Ženám v Ománe je zakázané sa akokoľvek prepravovať bez mužského sprievodu

Ženám v Ománe je zakázané sa akokoľvek prepravovať bez mužského sprievodu

Hoci Diana poškuľovala po cestovaní stále, odrádzal ju jazyk. Myslela si, že ho nevie dostatočne dobre na to, aby sa mohla vybrať do cudzej krajiny a bez problémov tam fungovať. Vďaka podpore rodiny nabrala odvahu a našla si prácu v Albánsku a Tunisku, kde dlhodobejšie žila. Podarilo sa jej navštíviť aj Taliansko, Veľkú Britániu, Dubaj a okolité európske krajiny.

Blízky východ jej učaroval a keď prišla nečakaná pracovná ponuka do Ománu, neváhala ani chvíľu a už si aj balila kufre. Prečítajte si rozhovor s Dianou o tom, aké je to žiť a pracovať v Ománe!

Diana, prezraď nám, ako sa ti podarilo dostať do Ománu?

Po dlhodobejšom pobyte v Tunisku som bola nadšená z arabskej kultúry. Je veľmi rozmanitá, plná histórie, doslova korenistá. Prvýkrát bol Omán nečakané rozhodnutie. Som spontánny typ, preto keď mi kamarátka poslala email s ponukou práce pre slovenskú cestovnú kanceláriu v Ománe, neváhala som ani chvíľu. Nebola som si istá, kde vôbec Omán je, ale tým, že je to arabská krajina, prevládlo moje nadšenie a životopis som poslala.

Vybrali ma, a tak som odletela. Nanešťastie, nevyvíjalo sa to podľa mojich predstáv a vrátila som sa na Slovensko. Ešte pred odchodom som dostala informáciu, že neďaleko sa má otvoriť nový hotel. Aj keď som pochybovala, že by ma mohli zobrať, usmialo sa na mňa šťastie. Po krátkom pobyte doma na Slovensku som sa teda vrátila do Ománu a začala som pracovať pre nový hotel.

Diana_South Dahariz Beach Salalah

Kde pracuješ a aká je náplň tvojej práce?

Pracujem v luxusnom medzinárodnom reťazci Anantara v 5* hoteli Al Baleed Resort Salalah by Anantara, v rekreačnom oddelení ako zamestnanec bazéna, pláže a Kids/Teensclubu. Sme akýsi reprezentanti značky daného hotela, resp. siete. Spočiatku som pracovala na pláži a pri bazéne a moja práca spočívala v starostlivosti o hostí. Jednoducho poskytnúť im servis, vďaka ktorému budú mať zabezpečený totálny komfort od ich príchodu až po odchod domov.

Teraz pracujem na tom istom oddelení prevažne v Kids a TeensClube. Vytvárame s tímom aktivity pre deti, teenagerov ale aj dospelých, no keďže detí do hotela prichádza menej, mojou náplňou je recepcia rekreácie.

Diana_Job

Pomohol ti zamestnávateľ s hľadaním ubytovania?

Bývam v apartmáne v zamestnaneckej ubytovni. Všetko bolo zariadené ešte pred mojim príchodom. V komplexe sa nachádza ihrisko, obchody, a tak máme po ruke všetko, čo potrebujeme.

Líši sa nejak pracovná kultúra v Ománe od tej našej?

Čo sa týka pracovnej kultúry, veľké rozdiely tu nie sú. Za významnú odlišnosť považujem zdravotné ošetrenie a odber krvi a moču, ktorému sa hneď po vstupe do krajiny musí podrobiť každý zamestnanec.

Ak sa u niekoho pri vstupnej prehliadke zistí pozitívny nález na HIV, ebolu alebo maláriu, je z krajiny okamžite deportovaný.

Každý zamestnanec prejde bezpečnostnými opatreniami, ako sú napríklad odtlačky prstov a dostane rezidenčnú kartu, čo je vlastne náš občiansky preukaz. Od tohto momentu podlieha zákonom krajiny a stredného východu.

Čo sa týka pracovnej morálky, je v rámci vzťahov uvoľnenejšia ako na Slovensku, avšak ostatné je naozaj striktné a každé väčšie pochybenie sa trestá ukončením zmluvy a takmer okamžitým deportovaním z krajiny.

titul_1

Ak si aj musela riešiť napr. zdravotné ťažkosti, nemala si s tým ako Európanka v Ománe problémy?

Zdravotná starostlivosť je občanom Ománu, a teda i nám expatom zamestnaným v krajine poskytovaná bezplatne. Poistenie za nás platí normálne zamestnávateľ. V momente ošetrenia si neplatíme nič, rovnako ani za výdaj liekov. Avšak očná, stomatologická a gastroeneterologická starostlivosť je spoplatnená, nakoľko sa na tieto tri druhy problémov nevzťahuje poistenie. Samozrejme aj mne sa to zdá zvláštne, keďže tieto problémy sú najčastejšie, ale možno je to tak práve preto.

Čo sa týka zdravotníctva v porovnaní zo Slovenskom, je na nižšej úrovni, ale zasa nie na takej zlej, ako by sme si možno mysleli. Jeden čas som mala problém so žalúdkom a vyšetrenie bolo úrovňou zrovnateľné so Slovenskom, rovnako ako aj stomatológia. V krajine sa nachádza veľa lekárov so Sýrie a Egypta, ktorí si vážia svoju prácu a vykonávajú ju naozaj dobre.

Za zmienku však stojí gynekologické vyšetrenie, ktoré sa vykonáva „z pohľadu“ :). Ženy môže vyšetrovať samozrejme len žena, a aj tá vlastne vyšetruje a určuje diagnózu len z toho, ako jej odpoviete na otázky. Žiadne sono, žiaden dotyk. Takže je už na vás, ako otázky zodpoviete. Sono prítomné v nemocnici samozrejme je, ale využíva sa len vo vyššom štádiu tehotenstva alebo pri iných komplikáciách žalúdka. Zabudla som dodať, že ani do čakárne vás nemôže sprevádzať žiadny muž.

Išla si do Ománu sama na vlastnú päsť? Ako si sa dorozumievala?

Presne, išla som tam na vlastnú päsť a vôbec to neľutujem. Získala som kopec skúseností a vedomostí, ktoré sú nenahraditeľné. Dorozumievam sa samozrejme v angličtine, i keď už sa viem dorozumieť po arabsky. Angličtina je tu druhým najrozšírenejším jazykom, aj keď nie oficiálnym.

Všetko potrebné, ako sú dokumenty, či akékoľvek nápisy v krajine, sú v angličtine. Dorozumieť sa dá aj Hindi, Tagalog a Svahilčinou, vďaka veľkému množstvu Indov, Pakistancov z Bangladéša a Srí Lanky, Filipíncov a Keňanov v krajine. Potom je tu ešte jazyk Urdu a Jabali. Jazykom Jabali hovoria iba ľudia v horách a rozumie mu tu iba zopár miestnych.

Splnil Omán tvoje očakávania?

Áno splnil, i keď žiť v sultanáte s prísnymi islamskými pravidlami Šaria je niekedy ťažké. Nie je tu žiadna ústava.

Žijem v meste Salalah, ktoré na rozdiel od Muscatu žije stále tradične. Ľudia nasledujú stáročné tradície a stále si nie sú veľmi istí, či chcú prijať aspoň malý kúsok zo životného štýlu mnohých iných národností, ktoré v Salalah žijú.

Diana_Salalah Streets

Ako by si opísala ománskych mužov a ženy?

Toto je tak trošku háklivá téma, ku ktorej ani nie je veľmi čo povedať. Všeobecne ománsky národ pochádza z dlhej línie beduínov, ktorý ako národ žijú stále konzervatívne, čo je potrebné rešpektovať. Prvý dojem, ktorý rozhodne Ománci zanechajú, je ich zmysel byť pohostinní a priateľskí. Pozdrav s úsmevom by nemal byť zabudnutý, nakoľko sa necítia dobre, ak ich niekto pozdraví s kamenným výrazom.

Muži a ženy v Ománe v mnohom kooperujú, avšak ich stretnutia sú vždy sprevádzané niekým alebo niečím. Dokonca aj ženy, ktoré boli vzdelané v zahraničí a sú zdanlivo nezávislé, musia byť na verejných podujatiach sprevádzané mužom. Taktiež nie je vhodné a ani povolené, ak muž pozdraví ženu dotykom ruky v obchodných záležitostiach. Žena však muža pozdraviť môže.

Aj keď sú Ománci naozaj veľmi slušným národom, niekedy majú vo zvyku zazerať na „západ“ s otvorenými ústami. Zatiaľ čo cudzinka môže s ománskou ženou komunikovať takmer vo všetkých leveloch, považuje sa za úplne nevhodné akákoľvek interakcia medzi ománskou ženou a cudzincom mužom. Napríklad, ak muž vidí ženu, ktorá si opravuje hidžáb, mal by okamžite odvrátiť oči.

Čo sa týka žien, ako každé iné arabské ženy, sú veľmi priateľské, komunikatívne a za každých okolností chcú ukázať to najlepšie zo svojich domácností.

Niektoré ománske ženy sú veľmi pracovité a dravé, no iné sú spokojné s totálnou nečinnosťou a finančným zabezpečením od manžela.

Ománski muži sú ako inak typickí Arabi. Na každú mladú európsku babu sa priateľsky a láskyplne pozrú, zopárkrát sa budú snažiť si ju získať pozvaniami na drahé večere, obedy, darčekmi a autom. V tomto sú naozaj zábavní a neprekonateľní. No toto všetko v rovine priateľstva, nikdy som nevidela aby boli dotieraví alebo akokoľvek nebezpeční. Všetci Ománci sú moslimovia, i keď vláda sultanátu povoľuje prítomnosť kostolov v krajine kvôli veľmi početnej kresťanskej komunite. Počas Ramadánu je striktne zakázané jesť, piť a žuť žuvačku na uliciach.

Každopádne aj cez všetky kultúrne výstrednosti trvalo nejaký čas si zvyknúť, no je to národ veselý, priateľský a spontánny.

Zažila si tam kultúrny šok?

Aj keď je ich kultúra úplne iná ako tá naša, pre mňa to nebolo nič šokujúce. Ako som spomínala, už predtým som istý čas žila v Tunise, takže s moslimským spôsobom života som už bola oboznámená.

Ženy chodia oblečené v abáji, čo je tradičné ženské oblečenie povinné ešte aj dnes. Vyžaduje sa čierne i keď sa Omán v tomto posunul trochu vpred a pribudli výnimočne aj iné farby. Je to vrchný odev, ktorý slúži na to, aby zakryl krivky tela. Samozrejmosťou je hijab, teda šatka na hlave, plus kompletne zakrytá tvár, kde niekedy nevidno ani oči. Je to niečo ako burka.

Pre mužov sa vyžaduje dishdasha, teda biela splývavá tunika siahajúca až po členky. Na hlave nosia zdobenú čiapku kumma.

Niekomu sa môže zdať čudné, že všetky tváre naokolo sú zakryté, no je to jednoducho ich kultúra. Ja som si na to za ten čas už zvykla a beriem to úplne normálne.

Diana_Mešita Sultána Gaboosa zvnútra

Ako sa tam žije mladej Slovenke?

Nežije sa tu zle, ak si človek privykne na mnohé pravidlá islamskej krajiny. Aj keď milé pohľady sú príjemné, zákony Islamu v mnohom nepustia.

Stihla si precestovať krajinu? Čo v tebe zanechalo najlepší dojem?

Krajinu som už stihla vidieť z mnohých strán, či už pláže ako Al Mughsail, pradávne mestečko Sumhuram, kryptu proroka Ayouba, Wadi Darbat, hlavné mesto Muscat a okolie, napríklad Jabal Akhdar. Bola som na hranici s Yemenom a navštívila som veľa iných miest a mestečiek. Najväčší dojem nemám ani tak z miest, ale zo sily prírody. Ako to tu je všetko rafinované a v čase Khareef – monzúnového obdobia, je všetko zelené a plné stromov a trávy. Človek ma pocit, že je v raji.

Diana_Al Mugsayl Beach

Máš tam nejaké obľúbené miesto? Ak áno, kde to je a prečo práve to?

Mojim najobľúbenejším miestom je Dahariz pláž, blízko ktorej bývam. Je v časti South Dahariz – Governorat Dhofar. Stretáva sa tam asi celá Salalah v čase voľna, kopec detí, rodín, dajú sa tam robiť skvelé BBQ, alebo len tak sedieť a užívať si pokoj. Človek sa tam cíti vrelo prijatý komunitou, najmä ak postretne rybárov, ktorí tam trávia hodiny. Predsa len tí najchudobnejší ľudia majú najviac čo povedať a počastujú vás priateľským úsmevom a hodinami rybolovu zdarma. Dovtedy som nemala rybolov rada.

Diana_Rybolov

Aké máš skúsenosti s dopravou v Ománe?

Najdrahšou vecou v Ománe je taxík. Nakoľko v krajine nie je žiadna iná doprava. Žiadne autobusy, žiadna električka, prosto nič hromadné. Dôvod? Zákon islamského pôvodu. Ženám je zakázané sa akokoľvek prepravovať bez mužského sprevádzania. To v praxi znamená otec, brat alebo manžel. V niekoľkých rodinách som videla, že manžel bol zhovievavý a povolil manželke si spraviť vodičský preukaz a riadiť auto. Ale toto som zažila len vo výnimočných prípadoch.

Žena musí na manžela alebo otca čakať, kým ju na dané miesto nevezme a tam ju aj neskôr vyzdvihne. Tu nastupuje biznis od taxikárov. Vedia, že rezidenční obyvatelia si auto nekúpia a musia využiť služby taxíka. Na taxameter zabudnite a pripravte sa na horibilnú sumu taxikára, ktorú treba „zbiť“ dole. Ománci samozrejme majú vlastné autá, ktoré sú tu spolu s pohonnými látkami neuveriteľné lacné. Niektorí moji kolegovia si kúpili bicykel, o ktorom uvažujem aj ja, lebo je naozaj prínosom.

Našťastie mám kamaráta taxikára, ktorý ma v prípade potreby odvezie, kam treba. V neposlednom rade nám aj zamestnávateľ dosť pomáha, nakoľko 3x do týždňa máme k dispozícii firemný mikrobus, ktorý nás v dohodnutú hodinu odvezie aj privezie do dvoch veľkých supermarketov, GardenMall a Lulu. Žiadny iný spôsob dopravy v Salalah nie je.

Diana_Lulu Mall

Je život v Ománe drahý?

Život v Ománe je cenovo porovnateľný so Slovenskom. Lacná tu je elektronika a dajú sa tu nájsť kadejaké elektronické „vychytávky“, ktoré ešte stále nie je možné dostať napríklad na Slovensku.

Oblečenie je skoro v rovnakej cenovej hladine ako na Slovensku, síce lacnejšie od Dubaja, ale mnoho módnych značiek chýba a aj výber je chabý. Všetko záleží aj od toho, či človek býva v Muscate alebo Salalah. Jedlo je drahé a v niektorých prípadoch aj drahšie než na Slovensku, nakoľko mnoho vecí je zahraničný import. Naopak, ryby a mäso je oproti nám veľmi lacné a práve preto obľubujem ťavie mäso a rovnako aj nápoj Laban, vytvorený z mlieka a slaného masla a rôzne jogurtové nápoje s pistáciovými orieškami a kardamonom.

Diana_Obľúbené ťavie maso

Keď už spomínaš jedlo, aké je tradičné ománske jedlo?

Jedlo je tu podobné ako v iných arabských krajinách stredného východu. Základnými jedlami sú Hummus a tzv. „Tabbouleh“, čo je chutný šalát pripravený z pokrájaných paradajok, jemne nasekanej petržlenovej vňate, cibule, bulguru, olivového oleja, citrónovej šťavy, mäty a soli.

Typické prísady na prípravu jedla sú hovädzie, baranie, jahňacie, kuracie mäso, morské plody, pistácie, ryža, datle, jogurt a korenie. Kvôli prítomnosti iných národností, najmä ázijskej, sa tu veľmi populárnou stala Biryani, čo je vlastne mix rôznych druhov ryže. Bravčové je samozrejme striktne zakázané, nakoľko sa jedná o moslimskú krajinu. Keďže Omán má zastúpenie aj v histórii obchodu s koreninami, rôzne druhy sa využívajú v ománskej kuchyni až dodnes. Napríklad rasca, škorica, kardamón, zázvor, kurkuma a šafrán.

Lokálna káva sa volá „Ahwa“. Z môjho pohľadu najnechutnejšia káva na svete, silná a neuveriteľne presladená. Ománska sladkosť nesie názov „Halwa“, ktorá sa vyrába z múky, hnedého cukru, šafránu a kardamónu.

Máš kamarátov medzi domácimi?

Kamarátov Ománcov samozrejme mám. Jedným z najlepších je Khalid, security supervisor, ktorý mi veľakrát pomohol. Ománci sú priateľským národom, sú ochotní pomôcť komukoľvek v núdzi. Ich optimizmus a pokoj je akoby bez hraníc, čo mnohokrát dáva energiu aj mne. Zbožňujem historky z ich domáceho prostredia, nakoľko v Ománe je povolené mnohoženstvo, a tak jeden Ománec môže mať aj 3 – 4 ženy, ktoré musí opatrovať rovnako. A ak jeden muž musí zvládnuť 3 ženy, tie historky sú na nezaplatenie.

Diana_Kolegovia

Keď už hovoríme o kamarátoch, skúsila si im navariť nejaké slovenské jedlo?

Áno, niekoľkokrát som navarila aj naše slovenské jedlo. Najviac im chutila fazuľa na Vianoce, teda fazuľový prívarok, ktorý je príznačný pre nás Rusínov. Každopádne, je jedno, či im to chutilo, dôležité je, že to skúsili. Pokúšala som sa im aj niečo upiecť, no z nevysvetliteľných príčin to nedopadlo dobre :)

Majú nejakú predstavu o Slovensku?

O Slovensku už niečo vedia, nakoľko je to pre nich dovolenková destinácia a Ománci v posledných rokoch veľa cestujú. Slovensko však poznajú ako Česko-Slovensko.

Keď už spomínaš dovolenkové destinácie, Omán je medzi turistami stále populárnejší. Prečo do Ománu chodia turisti radi?

Osobne si myslím, že v prvom rade kvôli svetovej situácii, teda kvôli terorizmu. Nakoľko doteraz turisti chodili do známejších a hlavne overených turistických destinácii ako je Egypt, Tunisko, Turecko. No kvôli teroristickým útokom tieto destinácie padli a museli si nájsť nové. Dovolenka v Ománe je teda veľký “boom”, čo sa cestovania týka.

Omán je pre turistov zaujímavý najmä vďaka exotickej prírode a nádherným plážam. Aj keď tu vládnu prísne pravidlá, mnohí turisti to necítia, nakoľko sú v krajine len krátko.

Diana_Omani Tent

Po čom zo Slovenska sa ti najviac cnie?

Cnie sa mi po prežívaní sviatkov doma s rodinou, ako sú napríklad Vianoce. Som kresťanka a Vianoce sú pre mňa dôležitou súčasťou života.

Napriek tomu, že Omán je islamskou krajinou, prežívanie kresťanstva tu nie je nijako trestané a k dispozícii je aj katolícky kostol.

Samozrejme mi chýbajú rezne, horalka a nakladané uhorky od maminy. Takisto mi chýba mať na sebe občas kraťasy a krátke sukne, alebo čo i len tričko na ramienka niekde vonku. Žiaľ, povolené to nie je.

Aké sú tvoje ďalšie cestovateľské plány?

Vyzerá to tak, že arabský ošiaľ opadol a prišiel ten africký. Určite ostanem ešte nejaký čas v Ománe. Najlepší kamarát pochádza z Ghany, preto ma to do tejto africkej krajiny už nejaký čas ťahá.

Aj keď si uvedomujem, že v týchto krajinách nie je až toľko pracovných príležitostí, láka ma život za hranicami všedného :)

Diana, ďakujem ti za množstvo zaujímavých informácií, prostredníctvom ktorých si nám priblížila exotický Omán. Držím ti prsty na ceste za novým dobrodružstvom!  

Poznámka: Tento článok ste mali možnosť čítať vďaka portálu www.dovolenka.sme.sk, ktorý nám zasponzoroval čas strávený na jeho prípravu. 

Share Button

Autor

Majka Kudlíková

Majka Kudlíková

Po krátkej etape života v Rakúsku som sa vrátila na rodnú hrudu. Som na "voľnej nohe" a prispievaním na tento web si plním jeden zo snov.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár