s ruskou kuchyňou?

Ruská kuchyňa ako taká je veľmi jednoduchá. Rusi jedia veľmi veľa majonézy a pohánky, ktorá sa podáva k mäsu namiesto ryže. Cez ich sviatok Maslenicu (čo je niečo ako naše fašiangy) jedia palacinky.

Ja celkovo ruskú kuchyňu veľmi nemusím, pretože mi príde dosť jednotvárna. Radšej mám gruzínske reštaurácie. A neoficiálne ruské jedlo je sushi. To majú skoro v každej jednej reštaurácii.

Rusi sú známi tým, že pijú veľa vodky. Ako je to tam s alkoholom v skutočnosti?

Vodky pijú fakt veľmi veľa. Fľaša vodky tu je totiž lacnejšia ako víno. Na druhej strane, musím povedať, že tu s alkoholizmom dosť bojujú.  Mládeži tu bez pasu nič nepredajú a alkohol sa predáva iba do jedenástej večer.

To isté je aj s fajčením. V Rusku fajčí každý a škatuľka cigariet tu stojí 1 €. Niekedy bolo dokonca povolené fajčiť aj v škole, čiže sa fajčilo úplne všade. Ale teraz to už nie je možné.

IMG_7360

A ako sa v porovnaní so Slovenskom v Rusku pohybujú ceny?

Celkovo je to dosť skreslené, pretože keď som sem pred dvoma rokmi prišla, hodnota jedného eura bola 45 rubľov. Avšak rubeľ celý minulý rok dosť devalvoval a teraz je hodnota jedného eura okolo 75 rubľov. Hovorí sa o 16% inflácii, ale tá bola reálne o dosť vyššia.

Bežné veci, ako napríklad zemiaky, sú tu lacnejšie ako na Slovensku. Avšak dovozové veci, ako sú syry a podobne, sú drahšie. Pri službách závisí od cenovej kategórie. Človek tu nájde prestížny kadernícky salón, kde zaplatí neskutočné peniaze, ale ak sa potrebuje len ostrihať, vie si nájsť aj strednú cestu. A tak je to vo všetkých službách.

Príjmy sú dosť nízke. Priemerný plat je tu 1000 €, avšak na prenajatie dvojizbového bytu v Moskve človek potrebuje 600 až 700 €. Väčšina ľudí si byt kupuje, pretože sa to oplatí viac ako si byt prenajímať.

A takmer každý človek v Moskve pracuje, pretože podpora v nezamestnanosti je tu asi 1000 rubľov mesačne, čo je približne 13 €.

Okrem toho je tu veľká medzera medzi bohatými a chudobnými. Stredná vrstva sa tu opäť pomaly vytvára, ale z platu v banke tu nikto nezbohatne. A už vôbec nie z platu v rubľoch. Práve preto aj veľa expatov z Ruska odchádza, pretože plat v rubľoch sa im vôbec neoplatí.

Majú Rusi nejaké zaujímavé tradície?

Určite áno. Napríklad Vianoce neoslavujú na Štedrý deň, ale darčeky si dávajú na Nový rok a pravoslávne Vianoce sa oslavujú 7. januára. Na Veľkú noc sa neoblievajú ako u nás na Slovensku. Najväčší sviatok v roku majú 9. mája, čo je Deň víťazstva v 2. svetovej vojne a oslavuje to tu skutočne každý. Myslím si, že v Rusku je veľké národné povedomie. Oveľa väčšie ako niekde inde.

Aká je v Rusku móda?

Musím povedať, že nikde na svete sa ženy o seba nestarajú tak ako v Rusku. A zároveň sa nikde na svete muži nezanedbávajú tak ako v Rusku.

Ruské ženy sú veľmi pekné, aj keď momentálne už nie prirodzene pekné. Dávajú si veľmi záležať na tom, ako vyzerajú. Svetové značky sú tu veľmi populárne a aspoň u mňa na škole to vyzerá ako na módnej prehliadke. Tu to funguje tak, že ak Ruska zarobí 800 €, tak si za to pokojne kúpi jednu kabelku, len aby vyzerala dobre. A všetky Rusky nosia cez zimu kožuch.

Muži sú úplne iní ako v Európe a vôbec si na sebe nedávajú záležať.

Inak, národným špecifikom je tu čierna farba. Napríklad na hokejovom zápase to miestami vyzerá ako na pohrebe.

Čo robíš vo svojom voľnom čase?

Ja som 13 rokov aktívne lyžovala, ale už sa tomu, bohužiaľ, nevenujem, pretože tu na to nie sú podmienky. Okrem aktívneho spoločenského života sa snažím popri škole cvičiť. Najskôr sa ale venujem bežným študentským aktivitám, pretože ten život tu vážne rýchlo letí.

IMG_5974

Čo ti chýba zo Slovenska?

V Moskve je veľká a dobrá komunita Slovákov. Takisto je tu slovenská reštaurácia, takže keď je človeku smutno za domovom, vždy má kam ísť a dať si napríklad aj halušky. Skôr mi chýbajú kamaráti a rodina zo Slovenska.

Ako vníma tvoja rodina že si v Moskve?

Zo začiatku neboli úplne natešení. Predsa len je to neznámy kraj. Rodičia však boli po prvej návšteve v Moskve nadšení a radi sem chodia na návštevu. Týmto by som ich chcela pozdraviť, pretože bez ich podpory by som tu určite neštudovala.

Máš nejaký vtipný alebo zaujímavý zážitok? Prípadne zažila si nejaké faux pa?

Zážitkov je neskutočne veľa. Dala by sa z toho napísať aj malá knižka :-) Samozrejme zo začiatku boli aj nejaké faux pas.

Avšak z posledných mesiacov bolo najväčším zážitkom určite dobrovoľníctvo na majstrovstvách sveta v hokeji. Pracovala som v oddelení VIP protokolu a mojou úlohou bolo dávať lístky VIP hosťom a sprevádzať ich. Za tri týždne som tak navštívila okolo 25 hokejových zápasov. A aj keď nie som najväčší hokejový fanúšik, bolo skvelé byť v centre diania a spoznať šampionát z druhej strany a stretnúť všetky hokejové tímy.

Vieš si predstaviť žiť v Moskve?

Viem si predstaviť, že by som tu ešte pár rokov po skončení štúdia ostala, ale neviem si predstaviť, že by som mala deti v Moskve a žila ruský život. Ale momentálne už beriem Rusko ako svoj domov. Viem ako to tu funguje a keď letím zo Slovenska, tak si hovorím, že idem domov. Bola som už aj vo Fínsku, aj v Amerike a ešte nikde som sa necítila tak dobre ako tu. Takže sa tu necítim ako cudzinka a myslím, že som tu aj dobre zapadla.

Zmenilo sa niečo v tvojom živote od kedy si sa presťahovala do Ruska?

Určite sa veľa vecí zmenilo, každá takáto skúsenosť formuje človeka. Naučila som veľmi veľa nových vecí a vidím svet zase aj z inej stránky. Avšak stále si myslím, že vnútri som ostala rovnaká – dievča z Brezna :)

Ďakujem krásne za príjemný rozhovor a držím palce nech sa ti darí v škole ale aj celkovo v živote. Verím, že máš pred sebou ešte veľa vzrušujúcich vecí a dobrodružstiev.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Pridať komentár