Zvyky v Číne? Napadajú mi samé nechutnosti …

Zvyky v Číne? Napadajú mi samé nechutnosti …

Barbora je z Bratislavy a v Číne žije už takmer rok. Presťahovala sa tam v novembri 2014 spolu so svojím americkým manželom. Zoznámila sa s ním ešte na Slovensku vo firme, kde obaja pracovali.

Barborin manžel má v zamestnaní expat zmluvu už niekoľko rokov. Najprv žil v Anglicku a potom prišiel na Slovensko. Ako Barbora hovorí: “Môjho muža pošlú tam, kde treba “fixnúť” nejaký problém”. Barbora v súčasnosti cestuje s ním. Zo Slovenska sa najprv presunuli do Nemecka, kde žili dva roky a momentálne sú v Číne, kde Barbora pred niekoľkými mesiacmi porodila. Aká bude ich ďalšia destinácia, to zatiaľ nevedia.

Na začiatok by ma zaujímalo, či bol pre teba vôbec ešte šok sťahovať sa do Číny. Zvykla si si už za tú dobu, že sa raz za čas jednoducho presťahujete?

Samozrejme, nie je jednoduché presťahovať sa. Ale keď môžem porovnať obdobie, keď som sa sťahovala prvýkrat do Nemecka s tým, keď som sa presťahovala do Číny, tak to Nemecko som prežívala horšie. Bolo to totiž niečo úplne nové. Nevedela som, do čoho idem. Prvé dva mesiace v Nemecku som bola dosť nešťastná. Nevyšla mi práca, zažívala som jazykovú bariéru a cítila som sa tak trocha nepoužiteľná. Až po čase som sa pozbierala, začala sa učiť nemčinu a pracovať na sebe. Postupne som sa dostala do pohody a našla si prácu a kamarátov.

Do Číny som už išla s nejakou predstavou o tom, čo ma čaká. Vedela som, že začiatok bude ťažký. Môj manžel išiel rovno do práce a nemal čas na objavovanie nového mesta. Ja som vedela, že sa musím čo najskôr prihlásiť do školy a začať si budovať nejaký spoločenský život.

mesto

Čo bolo pre teba zo začiatku najťažšie?

V Číne jednoznačne jazyk. Najhoršie sú tie ich znaky. Keď si chcem niečo napríklad objednať cez internet, niektoré stránky sú len po čínsky. Každé slovo si musím skopírovať do prekladača, keďže nemám čínsku klávesnicu a neviem to napísať. Doručovacia adresa by mala byť tiež napísaná v čínskych znakoch, pretože to uľahčuje doručenie zásielky. Niekedy mi objednanie bežnej veci trvá aj pol dňa. No každým nákupom sa lepším.

Čo si, naopak, najviac užívaš, keď sa presťahuješ?

Asi to, že všetko je úplne nové. Mám možnosť vyskúšať si život v inej krajine, naučiť sa nový jazyk, spoznať veľa zaujímavých ľudí a vypočuť si ich životné príbehy.

Vďaka tomu, že som komunikatívna, som si tu hneď našla kamarátky. Precestovali sme spolu Šanghaj, objavovali zákutia mesta a rady sa nechávame rozmaznávať v SPA, ktorých je tu neúrekom.

Neskôr som si tu našla rôzne expat komunity, ktoré fungujú napríklad na Facebooku, či na samostatných webstránkach. Musím povedať, že komunity sú tu dosť silné, a to na začiatku človeku veľmi pomôže. Keďže všetci expati sú v rovnakej situácii, navzájom si pomáhajú, poradia, kde čo kúpiť, vybaviť, prípadne organizujú rôzne stretnutia. Napríklad každý posledný piatok v mesiaci sa koná stretnutie Slovákov a Čechov. Mali sme už napríklad guľášovú akciu, festival slovenských a českých dobrôt a podobne.

Taktiež si užívam, že expat život je taký jednoduchší. My máme dobré výhody od spoločnosti, v ktorej manžel pracuje. Máme napríklad osobného šoféra, takže človek sa niekedy cíti celkom dôležito :-) Samozrejme, že občas sa cítím ako malé dieťa, keďže som na neho neustále odkázaná.

barbora1

Nechcela si si nájsť aj nejakú prácu?

Ja tu nemôžem normálne pracovať, pretože mám iba rezidentské víza. Ale mám veľa možností vzdelávať sa. Zapísala som sa do organizácie pre profesionálne ženy, kde sa organizovali rôzne školenia a prednášky. Zoznámila som sa s novými a inšpiratívnymi ženami. Nakoľko moja predchádzajúca profesia bola “Event Coordinator”, stala som sa súčasťou tímu, ktorý organizoval gala večer – čo fungovalo na báze dobrovoľníctva. Neskôr sa mi podarilo “zamestnať sa” na určitý projekt pre komunitné centrum v Šanghaji. Organizovala som Friday markets, čo bol food market, ktorý sa konal jeden piatok v mesiaci a bol určený predovšetkým pre expatov. Kontaktovala som rôznych zaujímavých dodávateľov so zahraničnými produktmi, ženy alebo mamičky, čo pečú či varia špeciality z ich krajín a podobne. Celú túto udalosť som mala na starosti a koordinovala jej priebeh.

Pred niekoľkými týždňami si porodila. Počítala si s tým, že budeš rodiť v Číne?

Áno, plánovali sme to tak. Premýšľala som, či íst rodiť na Slovensko ale vzhľadom k tomu, že by som musela byť na Slovensku tri mesiace pred pôrodom a minimálne tri mesiace po pôrode, rozhodli sme sa pre Čínu. Nechcela som aby môj manžel musel za mnou hore dole lietať a chcela som, aby bol súčasťou hneď od začiatku.

Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, tak tá je tu skvelá. Je tu veľa zahraničných doktorov a lokálni doktori majú veľa skúseností zo zahraničia. Nemocnice a zariadenie v nemocniciach pre expatov sú na vysokej úrovni. Väčšinou sú to súkromné zariadenia, dobré vybavené, pekné a moderné so službami ako v hoteli. Všetci rozprávajú po anglicky. V lokálnej nemocnici by som sa asi musela dorozumievať rukami nohami, nie každý v nich totiž hovorí po anglicky. Tieto výhody si my expati vieme dovoliť vďaka poistkám, ktoré sú do vačšej miery hradené firmami.

Nemala si stres z toho, že budeš rodiť v Číne?

No jasné, že som mala stres a aký :-) Veď to bol môj prvý pôrod a ešte k tomu v zahraničí. Angličtina nie je môj rodný jazyk a ani ich nie. Mala som obavy, ako to zvládneme. No moja doktorka je na polovicu Číňanka a na polovicu Američanka, čo bolo fajn, kedže sa vedela dohovoriť so všetkým personálom po čínsky a so mnou po anglicky. Je to uznávaná doktorka v Šanghaji, takže som vedela, že som v dobrých rukách.

Bol to tvoj prvý pôrod. Väčšina nových mamičiek potrebuje rodičov, aby im pomohli. Ako to zvládaš ty bez pomoci rodičov?

Moja mamina so sestrou za mnou prišli po šiestich týždňoch ako sa malý narodil. Mali sme to naplánované inak a to tak, že prídu pred pôrodom, aby tu boli hneď na začiatku a pomohli. No náš syn sa vypýtal na svet o šesť týždňov skôr, takže nám plány trošku zmenil. Narodil sa dva dni potom, ako si moja mama so sestrou kúpili letenky.

Týžden som strávila v nemocnici, kde mi sestričky ukázali čo a ako. V nemocnici pracovala “midwife”, ktorá mi bola veľkou pomocou, čo sa týka kojenia. Neskôr nás bola aj pozrieť ako sa máme a bola vždy na telefóne, keď som sa niečo potrebovala opýtať. Manžel ostal prvý týžden s nami doma, pomáhal s varením a obskakoval ma, kedže som bola po cisárskom reze. Ale je pravda, že keď odišiel do práce a ja som sa zrazu ocitla úplne sama, tak som sa obávala, ako to zvládnem.

Samozrejme je to iné, keď je človek zrazu v cudzine a s dieťaťom. Od rodiny nás delí niekoľko tisíc kilometrov a sedem hodinový časový posun. Aj som si spolu s malým poplakala, kým sme si zvykli. Dnes sme so synom už zohratá dvojka :)

kociar

Poďme sa trocha pobaviť o Číne. Akí sú Číňania povahovo? Stretávaš sa vôbec s nejakými?

Jasné. Mala som nejaké kolegyne a potom samozrejme moja učiteľka čínštiny. Musím povedať, že sú dva typy Číňanov. Jeden typ je taký úslužný, ktorý sa klania, usmieva, zniesol by ti aj modré z neba. Potom je druhý typ Číňana, ktorý je hlučný a drzý. Dlho som si nevedela zvyknúť, že pľujú na zem. Je to komické vidieť ísť po ulici krásnu ženu so značkovou kabelkou ako si odpľúva na chodník. Dnes ma to až tak nerozhodí ako počas prvých pár mesiacov.

Ďalej mi vadí, že sa zvyknú strašne tlačiť. Keď niekam idú, tak na nikoho nehľadia. Je im jedno, že je žena tehotná alebo že tam je niekto s jednou nohou. Oni to vôbec nevnímajú. Takže som sa počas tehotenstva aj bála chodiť na frekventované miesta, pretože oni naozaj vôbec nedávajú pozor. Asi preto, že tu človek musí byť priebojný, keďže ich tu je tak veľa. Kebyže sa majú vkuse niekomu vyhýbať, tak nič iné nerobia celý deň. Takže na jednej strane to chápem.

V súvislosti s tým ma napadá, že sú strašní šoféri. Taký organizovaný chaos ako vládne tu, som este nezažila. Z pruhu do pruhu jazdia bez smerovky, zastavia v strede cesty, lebo si potrebujú vybaviť telefonát. Najhoršie sú skútre, ktoré chodia do protismeru, či na červenú a po chodníku. A dokonca trúbia na chodcov, čo mi príde ako najväčšia drzosť. Tu majú skútre skoro všetci, takže si fakt treba dávať veľký pozor. Keď ide okolo sanitka a má pustenú sirénu, málokedy sa stane, že sa jej autá uhnú. Myslím, že človek sa do nemocnice dostane rýchlejšie taxíkom ako sanitkou. Napriek tomu ako sa tu jazdí, tak havárie nie sú až také časté.

A čo nejaké ich zvláštne zvyky?

No … napadajú mi samé nechutnosti :-)

Nevadí!

Čo sa týka malých detí, tak nepoužívajú plienky. Majú také špeciálne gate, ktoré majú na zadku dieru. Takže keď to na dieťa príde, čupne si kdekoľvek (na ulici, v metre, obchode..) a tam sa proste vyciká alebo vykaká. Pre nás to je úplne nechutné a nehygienické a pre nich to je úplne normálne.

Číňanky po pôrode majú zvláštny zvyk, a to keď žena porodí, tak sa mesiac nesprchuje, neumýva si vlasy ani zuby. Je iba polievky a celý čas leží v posteli a opatrovateľky sa o ňu starajú a len prikladajú dieťa. Taktiež si väčšina Číňaniek zvolí namiesto prirodzeného pôrodu cisársky rez.

Napadajú ti ešte nejaké ich ďalšie zvyky?

V Číne sú rodičia veľkou súčasťou života mladých párov. Dokonca, niektorí rodičia ešte stále vyberajú/dohadzujú pre svoje deti partnerov. V jednom parku v centre mesta sa cez víkend stretnú rodičia/dohadzovači. Majú pred sebou porozkladané fotky svojich detí a informácie o nich. Navzájom sa o tých deťoch bavia, dohadujú stretnutie, ukazujú si fotky a tak.

Na Čínsky nový rok si medzi sebou ako dar dávaju peniaze.Tie musia byť v červenej obálke, ktorá sa podáva dvoma rukami. Suma, ktorú človek daruje, by mala mať párne číslo. Taktiež vizitky, bankomatové karty, či peniaze sa podávajú oboma rukami – na znak úcty. Červená farba je pre Číňanov typická.

Teraz ma ešte napadá, že napríklad keď ideme s Číňanmi na večeru, tak oni objednajú strašne veľa jedla a zaplnia tak celý stôl. Nás ako cudzincov nechajú vždy ochutnať ako prvých a celý čas na nás pozerajú ako sa pri tom tvárime, či nám chutí a zabávajú sa, ako narábame s paličkami. No a samozrejme nie všetky jedlá vyzerajú úplne vábne ale tak väčšinou sa snažíme všetko ochutnať, aby sme niekoho neurazili. A takisto je zvykom, že by nemal ostať na stole prázdny tanier. Vždy by na ňom malo niečo ostať. Tým človek dáva najavo, že mu chutilo.

dohadzovanie-deti

Máš rada čínskú kuchyňu?

Čínská kuchyňa, na ktorú sme na Slovensku zvyknutí, je úplne iná ako tu. Ja osobne nemôžem povedať, že by som nejak čínskú kuchyňu vyhľadávala. Samozrejme sa občas ideme niekam najesť. Mám veľmi rada pekingskú kačicu alebo typické čínské knedlíčky.

Na ulici v stánkoch by som sa jesť neodvážila. Človek tu môže vyskúšať na jedenie v podstate čokoľvek od kuracích zárodkov po vyprážané slimáky. Pre turistov je to zaujimavé a chcú vyskúšať rôzne chute. Aj môj otec vyskúšal hádam všetko, čo sa dá dostať na paličke. Moja mamina so sestrou sú vegánky, takže tie si pochutili na zelenine a tofu na všetky spôsoby.

dumplings

Máš v Číne nejaké svoje obľúbené miesto?

Áno. Je tu jedna krásna záhrada, kde sa cítim veľmi príjemne. Je tam perfektná atmosféra, veľa zelene, skál, jazierok a je to veľmi krásne. Dýcha to takou starou Čínou. V okolí sú také malé obchodíky so suvenírmi, či s jedlom. Zvyknú tam byť food festivaly, na ktorých sa dajú ochutnať rôzne čínské špeciality.

A aké sú v Číne ceny? Ty si niekoľkokrát medzi rečou spomenula, že pre expatov je všetko dvojnásobne drahšie. Ako to je možné?

Väčšinou sa jedná o také expat obchody (ako to my voláme) ako je napríklad City shop alebo Lotus. To sú supermarkety, kde majú importované jedlo z Európy či USA. Dajú sa v nich kúpiť veci, na ktoré som ja zvyknutá, takže tam samozrejme nakupujem často. Ale všetko, čo je importované, je dvojnásobne drahšie ako keby som si to kúpila “doma”.

Zvykla som chodiť aj do Carefouru. Tam predávajú úplne všetko od telefónov až po sušené prasacie hlavy. Ceny sú tam lepšie, než v supermarketoch, aj keď sa za tie importované produkty pripláca. Je tam jedna sekcia, kde sú presne také tie sploštené vylisované prasacie hlavy, zavesené kačice alebo kuracie paprčky, ktoré si tam môže človek nabrať na váhu. Ryby, kraby, slimáky, či žaby… Moja prvá návšteva Carefouru sa nezaobišla bez híkania od prekvapenia.

A čo sa týka oblečenia alebo nejakých ďalších vecí?

Čo sa týka oblečenia, je to to isté, ako s jedlom. Zahraničné značky sú dvojnásobne drahšie ako u nás. Keď som kupovala malému výbavičku, tak som išla domov na Slovensko a priniesla som si lietadlom 5 krabíc vrátane kočiara, autosedačky až po oblečenie. To isté aj muž, keď išiel do USA na služobnú cestu. Viac sa nám oplatí zaplatiť za batožinu, pretože nás to stále výjde lacnejšie ako tu v Číne.

Oblečenie nekupujem nejak často. A ak áno, tak niečo objednám na Amazone, či iných stránkách alebo chodím klasicky do H&M. A potom tu je jeden obrovský “fake market”, kde sa dá kúpiť čokoľvek od “fejkových” kabeliek, oblečenia až po suveníry, či čaje. Dajú sa tam nájsť aj normálne neznačkové veci, ktoré sú v priemernej kvalite a za dobrú cenu. Samozrejme sa na týchto trhoch musí cena zjednávať.

Zvláštne je to, že veci, ktoré sa vyrábajú v Číne, nie sú určené pre čínský trh. My sme minule niečo zháňali na bicykel a našli sme firmu, od ktorej sme to chceli kúpiť. Oni tieto veci vyrábajú len pre vývoz. Takže to je frustrujúce, že všetko, čo sa tu vyrobí, prejde okolo nás ale my si to nemôžeme kúpiť.

kufre

Ako sa obliekajú Číňanky?

Niektoré Číňanky sa vedia obliecť fakt krásne. Obliekajú sa jemne, nosia ľahké materiály. Potom sú také, ktoré okolo vkusu ani neprešli. Dajú si kockované tričko, pásikavú sukňu a krikľavé silonky.

Neviem, čo je to za zvyk, no stále nosia silonky. Za každého ročného obdobia, aj keď sú vonku najväčšie horúčavy. Keď svieti slnko, tak sa celé zakryjú. Dajú si obrovský klobúk, natiahnú rukavice, schovajú sa pod slnečník a idú. Nechcú sa opáliť, pretože opálená pokožka znamená, že človek robí manuálnu prácu. A to platí aj pre chlapov, ktorí si nechávajú dlhé nechty. To je tiež dôkaz toho, že nemusia robiť manuálnu prácu.

Čo sa týka fejkových značiek, tak sú tu samozrejme rozšírené. Keď som robila pohovor na upratovačku, tak jedna prišla v Gucci šatách.

Spomínala si, že si sa učila aj čínštinu, pred tým ako sa malý narodil. Ako ti to išlo?

Myslím, že celkom dobre. Čínština je samozrejme dosť ťažká. Majú úplne inú gramatiku a dokonca si trúfam povedať, že ani poriadne gramatiku nemajú. Ale tým, že ja už som bola celkom zabehnutá na jazyky, pretože som sa pred tým učila nemčinu a španielčinu, tak mi to išlo celkom ľahko. Aj moja učiteľka čínštiny bola prekvapená, že ideme celkom rýchlym tempom.

Pre Slovákov je čínština ľahšia preto, že my máme v jazyku dž,č,ž,š, ktoré oni využívajú tiež. Takže keď mám napríklad porovnať seba a Američana, tak mne to kvôli výslovnosti ide rýchlejšie.

Už sa viem na trhu vyhádať kvôli cene, taxikárovi povedať kam má ísť, ale ešte nie som úplne schopná viesť normálnu konverzáciu.

cinstina

Bol niekedy tvoj sen žiť v zahraničí?

Nikdy som nad tým takto nepremýšľala, že by to bol môj sen, no vždy ma to ťahalo do sveta a učiť sa jazyky. Ja som už po strednej škole išla na dva roky na Cyprus a pracovala som tam v hoteli na recepcii. Pôvodne som mala ísť na pol roka ale nakoniec som ostala dlhšie, lebo sa mi to tam celkom zapáčilo. Avšak keď tak nad tým spätne premýšľam, tak vždy som si predstavovala, že budem žiť s nejakým cudzincom. Asi preto, že angličtina mi prišla zaujímavá a išla mi prirodzene.

Každopádne to, že budem niekedy žiť v Číne, by ma nikdy ani len nenapadlo.

Máš predstavu ako dlho v Číne ostanete?

Minimálne jeden rok, maximálne tri roky. Takto na pár rokov sa to dá, no neostala by som tu navždy. Predsa je to iný životný štýl, iná kultúra a návyky. A ešte je tu veľký problém s ovzduším. Ked som ešte nebola mama, veľmi som to neriešila. No teraz neustále pozerám na grafy znečistenia ovzdušia, aby som vedela, či vôbec môžem zobrať malého von. Doktorka nám dala odporúčania, kedy a na ako dlho sa môže ísť von, podľa hodnoty znečistenia.

Vieš si predstaviť, že by ste sa vrátili na Slovensko?

Predstaviť si to viem, predsa len je to moja rodná krajina, mám tam rodinu a priateľov. Pokiaľ však manžela na Slovensko nevyšlú v rámci jeho expat kontraktu, tak to nevidím reálne. Ak by sa však naskytla pracovná príležitosť, tak by sme sa určite potešili.

smuzom

Ak nie Slovensko, tak ktorá krajina bude ďalšia?

Uvidíme, aká pracovná príležitosť sa naskytne. Osobne by som rada ešte pár rokov ostala v Európe, kým sa natrvalo usadíme v USA. Chcela by som, aby syn trošku zažil život v Európe a bol bližšie k rodine. Viem si celkom predstaviť život v Amerike. Páči sa mi, ako sú Američania rodinne založení. Človek tam má veľa možností a veľký prísun rôznych produktov. Samozrejme aj to bude pre mňa nová skúsenosť a určite mi bude chvíľku trvať, kým si zvyknem. Bola som tam za manželovou rodinou iba pár krát ale mala som z toho vždy dobrý pocit.

Aké sú tvoje celkové pocity z toho, že si Slovenka, ktorá žije v Číne? Cítiš sa nejak inak?

Určite. Ľudia sa tu na mňa inak pozerajú, takže keď idem vonku, cítim sa ako cudzinka. Ale každý ten pobyt v zahraničí človeka niekam posunie. Mám možnosť naučiť sa vždy nový jazyk. A čínština vraj raz bude svetovým jazykom… Mám možnosť vyskúšať si život v zahraničí a ich zvyky, zoznámiť sa s ľudmi z rôznych kútov sveta. Naučila som sa viac rešpektovať druhých, iné zvyky a kultúru. Nie vždy je to jednoduché. Keď som bola v máji doma na Slovensku, a potom som sa vrátila do Číny, mala som pocit prázdnoty a všetko mi vadilo. Chvíľku mi trvalo, kým som si opäť zvykla.

Človek sa musí obrniť a povedať si “okej, teraz som tu a musím z toho vyťažiť čo najviac”.

Ďakujem za príjemný rozhovor. Dúfam, že sa mi tiež raz podarí zažiť Čínu na vlastnej koži. Držím veľmi palce, nech sa vám s rodinkou darí!

Share Button

Autor

Gabka

Gabka

Založila som tento blog. Žila som v Prahe, v Berlíne a momentálne sa nachádzam na cestách v Ázii, odkiaľ pracujem online. Mám rada inšpirujúce príbehy a blogovanie.

Podobné články

Komentáre

Žiadne komentáre.

Môžeš byť prvý, kto okomentuje tento príspevok.

Pridať komentár