Z Rakúska sa vrátime, až keď sa budeme mať kam vrátiť…

Z Rakúska sa vrátime, až keď sa budeme mať kam vrátiť…

Majka so Števom si založili spoločnú domácnosť v mestečku Eisenstadt v Rakúsku hneď po svadbe. Všetko sa to začalo tým, že Štefan dostal ponuku práce ako softvérový testér v Rakúsku. Chvíľu nad ponukou uvažoval, no potom si zbalil kufre a vyrazil na cestu. Prvý rok bol v Rakúsku sám bez svojej polovičky, no po svadbe v októbri 2013 sa Majka poslušne nasťahovala k svojmu novomanželovi.

Keď som sa Štefana pýtala, ako zvládol prvý rok úplne sám v novej krajine a bez milovanej osoby, celkom zaváhal. Ale to len preto, že si na toto obdobie nevedel poriadne spomenúť. Prvý rok mu totiž zbehol veľmi rýchlo : “Prvé tri mesiace som spával v hoteloch, potom prišla prvá služobka do Columbie, pred štátnicami sa Majka prišla do Rakúska učiť a v lete prišla “na prázdniny”. Keď odišla, utekal som na druhú služobnú cestu do Macedónska. Odtiaľ som sa vrátil 4 dni pred svadbou.”

Život v zahraničí si zvolili čisto z praktických a finančných dôvodov. Ani jeden z nich nikdy vyslovene netúžil zistiť, aké to je byť expatom. Ako sa však obaja zhodli, necítia sa ako expati. Rakúsko je Slovensku až príliš blízko a Slovákov tu je ako húb po daždi. Bežne sa im stáva, že v obchode alebo na ulici počujú slovenčinu. Okrem toho žijú vo veľmi malom mestečku, ktoré je skôr rodinného typu a má len okolo 17 tisíc obyvateľov.

Majka, čo bolo pre teba najťažšie po príchode do Rakúska?

Uvedomiť si, že toto je náš dočasný domov a zvyknúť si na to. Nakoľko sme tu čisto z praktických dôvodov a ja sa chcem stále vrátiť na Slovensko. Preto som si ťažko zvykala na ten pocit, že z prenajatého bytu, kde teraz bývam, si musím urobiť svoj domov. Som veľmi naviazaná na svoju rodinu, takže prvé dni som si nevedela predstaviť, čo tu budem bez nich robiť. Strašilo ma to, že tu nikoho nepoznám a neviem po nemecky. Je pravda, že začiatok bol pre mňa veľmi ťažký, keďže som sa sem nesťahovala s úplným nadšením. Ale zvykla som si na to. Povedala som si, že už som tu, už to nezmením, toto je môj domov a musím sa tu naučiť fungovať.

1397440_10201053623838070_477704487_o

Ako vnímali vaše rodiny to, že ste odišli?

Štefan: Naši si na to zvykli. Nemali inú možnosť. A vlastne ani na to nemali ako reagovať. Jednoducho akceptovali moje rozhodnutie ísť pracovať do Rakúska.

Majka: Moji rodičia si na to tiež museli zvyknúť. Ale napríklad moja mamka to zo začiatku zvládala dosť ťažko. Bol to pre ňu celkom šok, že odchádzam nie len z domu, ale aj zo Slovenska. Ja som totiž žila doma celý život, aj počas vysokej školy. Takže moji rodičia boli zvyknutí na to, že ma majú doma. Teraz sa stále potešia, keď prídeme na návštevu a sú smutní, keď odchádzame.

A aké sú vaše dlhodobé plány? Kedy sa plánujete vrátiť na Slovensko?

Štefan: Momentálne sme v štádiu, že na Slovensku staviame dom a chceme sa vrátiť, až keď sa budeme mať kam vrátiť. Takže návrat plánujeme, keď bude dom dokončený.

Majka a čo robíš ty, keď Števo pracuje?

Zo začiatku to bolo pre mňa ťažké, zvyknúť si aj na to, že vlastne nemám čo robiť. Keďže nie som zamestnaná, musela som si svoj deň nejak usporiadať. Začala som sa teda trocha venovať domácej výrobe bižutérie. Zo začiatku ma to nadchlo, Štefan mi nakúpil aj kopec vecí na výrobu. Ale nakoniec som zostala len pri tom, že ak niečo nové vyrobím, tak len pre vlastnú potrebu.

Momentálne sa trocha venujem písaniu článkov na webové stránky, popisky na eshopy, prípadne upravujem nejaké texty. Starám sa o texty na web jednej novovzniknutej kapely, čo ma dosť baví. Hoci toho nie je veľa, je to príjemné vyplnenie času.

A okrem toho čítam veľmi veľa kníh!

A ako trávite váš spoločný voľný čas?

Štefan: Chodíme na vychádzky do parku, na Hlavnú ulicu, či na skvelú zmrzlinu od Taliana. V našom mestečku sa celkom často dejú aj nejaké akcie ale tie nie sú úplne podľa nášho gusta. Je tu veľa koncertov s vážnou hudbou, čo nás ale veľmi nebaví. Ale napríklad tento rok je pre Eisenstadt celkom významný, pretože to je presne 90 rokov od doby, čo sa stal Eisenstadt hlavným mestom Burgenlandu (Burgenland = jedna zo spolkových krajín Rakúska). Na Hlavnej ulici sú preto stále nejaké koncerty, atrakcie, stánky, rôzne dychovky a veľa ľudí. A keďže my bývame hneď na Hlavnej ulici, tak tu máme väčšinou veľmi veselo.

Majka: Okrem toho všetkého sa často organizujú rôzne akcie pre Slovákov pod záštitou Slovenského konzulátu a na tých sa radi zúčastňujeme.

002

Poznáte tam teda nejakých Slovákov?

Majka: Áno, pár ich tu poznáme práve z týchto akcií. A pár Slovákov pracuje aj vo firme so Števom.

A stretávate sa napríklad so Števovými kolegami aj vo voľnom čase?

Štefan: Ako s ktorými. Väčšina z nich tu má svoje rodiny, zvyčajne už majú deti a dá sa povedať, že každý si tu žije svojim životom.

A je v Rakúsku veľa medzinárodných expatov?

Štefan: Nie nejak výrazne. Je tu veľa Maďarov, Chorvátov a Slovákov. Nájde sa aj dosť Turkov.

A ako v Eisenstadte vnímajú cudzincov?

Majka: Myslím, že sú na nich zvyknutí. Keď sa mi dvaja niekde v obchode rozprávame, často nás považujú za Maďarov. Asi práve preto, že ich tu je celkom dosť. Ale nikdy sme sa nestretli s negatívnym prístupom k cudzincom.

Ako v Rakúsku komunikujete? Viete po nemecky?

Štefan: Väčšinou komunikujem po anglicky, pretože aj vo firme mám angličtinu ako firemný jazyk. Ale keď si chcem objednať pivo a kebab, tak to zvládnem aj po nemecky.

Majka: Po nemecky neviem, takže tiež komunikujem po anglicky. Nie úplne každý tu vie po anglicky ale väčšinou sa vždy nejak dohovorím.

A ani sa po nemecky neučíte?

Štefan: Ja na to bohužiaľ nemám čas ale vo všeobecnosti aspoň niečo málo pochytím v práci medzi kolegami.

Majka: No snažila som sa ale po neúspechoch som to vzdala. Na druhej strane ma to ani nemotivuje, pretože viem, že tu prežijem aj bez nemčiny a že skôr, či neskôr, sa chcem vrátiť na Slovensko.

S angličtinou problémy nemáte?

Štefan: Vôbec.

Majka: Štefan už aj na mňa rozpráva niekedy po anglicky, keď niečo potrebuje :-)

jazero

Aké jedlo je typické pre Rakúsko?

Štefan: Ja milujem takú klasickú žemľu s kusom mäsa a horčicou, ktorú pripravia tety v supermarkete. Počas trhov tu predávajú nadpriemerne veľké šišky, ktoré sú asi tak 6 x väčšie ako naše normálne a na tých si vždy pochutím.

Majka: Nie je tu nič špeciálne, čo by sme doma nemali. Raz sme si v reštaurácii dali typickú burgenlandskú polievku. Tešili sme sa, že vyskúšame niečo nové. Ale na naše sklamanie to bola obyčajná zeleninová polievka.

zmrzlina_1

Majka a čo varíš ty?

Slovenskú kuchyňu. Samozrejme :-)

A chýba ti pri varení niečo zo slovenských produktov?

Ani nie. Jediné, čo mi napadá je, že tu neviem nájsť takú klasickú smotanu na varenie, ako by som si predstavovala. A prvý rok som si musela nosiť múku zo Slovenska, pretože tu sú úplne iné druhy. Takže zo začiatku mi trvalo zistiť, čo je čo. Ale teraz už to je v pohode.

A je niečo typicky slovenské, čo máte radi a nedá sa to kúpiť v Rakúsku?

Štefan: Jednoznačne bryndza a tatranský čaj.

Majka: Mne chýba klasický veľký chlieb z pekárne. Tie chleby, ktoré kupujeme v Rakúsku, sú menšie, inak chutia a na druhý deň sú už suché a tvrdé. A takisto mi chýbajú klasické biele rožky.

10272502_10202888968120031_8302645340172664255_o

V čom vidíte výhody toho, že žijete v zahraničí?

Majka: Veľmi nám to prospelo v tom, že sme tu prišli hneď po svadbe a mali vlastnú domácnosť. Ak by sme ostali na Slovensku, tak by sme pravdepodobne museli bývať u rodičov, keďže náš dom je ešte vo výstavbe.

Vďaka vzdialenosti od domova vieme, že nie vždy budeme mať pri sebe niekoho iného, na koho sa môžeme spoľahnúť. Tu sme sa mali len jeden druhého. Nikoho sme tu nepoznali, takže sme si museli všetko zistiť a vybaviť sami.

Štefan: Ja úplne súhlasím. Ale pozerám sa na to aj dosť prakticky, pretože sa nám to určite vyplatilo aj finančne. Zo slovenského platu by som si asi tak ľahko úver nevzal a nemohol postaviť dom. A aj keď som z Košíc nikdy odísť neplánoval, povedal som si, že pred tridsiatkou rozhodujú čísla na výplatnej páske a lokalita rozhoduje až po tridsiatke.

Čo vám raz bude chýbať, keď sa vrátite na Slovensko?

Majka: Usmievavé predavačky v obchodoch :-) Ľudia v službách tu sú jednoducho prívetivejší, milší a usmievavejší.

Štefan: Presne tak. Mentalita ľudí mi bude chýbať asi najviac.

Chceli by ste ešte niečo na záver dodať?

Majka: Veľakrát som sa stretla s názorom, že na Slovensku sú strašné podmienky na život a že takmer žiadny mladý človek sa nedokáže osamostatniť. A nám potom ľudia hovoria, ako sa my máme dobre, pretože sme v Rakúsku. Pri tom to vôbec nie je také jednoduché ísť do zahraničia, kde nikoho nepoznáte a odísť od rodiny a kamarátov. Pokiaľ si všetci myslia, že to je také ľahké nechápem, prečo to neskúsia aj oni. Nikto totiž nechce prekročiť svoju komfortnú zónu a niečo pre lepší život obetovať.

Štefan: Na to by som rád nadviazal, pretože aj ja mám pocit, že nikto nechápe, že napríklad s vyšším platom v inej krajine sú spojené aj vyššie výdavky. Ja napríklad neplatím poistku za auto 120 € ročne, ale 80 € mesačne. A takisto často počúvam, ako chodia z Bratislavy nakupovať do Rakúska, pretože tu to je lacnejšie. Ale ja ten pocit nemám. Pečivo a mäso tu sú napríklad výrazne drahšie. Jediné, čo tu je lacnejšie, je benzín. Jednoducho nie je pravda, že keď človek príde do zahraničia, tak že to mu otvorí náruč s tisíckou nových možností. Preto je nutné si určité veci najprv zažiť a až potom hodnotiť, v čom sa máme naozaj lepšie a v čom naopak nie.

Ďakujem za rozhovor a držím palce, nech sa vám obom darí!

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár