Slovensko o mňa záujem nemalo a v Lyone spravili všetko pre to, aby si ma nechali

Slovensko o mňa záujem nemalo a v Lyone spravili všetko pre to, aby si ma nechali

28-ročná Slávka pochádza z malej dedinky pri Košiciach a už 6 rokov žije v zahraničí. V Bratislave vyštudovala na vysokej škole francúzštinu a angličtinu ako učiteľský smer.

V druhom ročníku odišla na Erasmus program do Francúzska: “Tam som si uvedomila, že keď chcem vedieť plynule cudzí jazyk, tak sa mi to na Slovensku nepodarí a budem musieť niekam vycestovať”. Keď sa Slávka vrátila z Erasmus programu do Bratislavy, doštudovala si bakalára a potom odišla na učiteľskú stáž do Anglicka, kde pracovala jeden celý školský rok ako asistentka na základnej škole.

Po skončení stáže sa jej späť na Slovensko veľmi nechcelo, takže sa rozhodla hľadať iné možnosti. Chcela doštudovať magisterský stupeň v zahraničí. Nakoniec sa jej podarilo nájsť školu v Belgicku, kde vyučovali rovnaký program, ako študovala na Slovensku, a kde magistra aj doštudovala.

Ahoj, Slávka! Ako to teda s tebou bolo po skončení vysokej školy? Nechcelo sa ti už vrátiť na Slovensko?

Práve naopak. Ja som si aj myslela, že by som sa na Slovensko vrátila. Dokonca som absolvovala pár pohovorov, no nič z toho nebolo. Potom sa mi podarilo nájsť stáž vo Francúzsku. Išlo o 6-mesačnú stáž cez jeden európsky program a bola to stáž v súkromnej jazykovej škole francúzštiny v Lyone.

Čo sa týkalo pracovnej náplne, bola to skôr administratíva. Ale keďže som mala kedysi plán mať vlastnú jazykovú školu, povedala som si, že by bolo fajn vidieť, ako to vlastne funguje a čo všetko to obnáša. Tak som sa rozhodla na stáž nastúpiť.

Avšak už po troch mesiacoch sa ma opýtali, či by som nechcela ostať natrvalo. A nakoľko som vedela, že zohnať prácu nie je až také jednoduché a v Lyone sa mi veľmi páčilo, povedala som si — prečo nie? Teraz je to už vyše troch rokov a zo stážistky som sa posunula na vedúcu administračného a marketingového tímu.

Čo konkrétne táto pozícia znamená? Učeniu sa nevenuješ vôbec?

Mám síce vyštudované učiteľstvo, ale neučím. Ja som tu ani neprišla s tým, že chcem učiť, pretože mi príde divné, že keď si nejaký študent zaplatí za to, aby sa mohol prísť do Lyonu naučiť francúzštinu, aby som ho učila ja. To by nebolo fér.

Keď už niekto príde do Lyonu, chce, aby ho učil rodený Francúz a nie zahraničný učiteľ.

Ja som teda začínala pracovať ako keby na recepcii, kde bolo mojou úlohou odpisovať na emaily študentom. Máme študentov z celého sveta, takže im treba pomôcť s vybavovaním víz, ubytovaním, poistením a podobnými záležitosťami. No a ja som od odpisovania na emaily prešla k tomu, že týmto ľuďom so spomínanými vecami aj reálne pomáham.

Za tri roky sa škola aj dosť rozrástla a medzičasom sme zamestnali tri nové osoby a prijali jednu stážistku. A tento tím mám na starosti ja. K tomu mi pridali ešte marketing a komunikáciu s cestovnými agentúrami, s ktorými spolupracujeme.

Čo sa týka môjho pôvodného štúdia učiteľstva jazykov, momentálne to skúšam na jazykových skúškach DELF a DALF a to sa toho učiteľstva ešte dotýka.

To znie super. Z tvojho rozprávania mám pocit, že si veľmi spokojná.

Jasné, som spokojná, lebo robím to, čo ma baví, a neustále sa veľa učím. Páči sa mi, že som začala ako stážistka bez akýchkoľvek skúseností a aj vďaka tomu som mala od začiatku veľkú slobodu.

Šéf mi vtedy rovno povedal, že ráta s tým, že nič neviem, ale že mi dáva priestor na to, aby som sa dostala až tam, kam sama budem chcieť. Záležalo od toho, čo som robila a čomu som sa chcela sama priučiť. To mi dosť roztvorilo krídla. Nemala som stres z toho, čo sa stane, keď spravím nejakú chybu a vďaka tomu som sa posúvala dopredu a veľa sa naučila.

slavka-more-2

Ty si mi v emaile napísala túto vetu: “Neplánovala som tam ostať, ale nejako sa stalo, že Slovensko o mňa nemalo záujem a v Lyone spravili všetko pre to, aby si ma nechali.” Vieš mi k tomu povedať niečo viac?

Na Lyone sa mi páčilo to, že aj keď pre mňa nemali voľné pracovné miesto, vytvorili mi ho, pretože si ma chceli nechať. Ja som vlastne zastupovala kolegyňu, ktorá bola na materskej, takže išlo fakt o prácu na dobu určitú. Ale oni sa aj napriek tomu posnažili a našli si v rozpočte miesto na moju mzdu.

Samozrejme, aj mňa to stálo nejaké odriekanie, pretože plat na začiatku nebol nejaký skvelý. Ale dohoda bola taká, že si ma nechajú a keď im pomôžem vybudovať biznis, tak mi plat po čase zvýšia. Tak sa aj stalo a to sa mi veľmi páčilo.

V Lyone ma do práce nezobrali preto, že mali voľné miesto. Ale preto, že o mňa mali záujem.

Prečo si mala pocit, že na Slovensku o teba nebol záujem?

To nebol len pocit, ale fakt. Keď som bola na pohovore na gymnáziu v Košiciach, uchádzala som sa o prácu učiteľky francúzskeho jazyka. Voľné pracovné miesto tam bolo, ale otvorene mi povedali, že radšej vezmú nejakú dôchodkyňu, s ktorou síce už majú nejaké zlé skúsenosti, ale stojí ich menej peňazí.

Na pohovore mi síce povedali, že na mne vidia, že som dynamická a vhodná na túto pozíciu, ale jednoducho situácia je taká, aká je. Celkom ma sklamalo, že peniaze u nás stále hrajú takú veľkú rolu.

Ale to nebolo všetko. Keď som išla na pohovor, letela som z Belgicka počas skúškového obdobia. A oni dokonca zabudli, že mám prísť, takže som čakala, kým sa človek, s ktorým som mala pohovor, konečne uvoľní. Keď sa uvoľnil, tak si odo mňa popýtal životopis, ktorý som mu už posielala. Takže aj to, že na mňa nebol vôbec pripravený, bolo pre mňa veľké sklamanie.

Na Slovensku môj diplom z Belgicka neplatí. Musela by som požiadať o to, aby mi ho uznali, za čo by som musela zaplatiť 100 €. Pri učiteľskom plate je to štvrtina platu.

Namiesto toho, aby vzali na toto miesto niekoho, kto jazyk vyštudoval v danej krajine, vezmú niekoho, kto ten jazyk poriadne nevie. Takže tak :-)

Viem si predstaviť to sklamanie. Máš po tejto skúsenosti ešte chuť vrátiť sa niekedy na Slovensko?

Týmto určite nechcem povedať, že sa nikdy nevrátim na Slovensko. Ja som stále chcela vycestovať do zahraničia, zistiť, ako to tam funguje, inšpirovať sa ich systémom a potom sa vrátiť na Slovensko, učiť a priniesť nejaké pozitívne zmeny. Myslím si totiž, že učiteľ je povolanie, ktoré má veľký zmysel a nesie so sebou veľkú zodpovednosť. Chcem inšpirovať mladých ľudí a správne ich naviesť. Aj keď sa mi to tentokrát nepodarilo, ešte som tento svoj sen úplne nepochovala. Život mám ešte pred sebou.

Aké sú tvoje plány na blízku dobu alebo do budúcna?

Momentálne by som tu chcela ostať ešte aspoň dva roky a mať takú prvú päťročnú pracovnú skúsenosť, ktorá sa väčšinou pri pracovných ponukách vyžaduje.

Potom uvidím. Nie som momentálne fixovaná na krajinu. Budem sa orientovať podľa toho, akú prácu budem chcieť robiť. Takisto som momentálne slobodná, ale keď si niekoho nájdem, určite sa rada prispôsobím aj jemu :-)

Európu by som ale opustiť nechcela. Je výhoda byť blízko pri rodine. A takisto mi viac vyhovuje európska kultúra a asi by sa mi ani nechcelo trápiť s vízami či pracovným povolením.

slavka-voda

Ja sa chcem ešte vrátiť trochu na začiatok a to k tomu, kedy si sa vlastne francúzštinu naučila. Pomohol ti k tomu Erasmus alebo práve to Belgicko, kde si študovala?

Francúzštinu som sa začala učiť už na gymnáziu a aj som z nej maturovala. Potom som ju išla študovať na vysokú školu. Môj prvý kontakt s “reálnou” francúzštinou bol ešte pred Erasmus programom, keď som pracovala dva mesiace ako au-pair v Saint Tropez . Síce som maturovala z francúzštiny, ale vtedy som veľmi málo rozumela a ešte väčší problém som mala vyjadriť sa.

Erasmus bol potom dobrý v tom, že som sa naučila rozumieť. Počas vysokej školy toho človek veľa nerozpráva, skôr viac počúva. Medzi študentmi sme sa skôr bavili s ďalšími účastníkmi Erasmus programu, takže tam som sa medzi Francúzov dostala minimálne.

Po Erasme som ešte ostala pracovať na leto v jednej reštaurácii v kempingu a tam som ako čašníčka musela po francúzsky rozprávať. Zároveň som tam vtedy bola jediná cudzinka, takže to mi vo vyjadrovaní dosť pomohlo.

Keď som potom išla do Belgicka, už som si trúfala vo francúžštine študovať.

Takže teraz je už pre teba francúzština úplne v pohode a rozprávaš plynulo?

To áno. Ako stále sú nejaké slovíčka, ktoré neviem a občas robím aj nejaké chyby. Ale nemám problém dorozumieť sa v osobnej ani profesionálnej sfére.

Ako si vôbec vnímala to, keď si sa presťahovala do Lyonu? Chápem, že to pre teba nebolo prvýkrát, čo si bola v zahraničí, ale aj tak. Aké boli tvoje začiatky?

Vieš čo, všetko bolo úplne v poriadku a normálne. Veľmi sa mi páčilo mesto, lebo je to veľké mesto a zároveň by som povedala, že nemá tie klasické nevýhody veľkomesta. Veľmi dobre tu napríklad funguje doprava. Nemusím stráviť hodinu v metre, aby som sa niekam dostala.

Lyon má takisto dve rieky a to mesto úplne mení. Nábrežia sú krásne upravené, je tu veľa zelene, príjemná promenáda. V lete ani človek nemusí ísť na dovolenku, lebo tu sa stačí prejsť popri rieke a cíti sa, ako keby bol na dovolenke.

Takže mesto je fakt úplne nádherné a je tu vysoká kvalita života. Takže ja som bola od začiatku z mesta veľmi nadšená a stále aj som.

Keď už rozprávaš o meste… Máš tam nejaké svoje obľúbené miesto alebo miesta?

Mám svoju obľúbenú kaviareň. Aj keď je to asi skôr čajovňa. Je zariadená v štýle Alice z krajiny zázrakov. Všade sú povešané dáždniky a je to veľmi neformálne a príjemné. Dokonca sa to v preklade volá aj nejako ako “U bieleho zajaca”.

Keď je vonku pekne a chcem si ísť čítať knihu alebo sa prejsť, je tu také nábrežie, ktoré je veľmi pekne upravené. Sú tam drevené ležadlá, na ktoré sa dá sadnúť. A potom také lode v prístave, ktoré slúžia ako bar. To nábrežie je zároveň vedľa jedného krásneho parku, kde je jazierko a zoologická záhrada zdarma.

Potom mám ešte jednu obľúbenú štvrť, ktorá sa volá Croix Rousse (Hrdzavý kríž) a je troška na kopci. V podstate je to obytná štvrť, ale je tam veľmi pekný výhľad na celý Lyon, takže tam rada chodím.

Hlavná časť Lyonu sa dá veľmi jednoducho prejsť z jedného kopca na druhý za krátky čas. A veľmi sa mi páčia budovy v centre mesta. V architektúre sa vôbec nevyznám, ale v Lyone je nádherná :)  

Je v Lyone veľa medzinárodných ľudí?

Je ich tu dosť. V Lyone je veľa vysokých škôl, takže je tu aj veľa medzinárodných študentov. Niektorí tu potom ostanú aj žiť.

Je možné v Lyone fungovať aj bez francúzštiny?

Záleží od toho, v akej oblasti človek pracuje. Poznám ľudí, ktorí nevedia po francúzsky, ale pracujú tu v medzinárodných firmách a v práci používajú len angličtinu.

Ale v osobnom živote sa Francúzi nebudú s expatmi baviť po anglicky. Takisto problém nastáva, keď treba niečo vybaviť v obchode, v banke alebo na polícii. Málokto tu rozpráva po anglicky. Takže pokiaľ sa chce človek viac integrovať, je určite lepšie vedieť po francúzsky.

Ty sa stretávaš viac s Francúzmi alebo medzinárodnými ľuďmi?

V práci sa síce pohybujem viac medzi medzinárodnými ľuďmi, ale vo všeobecnosti mám okolo seba asi viac Francúzov. Napríklad pred troma rokmi som začala chodiť na salsu a tam som stretla veľa príjemných Francúzov. Teraz sme už aj kamaráti a občas ideme aj na nejaký spoločný výlet.

slavka-kamarati

Čo Slováci v tvojom okolí?

Slovákov poznám viacero. Na začiatku som ich nejako nevyhľadávala, ale keď som dostala zmluvu na dobu neurčitú, začala mi po čase slovenčina trocha chýbať. Takisto sa stále zídu nejaké rady Slováka, ktorý tu žije dlhšie a má skúsenosti s rôznymi administratívnymi vecami a podobne.

K Slovákom som sa viac dostala vďaka tzv. konzulárnym dňom, ktoré sa v Lyone každoročne organizujú. Je to víkend, keď všetky krajiny na námestí prezentujú svoju krajinu. Každá krajina má vlastný stánok a v rámci týchto dní malo vlastný stánok aj Slovensko. Organizovali to také baby Slovenky, čo tu žijú už pár rokov. Mali aj taký “mailing list”, kam sa dalo zapísať a ony potom informovali o rôznych slovenských akciách v Lyone. Takže s nimi som sa nejako dala dokopy a bola som s nimi párkrát na večeri.

Spoločne sme potom organizovali napríklad Mikuláša. No a v decembri minulého roku sme sa dohodli, že založíme aj oficiálnu asociáciu Slovákov v Lyone.

To rada počujem! Aké sú vaše ďalšie plány s touto organizáciou?

Určite chceme Slovákov lepšie prezentovať na tých konzulárnych dňoch. Rady by sme možno pozvali aj nejakého slovenského speváka, speváčku alebo kapelu.

Okrem toho chceme nejako udržiavať slovenské tradície. V júni chceme napríklad zorganizovať deň detí. Takisto sme premýšľali nad workshopom ako upiecť vianočné pečivo a rôzne slovenské dobroty a pripomenúť si tak trocha našu slovenskú kuchyňu.

Rady by sme pomáhali aj slovenským študentom, ktorí prídu do Lyonu a potrebujú čokoľvek od nájdenia ubytovania až po lekára. Takže jednoducho snažiť sa pomôcť, ako sa dá.

Hlavným cieľom tejto asociácie je však to, aby sa Slováci medzi sebou stretávali, rozprávali po slovensky a navzájom si pomohli.

Fakt super! Aj keď je pravda, že veľa expatov mi hovorí, že sa Slovákom radšej vyhýba. Príde mi to občas smutné. Takže je fajn, že to robíte.

Ja som tiež narazila na ľudí, ktorí sa ma pýtali, prečo sa stretávam so Slovákmi len preto, že sú to Slováci. Ale ja sa s nikým nestretávam len preto, že je Slovák. Jasné, tie prvé stretnutia sú možno o tom, pretože sú organizované pre Slovákov. Ale potom, samozrejme, ľudia pocítia vzájomné sympatie a stretávajú sa preto, že majú niečo spoločné alebo že si povahovo sadli. Už bez ohľadu na to, či ide o Slováka alebo nie.

slavka-karneval

A ako ti sadli Francúzi? Čo by si mi o nich vedela povedať?

Tak to, čo teraz poviem, je iba môj názor a môj pohľad, dobre? Nechcem, aby to bolo brané ako nejaká všeobecná pravda. Ale mne Francúzi mentalitou až tak nevyhovujú. Mám z nich pocit, ako keby to boli nejakí “bohémi”, ktorí si poriadne nevedia užiť drobnosti života. Sú dosť rozmaznaní a stále chcú viac.

Povahu Francúzov podľa mňa celkom dobre odzrkadľujú francúzske filmy, ktoré sú často melancholické a pochmúrne.

Francúzi sú trocha povýšenejší ako my. Vedia človeka ľahko odsúdiť a vysmiať sa z neho. Sú strašne uniformní a keď človek nezapadá do ich modelu, je pre nich automaticky mimo.

Ale toto je len môj všeobecný pocit. Cez tú salsu som si našla aj strašne otvorených a milých ľudí, takže netvrdím, že všetci sú rovnakí. Je to veľká krajina, takže sa tu nájdu všetky osobnosti a charaktery.

A aký je ich postoj k cudzincom?

Čo som si ja všimla, dosť si chránia svoju krajinu a nie sú k migrantom veľmi vrúcni. To sa o nich aj hovorí. Na začiatku som to síce nechápala, ale po troch rokoch mám pocit, že viem, o čo im ide.

Vo Francúzsku je veľmi veľa prisťahovalcov. Niekto tu prišiel za prácou alebo rodinou, ale je tu aj veľa takých, ktorí sú vyslovene ekonomickí migranti a profitujú tu zo sociálnych dávok.

Na Slovensku nemáme možnosť byť rasistami, lebo sa vlastne s cudzími národnosťami ani nestretávame. A vtedy je ľahké povedať, že nám nikto neprekáža. Až teraz tou migračnou krízou vidíme, ako sa názory vyhrocujú, keď už máme byť v dennom styku s inou kultúrou a máme pocit, že nám niekto ide niečo zobrať.

Ľudia vo Francúzsku toto poznajú už veľmi dlho. Majú tu veľkú arabskú a africkú komunitu a je vidieť, že tie kultúry sú úplne iné, hlavne čo sa žien týka. Stačí, že ide normálne oblečená žena po ulici a hneď na ňu začne niekto pokrikovať a pískať, čo je dosť nepríjemné. Na druhej strane to ale neplatí pre všetkých, skôr pre tie komunity. Mám veľa kamarátov z týchto kultúr a tí sú už viac “poeurópštení”.

Ty si sa niekedy stretla s negatívnou odozvou na seba?

Raz, keď som ešte pracovala v tom kempe, sa ma tam niekto pýtal, prečo tu pracujem a či si neviem nájsť prácu na Slovensku. Povedala som im, že som prišla, aby som sa naučila jazyk, na čo zaregovali tak, že prečo sa neučím vo svojej krajine. To bolo nepríjemné.

A takisto sa mi raz v Lyone v banke stalo, že mi pani pri nejakom podpisovaní papierov povedala, aké je to super, že som si tu našla prácu, lebo ani Francúzi tu poriadne nemajú prácu. V tom som cítila dosť ironický podtón.

Poďme ešte trocha Francúzov pochváliť. Čo robia dobre alebo lepšie ako my?

Podľa mňa je dobré, že sa bijú za svoje práva. Štrajk je dobrý spôsob, ako ukázať, že sa nedajú a že im na veciach záleží. Niekedy to síce možno až preháňajú a štrajkujú za každú blbosť, ale je lepšie štrajkovať ako neštrajkovať vôbec.

Takisto sa mi páči, že ich veková hranica je posunutá trocha nahor. Napríklad na tej salse, kam chodím, sú aj ľudia, ktorí majú 50 — 60 rokov a nehanbia sa. Žijú naplno a sú vo forme. Neviem, či je to tým, že si to môžu dovoliť a že majú jednoduchší život ako Slováci, alebo či je to len v ich hlave.

Veľmi sa mi tiež páči ich stolovanie a to, že si vedia vychutnať dobré jedlo.

Chýba ti niečo zo Slovenska?

Chýba mi slovenská hudba. Vďaka internetu, samozrejme, už nie je problém si čokoľvek vypočuť. Ale rada by som napríklad išla na nejaký slovenský koncert.

Takisto mi chýba slovenská mentalita a kamaráti z detstva. Chýba mi istý kúsok mojej minulosti a spomienky. Rada by som si znova vyšla vonku so svojimi kamarátmi a pospomínala na staré časy. Tí kamaráti, ktorých mám tu, nevedia o mojom detstve alebo o škole nič. Takže si nemôžeme zaspomínať.

Z jedla mi nič extra nechýba. Ja sa prispôsobím všade. Samozrejme mi ale dobre padne, keď mi nejaká návšteva donesie horálku, kávenku alebo nejaký ten korbáčik.

A je mi smutno aj za rodinou. S rodičmi sa ešte dá porozprávať aspoň cez Skype, ale napríklad babky na internete veľmi nie sú.

slavka-priroda

Zmenilo sa niečo v tvojom živote, odkedy si v zahraničí?

Myslím, že mám lepší vzťah k slovenskému jazyku. Uvedomujem si, že slovenčina je mojou súčasťou a nikdy ju nechcem zabudnúť. Takisto keď sa občas vrátim na Slovensko, mám na všetko úplne iný pohľad. Človek vie lepšie porovnať veci a uvedomiť si, čo je dobré a čo naopak nie. Napríklad stále, keď idem vlakom cez Tatry, hovorím si, aké je to tam krásne.

Máš nejaký tip alebo odporúčanie pre čerstvých expatov alebo ľudí, ktorí premýšľajú o presťahovaní sa do zahraničia?

Myslím si, že veľmi dôležitý je jazyk. Do ktorejkoľvek krajiny človek príde, je dobré naučiť sa aspoň základy jazyka. Ľudia sa potom na vás budú pozerať inak, ak uvidia, že sa aspoň snažíte.

Takisto by som im poradila, aby nikto neodchádzal zo Slovenska s tou vidinou, že v zahraničí je všetko lepšie. Nie je to tak. Do veľkej miery záleží od toho, ako si človek život sám zariadí. Mne často ľudia hovoria, ako sa musím mať dobre, lebo žijem vo Francúzsku, pretože vo Francúzsku je všetko lepšie a všetci tu majú vyšší plat. A to vôbec nie je pravda. Aj na Slovensku mám kamarátov, ktorí majú oveľa vyššiu životnú úroveň, ako mám ja vo Francúzsku. Takže netreba vidieť všetko ružovo, treba mať oči otvorené a makať na sebe.

A vlastne mám ešte jednu radu. Občas sa totiž vo Francúzsku stretnem so Slovákmi, ktorých keď sa nejaký Francúz spýta, prečo odišiel zo Slovenska, odpoveď je, že “na Slovensku sa nič nedá a na Slovensku je všetko zlé”. To ma trápi a zahanbuje, že takto Slovensko osočujeme, znevažujeme a dávame zlý obraz zahraničným. Ja si fakt nemyslím, že všetko na Slovensku je zlé. Keď sa chce, aj na Slovensku sa dá žiť dobrý život.

Krásne povedané. Úplne súhlasím! Posledné slová na záver?

Asi len toľko, že povzbudzujem každého, kto si chce vyskúšať život v zahraničí, hoci aj na krátku chvíľu. Otvára to oči a mení to pohľad na seba samého aj na Slovensko. Ja som sama seba v zahraničí spoznala dosť.  Ak chce človek na sebe napríklad niečo zmeniť, tak ľahko môže, pretože môže začať ako keby odznova.

Slávka, ďakujem za tvoje krásne slová. Veľmi dobre sa ťa počúvalo a prepisovalo do rozhovoru :-) Maj sa vo Francúzsku naďalej pekne a držím palce, aby si sa raz vrátila na Slovensko, splnila si svoj sen a pomáhala mladým ľuďom k ďalšiemu rozvoju.

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

  • Milica Kopáčiková Milica Kopáčiková jún 06, at 07:18

    Zaujal ma Tvoj článok - je úprimný a nič neprikrášľuje ani nehaní. Želám Ti všetko dobré a nech Ti Slovensko nikdy nevymizne zo srdca. To vieš - my tu doma sme tak trocha "natvrdlí" ,/občas "pripečení"/, ale to všetko má korene v minulosti. Držať ľudí v nevedomosti bolo veľmi výhodné a zdá sa, že sa veľa nezmenilo........Preto je nutné, aby sme poznali ako to chodí v iných krajinách, mohli porovnať, niečo prevziať, niečo eliminovať. Ale hlavne Slovensko milovať !

    Odpovedať
  • Joseph Joseph jún 07, at 19:54

    Škoda že som ďaleko od Lyonu, pri Bordeaux, som tu už 28 rokov.. všetko dobré

    Odpovedať
  • E. Jenak E. Jenak september 18, at 20:02

    Dobrý článok, titulok ma nijako neprekvapil. Pripomenulo mi to vlastné márnivé úsilie nájsť si prácu doma po 5 rokoch štúdia v zahraničí, nakoniec mi vyšiel prvý pokus o prácu vonku cez Skype. Držím palce a dovolím si pripomenúť, že všetko zlé je na niečo dobré, to, že ťa školstvo odmietlo, ti otvorilo nové dvere a raz určite zúročíš svoje bohaté skúseností doma:)

    Odpovedať

Pridať komentár