Srdcom som stále Slovenkou, no môj život je už viac-menej expatský

Srdcom som stále Slovenkou, no môj život je už viac-menej expatský

Martina pochádza zo Starej Ľubovne, no už 19 rokov žije v zahraničí. Svoj expatský život začala v USA, ktorým vďačí za veľa skúseností, vrátane prvého kultúrneho šoku. Po USA ju nadchla Ázia a presťahovala sa do Singapuru. 

Momentálne je po prvýkrát opäť bližšie k rodnému Slovensku. Od minulého roku žije v Londýne. Má rada aktívny životný štýl, ktorému sa venuje aj na svojom blogu.

Poďte si prečítať o Martine, ktorá vám na základe svojich skúseností priblíži život na troch rôznych svetadieloch.

Martina, so životom v zahraničí si začínala v USA. Ako dlho si tam žila?

V USA som strávila 16 rokov. Mojim prvým zážitkom bol New York, presnejšie Brooklyn, kde som strávila prvých 5 expatských rokov.
Neskôr som sa presunula do južného mesta Atlanta, štát Georgia. Keďže štáty v Amerike sú veľmi rozlišné a každý má svoj charakter, svoje tempo a životný štýl, ostala som tam iba 1 a pol roka.

Po tomto krátkom čase na juhu som sa vrátila opäť na sever, kde mi to vyhovovalo viac. Tentokrát bola mojim domovom Philadelphia, štát Pennsylvania, kde sa mi zapáčila univerzita, na ktorej som vyštudovala. Nakoniec som o Philly strávila celkovo 9 rokov.

Prečo si sa rozhodla vôbec do USA odísť?

Po strednej škole som vlastne nemala na výber, kedže moji rodičia v New Yorku žili už pár rokov. Otec odišiel, keď som mala 12 a mama ho nasledovala o 2 roky neskôr. Po odchode rodičov som žila so sestrou, ktorá za mňa  prevzala celú zodpovednosť.

Na Slovensku mi s ňou bolo super a nechcela som odísť. Už ako 17-ročná som ale dostala cez mamu zelenú kartu. Cez zimné prázdniny som navštívila USA a už vtedy sme všetci vedeli, že moja budúcnosť nebude na rodnom Slovensku.

Prečo si potom pokračovala do Singapuru a do Anglicka?

V USA sa mi páčilo, ale potrebovala som zmenu. Keďže som v tom čase v štátoch pracovala pre Citibanku 5 rokov a firma je globálny konglomerát, informovala som manažérku o mojom záujme na globálny postup. Vzhľadom k okolnostiam sme mali otvorené pozície v Dubline a Singapure. Dážď ma nelákal, takže Dublin som vylúčila. Na druhej strane ma viac lákalo spoznávanie Ázie, takže Singapur bol samozrejmosťou. O 3 mesiace neskôr som už sedela na palube lietadla.

Asia1

S Londýnom tých dôvodov bolo viac. Napr. v Ázii bolo fajn, precestovala som toho dosť, napríklad Thajsko, Indonéziu, Vietnam, Japonsko, Malajziu a Čínu, ale klíma v Singapure mi nevyhovovala. Po dvoch rokov strávených v tropickom počasí mi začali chýbať štyri ročné obdobia a chcela som si ich opäť vychutnať.

Samozrejme, chcela som byť bližšie k domovu, aby so mohla čím častejšie navštíviť mojich rodičov a užívať si spoločné chvíle radosti v kruhu rodiny.

Čo si očakávala od života v zahraničí? Naplnilo sa to?

Keďže odchod do USA nebol mojou iniciatívou, nemala som žiadne očakávania. Teda okrem toho, že sa naučím perfektne po anglicky a že budem musieť pracovať a zarábať. Veľa ľudí ma varovalo, aké to tam bude nebezpečné. No rýchlo som si uvedomila, že som sa v rušných uliciach Brooklynu cítila veľakrát bezpečnejšie ako v tých tmavších a tichších uličkách slovenských miest.

Napriek tomu, že som nemala špeciálne očakávania, vďaka skúsenostiam sa mi splnili sny, ktoré som si ako 18-ročná nevedela ani predstaviť. Skončila som v USA vysokú školu so zameraním na finančníctvo s vyznamenaním. Mimo toho sa mi darilo v práci, a to ma veľmi tešilo. Ale obohatilo ma hlavne spoznávanie iných zvykov, kultúr, zmýšľaní, a to si veľmi vážim.

Vďaka cestovaniu už nie som ten istý človek, ktorým som bola a teším sa z toho.

Máš už vlastnú rodinu?

Áno, momentálne čakám príchod môjho prvého dieťatka, na ktoré sa veľmi teším. Takže v budúcnosti sa na mojom blogu budem zaoberať aj destináciami, ktoré sú vhodné pre mamičky s deťmi.

Čo je podľa teba najhoršie (najpesimistickejšie) na živote v zahraničí?

Asi ten veľmi uponáhľaný život, ktorý je priveľmi sústredený na kariéru. V USA som pracovala dlhé hodiny, veľakrát som dávala bokom svoje záľuby, len aby sa práca dokončila. Čo som však v tom čase netušila bolo, že Ázia bude ešte oveľa náročnejšia. Veľakrát som z práce odchádzala po 22.00 hod., keďže moja pozícia bola globálna a musela som fungovať na konferenciách s Európou a Amerikou.

Vtedy si človek uvedomí, ako mu chýba rodina a pomalší spôsob života. Aj prežívanie sviatkov je iné. 

Na Slovensku sme s rodinou stále tradície dodržiavali, v zahraničí to nie je také autentické.

ASIA7

A naopak, čo je podľa teba najlepšie (najoptimistickejšie) na živote v zahraničí?

No, je toho viac. V zahraničí človek spoznáva iných ľudí a je obklopený unikátnymi postojmi iných. Tieto skúsenosti človeka obohatia a vyformujú v ňom trošku inú osobu. Ja osobne som si uvedomila, že človek môže dokázať to, čo si zaumieni. Len k tomu musí zaujať správny postoj a byť odhodlaný pre svoj sen ťažko pracovať.

Spoznávaním a akceptovaním iných národov, kultúr a názorov sa zo mňa stal človek, ktorý nediskriminuje ľudí podľa výzoru, krajiny pôvodu, či podľa jeho záujmov. Myslím, že toto si cením najviac a som veľmi vďačná za všetky skúsenosti, ktoré som mojim žitím v iných krajinách a cestovaním nadobudla.

Vieš porovnať život v troch krajinách. Ako sa líši život v Amerike od Singapuru a Londýna?

Život v každej krajine je úplne iný. Každá krajina má svoje zvyky, tradície.

Spojené štáty sú naozaj krajina lepších pracovných príležitostí. Ľudia sa tu zameriavajú na to, v akej funkcii sú a sú zameraní na úspech. Je to fajn, keďže sa tak stále zdokonaľujú. Voľný čas venujú cestovaniu, jóge, fitness alebo umeniu. Ľudia sú otvorení, kontakty sa tu vytvárajú celkom ľahko. Je tam prirodzené, že niekto, koho ste práve stretli, vás bude oslovovať “sweetie”.

To zase v Singapure alebo v Anglicku neexistuje, keďže tam sú ľudia viac rezervovaní. Najčudnejšie mi prišlo, že ak idete v USA na rande alebo vonku s kamarátmi, tak očakávaný je prístup, že sa účet rozdelí do posledného centu na to, kto čo skonzumoval. V Singapure je to zase úplne naopak a podobne aj na Slovensku, že účet chce zaplatiť každý.

TIP: Prečítajte si aj rozhovor o živote v New Yorku.

V Singapure miestni pracujú nekonečne dlhé hodiny a veľakrát za omnoho menšie peniaze ako expati. Mimo práce trávia čas so svojimi blízkymi, s rodinou a kamarátmi. Podobne ako na Slovensku, skoro každú nedeľu trávia s rodičmi a veľa ich s nimi býva do dosť pokročilého veku. Samozrejme, príčinou je aj to, že mať svoj vlastný byt je pre slobodného človeka často len nesplneným snom.

ASIA6

Ľudia sú tam štedrí a radi sa o všetko podelia. V Singapure bolo úplne bežné, že ak bol niekto z officu počas víkendu niekde na výlete, tak už ma na stole čakala z výletu nejaká bonboniéra.

TIP: Prečítajte si aj rozhovor o živote v Singapure.

Anglicko je zase také špecifické. Ľudia sú celkom milí, no nepreháňajú to, keďže sú viac uzavretí. Sú viac odmeraní a menej direktívni, ako napr. takí Američania. Je tu dosť silná “pub” kultúra, teda vybehnúť po práci na čapované pivo. Na Angličanoch si naviac vážim to, ako rešpektujú druhých a ako dodržiavajú poriadok. Na vlak každý čaká pekne v rade, žiadne strkanie, či predbiehanie. Ak do vás niekto omylom buchne, v momente nasleduje ospravedlnenie. Je to veľmi rešpektujúce a myslím, že ostatné krajiny by si z nich mali brať príklad.

TIP: Prečítajte si aj rozhovor o živote v Anglicku.

UK4

Stretávala si sa v Amerike so Slovákmi? Prípadne v Singapure alebo Londýne?

Úplne na začiatku môjho pobytu v USA som sa zúčastňovala na stretnutiach Slovákov, ktoré boli usporiadané raz mesačne na Manhattane. Takto som spoznala veľa Slovákov. No keď som sa viac usadila a začala pracovať pre americkú firmu, začalo sa to miešať.

Po presťahovaní do Atlanty a neskôr do Philadelphie a po tom, čo som začala študovať na Drexel University, som ostala v kontakte už len s niekoľkými ľuďmi. V Singapure to bolo fakt len o tých expatoch a v Anglicku mám pár známych z môjho rodného mesta, takže kontakt udržujem.

Keďže zbožňujem cestovanie a spoznávanie iných kultúr, pomerne ľahko si vytváram kontakty s ľuďmi z rôznych kútov sveta. Moje priateľské vzťahy sú prevažne s expatmi, a to hlavne v Singapure, keďže táto krajina je na tom založená.

Máš nejaké zaujímavé hobby? Ako tráviš voľný čas?

Už pár rokov mám neudržateľný sklon k spoznávaniu nových miest, a tak si aspoň raz do mesiaca udám cestovný smer a niekam sa vyberiem. Veľmi ma napĺňa vidieť nové miesta a spoznávať autentickú kultúru a ochutnávať lokálne jedlá. Mojim koníčkom je šport, v posilňovni trávim približne 5 dní v týždni.

Taktiež sa veľmi zaoberám zdravím. A teda aké potraviny by mal človek jesť a čomu by sa mal vyhýbať. Už zopár rokov radím rodine a známym. Túto moju záľubu realizujem aj prostredníctvom môjho osobného blogu www.tinkasworld.com, ktorý sa venuje práve témam ako cestovanie, zdravie a fitness.

Chýba ti niečo zo Slovenska?

Definitívne! Mamkine a sestrine pochúťky najviac. Ale vážne, chýba mi naše jedlo, najmä halušky, pirohy, bobaľky a klasická turecká káva. Cez sviatky mi chýba rodinná pohoda a tradície, ktoré aj keď udržiavam v zahraničí, sú úplne autentické len doma. Najťažšie je, keď som počas Vianoc a Veľkej Noci mimo domu.

Aj napriek tomu, že žijem veľmi aktívny život a doma trávim málo času, občas sa mi zacnie za obyčajnou nedeľnou pohodou.

USA4

Chodíš občas na Slovensko? Ako často?

V Ázii som si dala záväzok, že domov budem chodiť aspoň 2x do roka a dodržiavala som to. Keďže som momentálne v Anglicku, snažím sa v tomto záväzku pokračovať. Počas môjho pobytu v USA som chodila domov málo. Väčšinou som prišla raz za 2 roky. Teším sa, že v posledných rokoch je to iné.

Chceš sa niekedy ešte na Slovensko vrátiť?

Hovorí sa, “nikdy nehovor nikdy”, ale okrem môjho detstva som väčšinu svojho života strávila v zahraničí. Som produktom externálnych skúseností – pobytom na rôznych kontinentoch, prácou v rôznych krajinách a štúdiom na americkej univerzite. Všetky tieto faktory ovplyvnili to, kým som, ako zmýšľam a čo považujem za správne a naopak.

Spoznala som ľudí z rôznych krajín sveta, ich kultúru, náboženstvo, rodinné tradície, politické a finančné výhody, či trápenia. Musím teda skromne priznať, že môj trvalý návrat na Slovensko už asi reálny nie je. Ale človek nikdy nevie, čo prinesie zajtrajšok, veď živote sa veci menia v priebehu pár sekúnd.

Martina, držíme ti prsty, aby bolo počas tehotenstva všetko v poriadku a aby si potom už aj s bábätkom naďalej spoznávala a objavovala nové miesta :)

Poznámka: Tento rozhovor ste mohli čítať vďaka sponzoringu od portálu online.poistenie.sk, na ktorom si môžete zakúpiť cestovné poistenie pred vašou cestou do zahraničia. Ďakujeme!

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár