V Brazílii má ešte aj zmrzlina na ulici sexuálny podtón

V Brazílii má ešte aj zmrzlina na ulici sexuálny podtón

To nevymyslíš, to je život. Populárna hláška dokonale popisuje, čo mi rezonuje mi v hlave, keď čítam komentár pod fotkou na Instagrame v znení “Konečne som našla svoju menovkyňu.”

Úprimne. Aká je šanca, že jedna Miška Struhárová, ktorá žije na Bali, miluje portugalčinu, Portugalsko a Brazíliu, spozná druhú Mišku Struhárová, ktorá žije v Brazílii, miluje portugalčinu, Portugalsko a Brazíliu?

Miška má 30 rokov a pochádza z Považskej Bystrice. Zladili sme časové zóny a z tejto bizarno-vtipnej situácie vzniklo rozprávanie o brazílskom živote, cestovaní, kultúrnych šokoch aj kriminalite.

Miška, povedz mi, ako sa ti podarilo do Brazílie dostať? Prečo práve táto krajina?

Ako dieťa som sledovala s tatinom všetky možné dokumentárne filmy, hlavne o Brazílii. Už ako 5-ročná som videla dokument o Escadaria Selarón (schody v Riu) a Rio bol môj sen.

Počas vysokej školy v Brne, kde som študovala psychológiu, som sa spoznala s množstvom Portugalcov, ktorí tam študovali. Zapáčil sa mi ich jazyk, a tak som ako nepovinný predmet študovala 2 roky portugalčinu. Potom sa mi podarilo dostať cez  Erazmus do Portugalska.

Keď som sa vrátila, pracovala som chvíľu pre Centrum zahraničných štúdii na Masarykovej univerzite. Kolegyňa mi povedala, že EÚ otvára nový program Erazmus Mundus, do ktorého bolo zahrnutých niekoľko rozvojových krajín Južnej Ameriky, strednej Ázie a Balkán. Bola medzi nimi aj Brazília, takže moje rozhodnutie bolo jasné a podala som si prihlášku.

V Portugalsku som sa stretla s predsudkami a vtipmi o Brazílii, tak som sa chcela presvedčiť na vlastnej koži, či je to skutočne tak. Strávila som týždeň vyplňovaním dokumentov, písaním motivačného listu v slovenčine, češtine, angličtine a portugalčine, poslala som to a čakala 3 mesiace na výsledky. Po takom čase som už ani nedúfala, že by to vyšlo a po 4 mesiacoch mi prišiel list, že ma vybrali a do 2 dní sa mám rozhodnúť, kam chcem ísť študovať. Musela som uviesť 3 univerzity, rozhodla som sa pre Univerzitu Sao Paulo, ktorá je najlepšia.

Selaron EU TE AMO BRASIL

Čo si pred odchodom od toho očakávala?

Na Slovensku máme o Brazílii veľmi skreslené informácie, ktoré nie sú pravdivé. Veľa ľudí si ako prvé pri Brazílii vybaví futbal, sambu, karneval, pláže, polonahé ženy.

Keď som si podávala prihlášku, ambasáda mi poslala asi 3 – 4 strany o tom, že v noci by som nemala vychádzať, koľko vrážd sa udeje každý deň v Sao Paule, takže moje pocity boli zmiešané a nevedela som, do čoho idem, či je to naozaj take nebezpečné.

No na druhej strane som si povedala, že tam žije 20 miliónov ľudí, ktorí chodia každý deň do práce a stále žijú, tak to nemôže byť až také zlé.  Bolo to dobrodružstvo.

Čo ťa čakalo po príchode?

Už vopred som sa dohodla s kamarátom Brazílčanom, ktorému som robila tútorku v rámci Erazmus Student Network v Brne, že ma bude čakať na letisku. On mi pomáhal s výberom univerzity a ponúkol mi možnosť u neho ostať. Privítali ma kopou jedla a na druhý deň ma odviezol ku kamarátke, ktorú som spoznala v Portugalsku a u nej som ostala týždeň.

Úplnou náhodou som stretla jedného chalana v rade na imigračnú kontrolu, ktorý bol z mojej univerzity. Nakoniec som zistila, že je z Česka, študuje na Masarykovej Univerzite a tiež išiel na Erazmus Mundus program.

Salvador, Bahia

Zažila si v Brazílii aj kultúrny šok?

Hneď prvý prišiel po prílete. Oproti letisku je totiž obrovská favela (rozsiahle chudobné štvrte), čiže to bol môj prvý výhľad v Brazílii. Nečakala som, že hneď na letisku bude favela.

Druhý deň v centre ma čakal ďalší. Uprostred ulice ležali 3-4 bezdomovci, ktorí vyzerali ako mŕtvi. Prišlo mi to čudné, prečo by niekto takto ležal. Je tu naozaj veľa bezdomovcov, ktorí sa zvalia kdekoľvek na ulici, či ceste a spia tam.

Prekvapilo ma, že obytné budovy tu majú mreže, strážnu službu a dokonca aj elektrický plot. Biznis budovy to nemajú. Prvé dni som sa naozaj bála, bola som zatvorená doma, chodila som len z domu na univerzitu.

Portugalčina bola šok tiež, pretože prízvuk a štruktúra vety sú úplne iné, takže na začiatku som sa nevedela až tak dohovoriť a ich prízvuk mi bol vtipný. Hovorila som si, že nechcem takto rozprávať, keď mám taký krásny európsky prízvuk, no smola, nejak sa to na mňa nalepilo. A teraz sa mi páčia obe portugalčiny.

Ako si si našla nových kamarátov?

Na univerzite som spoznala ďalších zahraničných študentov, mala som tam kamarátky z Ruska a Argentíny. Bývala som s jednou Brazílčankou a Ruskou, a najmä Brazílčanka mala veľa kamarátov. Som veľký extrovert a nadväzovanie kamarátstiev mi nerobilo problém. Začala som napríklad chodiť do parku a spoznala tak 30-40 korčuliarov.

Ako si si hľadala prácu?

Pôvodne som tu mala byť na 10 mesiacov, no po prvotnom šoku som po 5 mesiacoch odišla domov. Nedalo mi to a do Brazílie som sa vrátila.

Pokračovala som v štúdiu na univerzite ešte rok, začala písať magisterskú prácu a ostala ešte pol roka naviac, aby som ju dokončila, pretože knihy, ktoré som k nej potrebovala sa v Brne nedali nájsť.

Počas tohto obdobia som si našla priateľa a chcela zostať. Rozmýšľala som, akú prácu by som si mohla nájsť a skončilo to učením angličtiny. Úplnou náhodou som v autobuse stretla svojho šéfa a začala učiť vo firmách.

Takže máš vyštudovanú angličtinu?

Neštudovala som síce angličtinu, ale venujem sa jej ako svojmu hobby. Ak máš skúsenosť s učením, je to celkom jednoduché, nepotrebuješ ani certifikáty. Taká európska B2 – C1 môže pokojne učiť. Je tu naozaj veľa možností.

Aké sú v Brazílii náklady na život?

Záleží kde žiješ, Sao Paulo aj Rio sú drahé. V porovnaní s Brnom a Portom, kde som žila, sú podnájmy drahé. Treba tiež povedať, že Brazília je vo veľkej ekonomickej kríze, čo robí bývanie lacnejšie než keď som prišla.

Strava nie je drahá, ovocie a zelenina sú lacné, každý deň sú tu trhy lokálnych farmárov. Drahé je všetko čo je dovážané, od jedla cez technológie po oblečenie, pretože Brazília má vysokú daň z dovozu. Na taký priemerný život v Sao Paule je treba asi 800 – 1000 €.

Ibirapuera park v Sao Paule

Keď si porovnáš očakávania, ktoré si pred 5 rokmi mala, s tým, čo si reálne zažila, ako Brazíliu vnímaš s odstupom času?

Naďalej ju vnímam ako nebezpečnú krajinu, ale kde je v dnešnej dobe úplne bezpečne. Brazília je nebezpečná tým, že je tu veľké % chudobných, nevzdelaných ľudí. Predstav si, že žiješ v meste, kde sa väčšina ľudí rodí vo favele a začínajú tu svoj život, takže krádeže a prepadnutia sú tu úplne bežné. Teraz, už viem ako to funguje, že riziko prepadu je kedykoľvek, ale musím fungovať, nebudem sa kvôli tomu zatvárať doma.

Po čase si na to človek zvykne, pozerá sa okolo seba, nepozerať na telefón a byť ostražitý. V pobrežných letoviskách určite nenosiť drahé značkové veci, čo v Sao Paule až tak neplatí, lebo je to je biznis mekka celej Brazílie, takže ľudí v drahých veciach stretávam stále. Niekedy si jednoducho len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Prepadli aj teba?

Ano, raz a urobila som chybu, že som reagovala na to. Keď ťa prepadnú, nemala by si reagovať, pozerať sa im do tváre a urobiť všetko, čo ti povedia, no ja som bola v šoku a našťastie sa mi nič nestalo.  

Ako je to s jazykom? Počula som, že keď nehovoríš po portugalsky, tak s angličtinou veľmi nepochodíš.

To je pravda, vďaka tomu, som ešte stále tu. V obchode alebo mestskej doprave vôbec s angličtinou nepochodíš, takže odporúčam aspoň základy portugalčiny. V Riu a Sao Paole ešte áno, ale ostatné oblasti ťažko.  

Čo podľa teba cestovateľ v tejto krajine nesmie vynechať?

Veľa záleží od toho, aký typ turistu sem pride. Ja som športovkyňa a vyhľadávam športové príležitosti.

V Sao Paule si prídu na svoje tí, čo majú radi veľkomestá, kultúru, rozmanité jedlá, rôzne podujatia. Sú tu 3-4 veľké parky. Jedným z nich Ibirapuera, kde sa nachádza Marquise, navrhnutý najznámejším brazílskym architektom Oscarom Niemeyerom.  Je tu tiež veľa múzeí, napríklad Ipiranga alebo známa “vysiaca” budova MASP.

Fanúšikovia futbalu prídu na svoje, pretože ľudia žijú futbalom až natoľko, že keď si oblečiete na seba určitú farbu, pýtajú sa, či patríte k takému alebo takému klubu. Okrem toho je tu japonská štvrť Liberdade, ktorá je domovom najväčšieho počtu Japoncov mimo Japonska a nájdete tu skvelé jedlo.

Z Brazílie vo všeobecnosti odporúčam jednoznačne Rio de Janeiro. Keď si vyšlapete k soche Krista Spasiteľa, ten výhľad je neopísateľný. Plus pláže Copacabana a Ipanema sú úžasné a je tam naozaj 24 hodín “festa”.

Ďalšie super pláže sú v severnej a severovýchodnej časti – Fortaleza, Natal, Recife, Fernando de Noronha, Porto de Galinhas… Myslím, že sever a severovýchod by si mal každý precestovať, sú tam krásne pláže s bielym pieskom, piesočné duny.

Odporúčam Amazóniu, aj keď som tam ešte nebola. Na juhu Brazílie Florianopolis, vodopády Foz da Iguazú, štát Minas Gerais, ktorý je známy dobrým jedlom, starobylými mestečkami, jaskyňami. Musím však povedať, že cestovanie po Brazílii je niekedy drahšie ako ísť do Európy.

Spomínaš si, ktorý cestovateľský zážitok bol naozaj TOP?

Prvý je hippie dedinka Arembepe, ľudia tam žili bez vody a bez elektriky. Paul McCartney tam žil po roka a relaxoval. Tvorí ju asi 20 domov, vyrobených z recyklovateľných materiálov, z jednej strany je strany je more a z druhej strany je rieka. Je to asi 2 hodiny od Salvadoru, krásna čistá nedoktnutá príroda. A druhý, asi 3 hodiny od Ria je Arraial de Cabo, kde som absolvovala 5 hodinovú plavbu na opustené ostrovy s krásnou tyrkysovou vodou a bielym pieskom. Rio je zážitok sám o sebe.

Arembepe - Bahia

Čo sa ti páči a nepáči na ľuďoch v Brazílii?

Brazílčania sú v každom kúte krajiny iní a dokonca aj medzi sebou majú boje (napríklad medzi Sao Paulom a Riom). Čím severnejšie ideš, tým viac sú ľudia zrelaxovaní. V Sao Paule sa v porovnaní s Európanmi ľudia nestresujú, všetko je fajn, všetko sa dá. Sú veľmi pohostinní, milí, no niekedy je to povrchné. Často sa oslovujú “srdiečko” alebo “moja láska”, napríklad, keď si kupujem lístok na mestskú dopravu :-) Stále sa objímajú. Privítanie v Sao Paule je objatie a 1 bozk, v Riu objatie a 2 bozky.

Nepáči sa mi, že sú falošní a nemôžem tu byť úprimná. Naša slovenská úprimnosť predpokladá, že keď sa ťa niekto spýta na názor, akceptuje všetky druhy odpovede, no tu to tak nefunguje. S tým, som mala celkom problém. A keď ti niečo ponúknu, je neslušné povedať nie.

Vadí mi, že nemajú spôsoby, nehovoria prepáč, s dovolením. Muží nie sú gentlemani, ľudia sú dosť zavistliví, ženy ohovárajú – také, aké poznáme z telenoviel. Úplne najhorší je sexizmus – všade! Chlapi bez ohľadu na vek sa otočia za tebou na ulici a okomentujú to, dokonca aj zmrzlina na ulici má sexuálny podtón.

Vo všeobecnosti sú Brazílčania veľmi milí, veselí, pohostinní ľudia a majú radi cudzincov, najmú Európanov :-)

Escadaria Selaron com Selaron

Obligátna otázka, bola si na karnevale?

Bola a neznášam ho :-) V Brazílii je to 50:50, ľudia karneval buď zbožňujú alebo neznášajú. Karneval je na ulici, všetci sa opijú a muži sú veľmi dotieraví. Zlá skúsenosť.

Ako často sa vraciaš na Slovensko?

Priemerne raz do roka. Teraz pôjdem späť po roku a 3 mesiacoch.

Čo ti najviac chýba?

Samozrejme, rodina a potom jedlo. Naše sladkosti! Tu je všetko presladené alebo presolené, nemajú dobrú čokoládu. Chýba mi naša príroda, v zime lyžovanie, kúpanie v jazerách. Chýba mi slovenská úprimnosť a niekedy sa len tak porozprávať po slovensky. Mám tu kamarátku Slovenku, ale stretávame sa tak raz za pol roka.

Varíš si aj niečo slovenské?

Robím si chlieb vo vajíčku, placky, hrianky, sem tam langoš, ale bryndzu nezoženiem. Celkovo mliečne produkty tu nie sú dobré.

A čo Slováci v Brazílii?

V Sao Paule je asi 10, o ktorých viem, ale tým, že mesto je rušné, ťažko sa dohadujeme na stretnutiach. Jedného som spoznala v metre, čo je celkom vtipné pri 20 miliónovom meste.

Aký majú Brazílčania vzťah k cudzincom?

Oni ich milujú! Aj keď sa nevedia dohovoriť, vždy to nejak dokážu. Ako som už spomínala, milujú Európanov a Američanov. Myslia si o nás, že sme strašne bohatí, vždy keď vidia, že je niekto turista, tak nadhodia cenu aj 10-násobne. Väčšinou to vedia zistiť len podľa zlej portugalčiny, pretože ľudia sú tu takí pomixovaní, že na juhu Brazílie nájdeš aj typické európske blond typy. Ale ak vieš po portugalsky, tak sa dá zjednávať. Mne sa to už nestáva, asi mám dobrý prízvuk :-)

Vedia, kde je Slovensko?

Buď netušia alebo si myslia, že je to Československo alebo bývalý Sovietsky zväz. Už som stretla pár ľudí, ktorí vedeli a dokonca aj boli na Slovensku. Dokonca doktor v nemocnici vedel, pretože študoval rok v Bratislave.

Spomínala si, že cestovať si začala už ako 5-ročná. Čo všetko si ti podarilo doposiaľ precestovať?

Európu mám pochodenú takmer celú okrem severu. Chcela by som vidieť polárnu žiaru, no to sa mi ešte nepodarilo. Mám veľmi rada Portugalsko, Španielsko, Chorvátsko, Anglicko. Bola som aj v USA, z južnej Ameriky, okrem Brazílie, som navštívila len Chile. Chystala som sa do Bolívie a Peru, ale cestovka, cez ktorú sme to zabezpečovali, nedodala aerolinkám moje meno na zoznam cestujúcich. Ešte niekoľko mesiacov som sa s nimi hádala, aby mi vrátili peniaze, čo ma dosť zdemotivovalo cestovať.

Ktorú krajinu považuješ za svoj domov?

Môj domov je určite Slovensko, Portugalsko, Česko a Brazília. Žila som krátko aj v Dubline, ale neviem či to je môj domov.  

Arraial de Cabo

Čo pre teba znamená žiť ako expat? Plánuješ sa vrátiť na Slovensko?

Ja som asi rodený expat. Od malička som cestovala, od 5 do 15 rokov som spievala v súbore Melódia a precestovali sme najprv celé Slovensko, potom Nemecko, Rakúsko, Slovinsko. 2 roky po sebe som bola vo Francúzsku u miestnej rodiny, kde som sa naučila základy francúzštiny.

Odmalička som chcela vypadnúť z malého mesta, bola som veľký dobrodruh a napriek tomu, že som žena, mám dobrú orientáciu. Po strednej škole som odišla do Brna a to boli moje dvere do sveta a každý rok sa mi podarilo byť načas v inej krajine.

Veľmi sa však hanbím za to, že nechtiac slovenčinu zabúdam. V Brazílii rozprávam 100% času portugalsky alebo anglicky, slovenčinu používam len s mamou, aj to si len píšeme.

Na Slovensko sa neplánujem vrátiť, chcem ešte pár krajín precestovať, potom možno ísť do Portugalska.

Čo ti život v zahraničí a cestovanie dalo?

Ako som spomínala, odmalička som bola dobrodruh a neviem, či je to tým, že som Vodnár, ale som veľmi nezávislý a nekonvenčný typ človeka. Neviem, či ma to zmenilo, to asi nie,

V Portugalsku som sa naučila nebrať veci tak vážne a som viac zrelaxovaná. Na Slovensku sa stále niekam ľudia ženú a z komára urobia somára. Snažím sa žiť život naplno a užívať si všetko, čo som doma v malom meste nemala možnosť robiť, napríklad rôzne športy.  Tiež som taká bola, no naučila som sa nemárniť čas zbytočnosťami. Žijem viac v prítomnosti, nerozmýšľam nad tým, čo bude o 10 rokov.

Miška, ďakujem ti za tvoj pohľad na Brazíliu a život v nej. Som rada, že sa nám aj napriek veľkému časovému posunu podarilo skoordinovať  a dať dokopy tento rozhovor.

Share Button

Autor

Michel Struhárová

Michel Struhárová

Vymenila som kanceláriu za život v Indonézii, kde cestujem s batohom na chrbte, učím sa indonéžštinu, zásobujem weby klientov kvalitným obsahom a o tom všetkom aj blogujem.

Podobné články

Komentáre

  • Crazy sexy fun traveler Crazy sexy fun traveler december 31, at 01:09

    Super rozhovor, dakujem! Je ale zvlastne pocut, ze Brazilcania nie su dzentlemeni, lebo vacsinou Latino chlapi su, a poriadni. Teda aspon moja skusenost :)

    Odpovedať

Pridať komentár